Bájka o sojke a pávom perí

Bájka o sojke a pávom perí

V jeden pekný deň sojka našla v tráve zopár pávích pier a tak sa im potešila, že hneď sa nimi vyzdobila. Bola nesmierne očarená sama sebou. Keď ju uvideli ostatné sojky, nestačili sa čudovať:

„Do akých šiat si sa ty obliekla? Nepodobáš sa ani na nás, ani na iné vtáky.“

„Vy ste teda hlúpe! Nevidíte si ďalej od špičky zobáka!“ pyšne im odvetila sojka. „Či ste si nevšimli, že sa rozprávate s nádherným pávom? Už aj sa straťte!“ odplašila ich.

„Ja nie som nijaká sojka, vyberiem sa ja preto za svojimi,“ povedala si a už sa aj brala k pávom.

Keď k nim však prišla a pokúsila sa zaradiť medzi ne, darmo sa nafukovala, darmo mávala svojimi krásnymi perami, pávy ju obstali a vysmiali sa jej.
„Pozrite sa na toho šaša!“ chichúňal sa jeden. „Aký je to len hlúpy vták!

Myslí si o sebe, že so svojou trpasličou postavou a zopár vyblednutými pávími perami môže byť ako my. Asi mu ublížilo horúce slnko alebo spadol zo stromu priamo na hlavu, preto sa tak pobláznil.“

Sojka hneď zhodila pávie perá a zahanbená odletela ďaleko-preďaleko.

Ponaučenie:

Nemali ba sme zabúdať, kým sme. Nechcime byť niekým iným.