O vojakovi Gašparovi – Andrej Chudoba

O vojakovi Gašparovi – Andrej Chudoba

V Almáši voľakedy táborili cisárski husári. Medzi nimi bol i husár menom Gašpar. Bol to veru čudný husár, lebo okrem koňa a šable mal aj hrubú okovanú knihu. A najčudnejšie bolo, že ju nikomu nedal do ruky. Zvedavcov odbil slovami:

— Nedotýkajte sa jej, lebo je to zlá kniha. Nosím ju so sebou ako okovy a nezbavím sa jej dotiaľ, kým ju celú neprečítam. A viete, aké sú tam strašné veci, ťažko mi za týždeň prečítať čo len jeden list. Kamaráti-husári mu však neverili. Mysleli si, že je to knižka o pokladoch a Gašpar ich nárokom straší, aby mu ju neukradli. Najmä istý husár nemohol pre Gašparovu knihu spávať. Jednostaj o nej premýšľal, motala sa mu po rozume, kade chodil.

Jednu noc, keď Gašpar tuho zaspal, priplichtil sa k nemu a knižku ukradol. Potom sa s ňou vykradol za tábor a tam ju pri mesiačiku roztvoril. Vskutku — bola to neobyčajná kniha — listy mala z ligotavej medi a na nich veľké strieborné litery. A neboli to latinské litery, ale akési čudne poskrúcané haky-baky. Dozaista černokňažnícke písmo — pomyslel si husár a začal prekladať listy, lebo si myslel, že dakde nájde voľajaké zrozumiteľné znamenie, čo ho privedie k pokladom. Listy sa však čoraz ťažšie obracali a posledné ver boli ťažké ako centy. Keď obracal predposledný, zdalo sa mu, ako keby otváral kostolné vráta. A keď horko-ťažko obrátil posledný, voľačo mu mocne stislo srdce, kniha mu z ruky vypadla a na mieste skonal.