Slovensko v rokoch 1938-1945

Slovensko v rokoch 1938-1945

V tridsiatych rokoch bola Československá republika ohrozená, keďže sa v Nemecku dostali k moci nacisti a začali sa vyhrážať vojnou. V Československu pôsobila sudetonemecká strana na čele s Konrádom Henleinom a karpatonemecká strana s Frankom Karmasinom. Na nemeckej sile sa priživovalo Maďarsko, ktoré snívalo o obnovení Uhorska a nárokovalo si na južné Slovensko. Na Slovensku pôsobila zjednotená maďarská strana na čele s grófom Esterházym. Československo sa spoliehalo na pomoc svojich spojencov - Francúzsko, Sovietsky zväz (zmluva z roku 1935) a Juhosláviu s Rumunskom (Malá dohoda). Malo dobre vyzbrojenú armádu a roku 1938 bola vyhlásená mobilizácia. 29. septembra 1938 bez boja odčlenili od Československa Sudety, 2. novembra sa odohrala tzv. Viedenská arbitráž (odtrhnutie slovenského juhu a pripojenie k Maďarsku).Veľa Slovákov sa z Maďarmi okupovaných území vrátilo na Slovensko ako utečenci. Malé územia na severe Slovenska si odtrhli Poliaci, no nie nadlho, keďže 1. septembra 1939 sa začala na sever od nás II. svetová vojna.

Tejto udalosti však predchádzalo ešte množstvo politických zmien: Novým prezidentom sa stal Emil Hácha. Štát sa kvôli napätiu z vonku alebo na jeho okupovaných územiach blížil k rozpadu. Prispela k tomu i politická situácia: Prezident republiky Edvard Beneš odišiel cudziny. Na Slovensku prebrala iniciatívu Hlinkova slovenská ľudová strana. 6. októbra 1938 bola v Žiline vyhlásená autonómia Slovenska, jej autorom bol predseda HSĽS - Jozef Tiso. Vytvorili slovenský snem, autonómnu vládu. HSĽS vytvorila vlastné vojská - Hlinkove gardy, Považovala sa ako najsilnejšia strana za jedinú skutočnú reprezentantku slovenského národa, a preto mala neobmedzenú vládu. Ostatné strany zrušila. Bola však vnútorne diferencovaná. Umiernenému krídlu vládol Tiso a radikálne krídlo , ktoré by sa uspokojilo len s vytvorením SR viedli politici Tuka, Mach a Ďurčanský.

10.-11. marca 1939 bola odvolaná slovenská autonómna vláda a vyhlásená bola nová, na čele s Karolom Sidorom. 13. marca bol Tiso na návšteve u Hitlera. Nemecko malo v úmysle rozbitie Československa, vyvolávalo nepokoje a kontrolovalo ústrednú vládu. Hitler dal Tisovi dve ponuky. Buď bude Slovensko vyhlásené za samostatný štát ako nemecký satelit, alebo bude pripojené k Maďarsku. 14. 3. 1939 bola vyhlásená Slovenská republika a o deň neskôr vtrhli do Čiech nemecké vojská a Hitler vyhlásil protektorát Čiech a Moravy (závislé územie)

Prezidentom Slovenskej republiky bol Jozef Tiso. Politika Slovenska bola v súlade s politikou Nemecka. Slovensko bolo nemeckým satelitom. Slovenskí vojaci bojovali v zahraničí spolu s nemeckými. Spolu s Nemeckom Slovensko vypovedalo 1. septembra 1939 vojnu Poľsku, v júni 1941 ZSSR a v decembri toho roku USA a Veľkej Británii. Veľa slovenských vojakov padlo, alebo tajne prešlo na druhú stranu. V marci 1939 museli Slováci bojovať proti Maďarským vojskám, ktoré ho napadli. Výsledkom "Malej vojny", ako sa volala, bola strata Spiša a Gemera. Na okupovaných územiach Maďarskom žili Slováci vystavení národnostnému a politickému útlaku. Na Slovensku bola totalita HSĽS, vláda bola pod kontrolou Nemecka, nedodržiavali sa ľudské práva. ( Židov postupne zbavovali majetku, sústreďovali ich do pracovných táborov, museli nosiť 6-cípu žltú hviezdu. Roku 1942 slovenská vláda násilne vysťahovala do táborov smrti 60 000 tunajších Židov. Ľuďom nezostávalo nič, len s vládnúcim systémom sa zmieriť. Veď niekde to bolo horšie. Na Slovensku sa avšak zlepšili hospodárske pomery. Veľmi sa nebojovalo. Veľa zahraničných boháčov tu nakupovalo. Svet potreboval zbrane. Slovenské fabriky preto orientovali svoju výrobu týmto smerom a tým sa odstránila nezamestnanosť. Vojnová Európa bola vyhladovaná, čo nahrávalo slovenským roľníkom. Niektorí ziskuchtiví zbohatli z arizácie. Dobré výsledky sa dosiahli aj v kultúre, školstve, športe... Zvýšila sa tým životná úroveň Slovákov. Technická univerzita bola presídlená z Košíc do Bratislavy a založená bola ekonomická univerzita. Matica Slovenská a Spolok sv. Vojtecha viedli výchovno-vzdelávaciu činnosť.

Na Slovensku vznikli i hlasy nesúhlasiace s rozbitím ČSR, s nedemokratickým systémom, s cudzím diktátom a preto sa začal formovať domáci odboj (hlavne v roku 1943).
Občianske krídlo odboja viedli politici Josko, Lettrich, Ursíny a komunistické krídlo viedli Šmidke, Husák a Novomeský. Spočiatku chceli, aby sa Slovensko stalo súčasťou ZSSR, v roku 1943 bola podpísaná vzájomná dohoda. V tomto istom roku boli zjednotené sily odboja a tajne vytvorili najvyšší odbojový orgán - Slovenskú národnú radu. V decembri prijali svoj program - Vianočnú dohodu, ktorého ideou bolo obnovenie demokratického Československa s rovnoprávnym postavením Slovákov. Pripravovalo sa ozbrojené povstanie Slovákov proti fašizmu. Ozbrojené akcie vypukli v auguste 1944, keď slovenské územia začali obsadzovať Nemecké jednotky, konkrétne 29. 8. 1944 dobytím Žiliny. Na slovenskej strane bojovalo vyše 60 000 vojakov a 20 000 partizánov. Centrom Slovenska bola Banská Bystrica. Najťažšie boje sa odohrali neďaleko Strečna v priesmyku medzi Žilinou a Martinom. 27.10.1944 Nemci dobyli Banskú bystricu, čím sa povstanie skončilo. Slovensko bolo oslobodené až v nasledujúcom roku.

Oslobodenie Slovenska od nemeckej okupácie prebiehalo od októbra 1944 do jari 1945 prostredníctvom protihitlerovských vojsk zo ZSSR, Rumunska a ČS vojsk. 21.septembra 1944 bola oslobodená prvá obec na východnom Slovensku - Kalinov. 6. októbra sa odohrali ťažké boje na Dukle, kde sa vyznamenal Československý armádny zbor na čele s Ludvíkom Svobodom. 4. apríla 1945 bola oslobodená Bratislava. Tisova vláda sa vydala na útek. Na základe Vianočnej dohody sa obnovovala Československá republika. Vrátil sa E. Beneš, ktorý vymenoval novú vládu národného frontu (predseda - Z. Fierlinger). Vládny program bol prijatý v Košiciach. 9. mája 1945 bola oslobodená Praha a Československo dostalo svoju hraničnú podobu, ktorá existovala do roku 1993.