Staroveká Čína

STAROVEKÁ ČÍNA

Orientálny štát. V Číne sa vývoj poľnohospodárstva a chovu dobytka uskutočňoval úplne samostatne. Prírodné podmienky tu boli rôznorodé, prvé civilizácie vznikli v povodí riek Jang´c´tiang a Chuang-che. Ustálil sa tu záhradnícky spôsob pestovania pôdy. Existovali tu zavlažovacie zariadenia, podobne ako v Indii a Mezopotámii. Pestovala sa hlavne ryža. Číňania sa sami naučili obrábať bronz i železo. 

Wang: (Panovník –„Syn nebies“)

Prvý štát vznikol v Číne okolo roku 1500 p.n.l. Na jeho čele stál panovník, ktorý bol zároveň najvyšším veliteľom vojska a najvyšším kňazom. Nazýval sa "synom nebies", aby vyjadril svoj vznešený pôvod. Oporou jeho vlády boli vojenskí velitelia, správcovia jednotlivých krajov a vyberači daní. Základnými společenskými vrstvami boli poľnohospodári, remeslníci a obchodníci.

Náboženstvá v starovekej Číne:

V starovekej Číne určovali pohľad na muža, ženu a sexualitu tri veľké náboženstvá. Konfuciánstvo zastupovalo v prvom rade akúsi verejnú morálku, zatiaľ čo taoizmus a budhizmus majú radikálnejší postoj k sexualite.

Konfucianizmus - Je to takzvaný etický kódex – spôsob života tu na Zemi. Tento morálny kódex sformuloval Konfucius. Konfucianizmus učí, že všetko vedomie sa končí smrťou. Je povinnosťou človeka uctievať predkov a sú na to osobitné svätyne buď doma, alebo v chráme, kde sa prinášajú obety. Ale najväčšmi záleží na tomto živote, takže konfuciáni si pripomínajú udalosti ako narodenie, smrť a najmä sobáš.

Budhizmus -Počas vládi dynastie Chan do Číny prenikol z Indie budhizmus. Budhizmus je najdôležitejším z rozšírených náboženstiev Číny, pretože priniesol masám posolstvo spásy: neovplyvnil však čínske myslenie tak, ako prostý taoizmus či konfucianizmus.

Taoizmus - Zakladateľom Taoizmu bol Lao´c.

Jin a Jang - Koncept Yin a Yang má pôvod v dávnej čínskej filozofii a opisuje dve navzájom opačné a doplňujúce sa sily, ktoré sa nachádzajú v každej živej a neživej časti vesmíru.

Kultúra starovekej Číny:

Kultúra starovekej Číny vynikala bohatou literatúrou, najmä básnictvom.
Rozvíjala sa keramika a maľba na hodvábe. K čínskym objavom patrí výroba hodvábu, 

papiera, porcelánu, kompasu a strelného prachu. O vyspelosti čínskych remeselníkov svedčia jemné výrobky z kovov aj rezbárske práce zo slonoviny a kameňa. Veľký čínsky múr,

svetoznáma čínska stavba, bol postavený z hliny a kameňa. Dlhý je vyše 6 000 km, vysoký miestami až 11 m, veže sú od seba vzdialené 120 m.

Technické vynálezy:

Boli známi mnohými objavmi ako papier, kompas, pušný prach, hodváb, porcelán, pečať, okuliare, lupa, seismograf. Okolo roku 1100 p.n.l. vynašli číňania prvé papierové peniaze.

Hodvábna cesta:

Bola významná staroveká a stredoveká obchodná cesta cez Strednú Áziu, ktorá spájala Čínu s Rímskou ríšou a Byzantskou ríšou. Od 2. storočia pred Kr. sa jej prostredníctvom dostalo do Európy mnoho čínskych technickýchvynálezov: papier, hodváb, porcelán.