Džamila - Čingiz Ajtmatov

Džamila - Čingiz Ajtmatov 

Literárny druh: próza

Literárny žáner: ľúbostná novela

Miesto a čas deja: kirgizská dedina (aul) Talas, počas 2. Svetovej vojny, ktorá zúri už tretí rok

Téma: Príbeh o láske a o žene, ktorá sa rozhodla bojovať za svoje šťastie a opustiť svojho manžela čím porušila stáročné zákony podriadenosti žien.

Idea: Za šťastie a lásku sa vždy oplatí bojovať.

Postavy:

DŽAMILA - mladá kirgizská žena, ktorá je hrdinkou v tom slova zmysle, že sa nebála opustiť svojho manžela a odísť za svojim šťastím spolu s mužom, ktorého milovala 

SADYK - Džamilin manžel, bojuje na fronte 

DANIJAR - vojak, ktorý sa vrátil z frontu (má zranenú nohu). Je sirotou a vrátil sa do rodného aulu. Volajú ho čudákom, pretože bol uzavretý, mal rád samotu a s nikým sa nerozprával, bol plachý a časom ľudia na neho zabudli. Ľudia o ňom hovoria takto: ,,Nik nemá z neho ani škodu, ani osoh. Žije si, neborák, pretĺka sa, ako vie, no a dosť...“

SEIT - Sadykov nevlastný brat, nadaný chlapec, ktorý sa chce stať maliarom. Počas Sadykovej neprítomnosti považuje za svoju povinnosť žiarliť na Džamilu a odháňať od nej všetkých mužov. Seit je rozprávačom celého príbehu, ktorý rozpráva ako svoj zážitok z detstva. 

DEJ:

Na konci ulice, na vŕšku stoja dva domy- Veľký dom a Malý dom. Gazda z Malého domu zomrel a zostala po ňom vdova s dvoma synmi a nevestou Džamilou. Podľa zvykového práva nebolo možné nechať vdovu bez pomoci a napospas osudu, preto si ju musel gazda z Veľkého domu ako najbližší príbuzný zosnulého zobrať za manželku, hoci už mal jednu ženu a s ňou syna Seita a mladšiu dcéru. V kolchoze je nedostatok chlapov, pretože takmer všetci odišli bojovať do vojny, a tak musia pracovať všetci.

Počas žatvy dostal Seit za úlohu voziť obilie pre vojakov na najbližšiu stanicu. Pomáhať mu má Džamila a Danijar. Džamila a Seit si stále robia z utiahnutého Danijara žarty a on im to trpí, avšak na spiatočnej ceste začne Danijar spievať. Jeho pieseň je krásna a spieva o kraji, o rodnej zemi a vidieť na ňom, ako svoju vlasť ľúbi. Seit je veľmi prekvapený, kde sa to v čudáckom a zatrpknutom Danijarovi berie, ale konečne pochopil jeho čudáckosť. Danijar je človekom s bohatou dušou, ktorý je veľmi zaľúbený, ale nie do človeka, ale do života a do rodnej vlasti a túto lásku si chráni a skrýva v duši. Aj v Džamile to zanechá istý dojem. Od tejto chvíle Seit pozoruje na Džamile zmeny, a to najmä v jej správaní. Už nie je taká veselá a vysmiata, ale utiahnutá akoby stále nad niečím uvažovala a niečo ju trápilo. Seit začína niečo tušiť, ale veľmi si želá aby to nebola pravda.

Každý deň spolu vozia obilie na stanicu a situácia medzi Danijarom a Džamilou je napätá. Na každej spiatočnej ceste Danujar spieva, ale raz spieva inak. Spieva clivo a smutne až sa tisnú slzy do očí. Spieva o láske. Džamila si sadne vedľa neho a položí si hlavu na jeho plece. Vtedy je Seitovi všetko jasné. Džamila je zaľúbená a Danijar všetky tie piesne o láske spieva jej. V tej chvíli sa Seit rozhodol namaľovať ich, zachytiť ich takých šťastných ako sú a zvečniť ich lásku. Džamila mu ten obrázok našla a nechala si ho. Jedného dňa prichádza na stanicu vojak, ktorý ležal v nemocnici spolu so Sadykom a priniesol Džamile od neho list a hovorí jej, že sa čoskoro vráti domov. To Danijara veľmi zranilo. Džamila sa Danijarovi ospravedlnila za list a ubezpečila ho, že ľúbi iba jeho a nikdy ho nevymení za nikoho. Raz, keď Seit sedel v lese, spozoroval dvoch ľudí. Bola to Džamila s Danijarom. Seit len tak pozoroval ako idú, až neskôr si uvedomil, že odchádzajú.

Zakričal na nich, ale už ho nepočuli. V tej chvíli si uvedomil, že mu odchádzajú dve najdrahšie osoby a jeho prvá detská láska Džamila. Po dedine sa rozprávali klebety, každý ohováral Džamilu a Danijara iba Seit ich lásku neodsudzoval. Keď sa Sadyk vrátil domov ľutoval, že mu odišla manželka, ale veľmi ho to netrápilo veď žien je dosť. Raz našiel obrázok, na ktorom boli Džamila a Danijar a vtedy sa Seit musel priznať, že o ich láske vedel. Keď si v mysli vybavil ako obaja odvážne utekajú, rozhodol sa doma oznámiť, že pôjde študovať a bude maliarom.,, Nech v každom ťahu môjho štetca zvučí Danijarova pieseň! Nech v každom ťahu môjho štetca bije Džamiline srdce! Ako svoju diplomovú prácu namaľoval obraz, o ktorom tak dávno sníval. Boli na ňom Danijar a Džamila ako spolu odchádzajú. Od toho dňa sa Malý dom úplne odčlenil od Veľkého domu.