Mamka Pôstková – Jozef Gregor Tajovský

Mamka Pôstková – Jozef Gregor Tajovský

Realizmus – Slovensko

Literárny žáner: poviedka

Pôvodné dielo:

Jozef Gregor Tajovský. Maco Mlieč a iné. Vydavateľstvo Matice slovenskej. Martin. 2004. .

Počet strán (poviedky): 6

Miesto a čas deja: slovenský vidiek na začiatku 20. storočia

Hlavné postavy: mamka Pôstková (staršia dedinčanka), bankový úradník (rozprávač)

Citáty: „Do banky pomaly otvárali sa ťažké dvere; ako keby sa dieťa bolo borilo s nimi. Podobne ťažko, dva razy sa v nich otočiac, vošla plachtičkou prihodená žena.“ (strana 1)

„Ej, čo si tam zarobím, tie by som si chcela odložiť na pohreb.“ (strana 6)

Môj názor:

Podobne ako v prípade Maca Mlieča od rovnakého autora, na diele sa mi páčila jeho výstižnosť a zároveň stručnosť.

Dej:

Mamka Pôstková prichádza do banky. Rozprávač, bankový úradník, sa jej pýta, čo si žiada. Mamka hanblivo odvetí, že zmenku na tri koruny. Úradník rozmýšľa, že takúto sumu by jej určite mohol odpustiť, no uvedomuje si, že by ju to mohlo uraziť (postupne spláca dvanásť korún už niekoľko rokov a nikdy nežiadala o darovanie dlhu).

Bankového úradníka Mamka Pôstková zaujala a rozhodol sa pátrať po jej minulosti. Zistil však, že to nebude také jednoduché, pretože bežní ľudia si na iných bežných ľudí príliš nepamätajú.

Dozvedáme sa však, že Mamka mala lenivého alkoholika za manžela a s ním jedno dieťa. Zárobok z pečenia chleba míňala na starostlivosť o nich, neskôr prispievala aj na synovu rodinu. Ten sa neskôr tiež stal alkoholikom a na otcovom pohrebe svoju matku urazil.

Odsťahovala sa a začala bývať samostatne. Žila skromne, opäť piekla chlieb. Keď jej klesli zisky, zamestnala sa v repe. Zarobila slušné peniaze, obral ju však o ne gazda. Neminulo ju ani ďaľšie nešťastie, keď v zime spadla z rebríka, zlomila si ruku a znemožnila si tým piecť chlieb.

Richtár sa nad ňou zmiloval a poslal ju do búdy postavenej pre prípad cholery, kde sa o ňu starala hrobárova žena. Keď sa to dopočul jej syn, prišiel si po ňu a presťahoval ju k sebe.

Mamka Pôstková nechcela byť synovi a jeho žene na príťaž, preto rozpredávala svoj skromný majetok. Keď už nemala nič, opäť išla pracovať do repy.

Keďže svoju perinu predala, poprosila o jednu v banke. Jednu jej aj dali.

Neskôr prišla do banky opäť, tentokrát aj s peniazmi. Bankový úradník sa jej pýta, odkiaľ ich zobrala, veď od poslednej návštevy ešte nebola v repe. Mamka odpovedá, že zárobok z repy si odloží na svoj pohreb, prinesené peniaze má z predaja periny.