Versaillský systém, povojnová situácia v Európe

Versaillský systém, povojnová situácia v Európe

A – Mierové rokovania po 1. svetovej vojne, cieľ

– 18. januára 1919 v zrkadlovej sieni versaillského paláca v Paríži – začali tzv. Parížske mierové rozhovory (symbolika – 18.1.1871 – na tom istom mieste vyhlásené Nemecké cisárstvo, potupa pre Francúzsko => miesto rokovaní bolo určené na výslovné želanie franc. ministerského predsedu G. Clemenceaua)

Hlavný cieľ:usporiadať vzťahy v Európe po skončení 1. svetovej vojny, nanovo definovať hranice v Európe

B – Zúčastnené krajiny, ich ciele a predstavy, rokovania

• Víťazné mocnosti: 27 dohodových štátov, medzi nimi najvplyvnejšie: FRA, USA, VB, Taliansko, Japonsko (Rusko sa rokovaní nezúčastnilo, nebolo pozvané, kvôli tamojšej politickej situácii – vláda boľševikov)

– hlavný orgán (mal rozhodujúce slovo pri rokovaniach): Rada desiatich zložená z predsedov vlád a ministrov zahraničia 5 najvýznamnejších mocností: FRA,USA, VB, Talianska a Japonska, najvplyvnejšie osobnosti: predseda francúzskej vlády George Clemenceau – obr. A (prezývaný „tiger“, v čase konferencie mal už 78 rokov, ale vystupoval veľmi rázne a energicky), americký prezident Woodrow Wilson – obr. B . Okrem nich ďalší vplyvní politici: britský premiér David Lloyd George – obr. C, taliansky ministerský predseda Vittorio Orlando. Československú delegáciu viedol predseda vládyKarel KRAMÁŘ, minister zahraničných vecíEduard BENEŠ, generálnym sekretárom čs. mierovej delegácie sa stal podpredseda Slovenskej ligy v Amerike Štefan. Osuský – jeho podpis aj pod trianonskou mierovou zmluvou (veľmi úspešné vystupovanie celej delegácie, najmä zásluhou Beneša, presadili všetky svoje predstavy o hraniciach a medzinárodného postavenia Československa).

• Porazené krajiny:Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Turecko, Bulharsko – tie nemohli znášať na rokovaniach žiadne návrhy (Nemecko tam dokonca nemalo svojho zástupcu), len pripomienky k predloženým návrhom !!!!

– spojenci DOHODY pred rokovaniami nemali spoločnú (rovnakú) predstavu o povojnovej Európe => rôzne záujmy a ciele, napr. FRA – tvrdo a nekompromisne potrestať podľa nich hlavného vinníka vojny – Nemecko, Veľká Británia (VB) – hlavný cieľ: rovnováha síl na európskom kontinente (t.j. nie príliš prísne na Nemecko), USA – na rokovaniach chceli vystupovať zmierlivo, ciele podobné ako VB (na vojne najviac zbohatli, chceli naďalej posilňovať svoj vplyv v Európe) => dohody sa rodili zdĺhavo a komplikovane

C – Zmluvy ktoré tvorili Versaillský systém, ich ustanovenia

Versaillská mierová zmluva – podpísaná28.6.1919 (symbolika – 5. výročie sarajevského atentátu) vo Versailles s Nemeckom , zmluva obsahovala veľmi tvrdé podmienky pre Nem., ktoré proti nim protestovalo a bránilo sa ich prijať. Nakoniec však ríšsky snem podmienky prijal.

– Nemecko označené za hlavného vinníka vojny

– zákaz spojenia sa s Rakúskom

– strata území v prospech FRA -Alsasko+ Lotrinsko

– strata území v prospech Belgicka

– strata území v prospech Poľska- časť Pomoranska+ Pruska – celý zábor územia po poslednom delení Poľska r. 1795

– prístav Gdaňsk – prehlásený za slobodné mesto pod správou Spoločnosti národov, bol vytvorený koridor, ktorý oddelil vých. Prusko od N

– strata území v prospech ČSR – Hlučínsko

- strata všetkých kolónií

- ľavý breh Rýna – okupácia Dohodou na 15 rokov, pravý breh 50 km demilitarizované pásmo ( žiadne voj. zariadenia, posádky)

– NEM muselo uznať nezávislosť Poľska a ČSR

-  vysoké vojnové reparácie – 20 miliárd mariek v zlate, tovare alebo cenných papieroch (nikdy však nedošlo k ich úplnému vyplateniu)

+ bola zrušená všeobecná branná povinnosť, rozpustený generálny štáb, nemecká armáda mohla mať max. 100 000 mužov – len dobrovoľníkov, Nemecko nesmelo budovať vojnové letectvo, nesmelo zaraďovať do výzbroje ponorky, vzducholode, tanky, ťažké delostrelectvo a plynové zbrane, časť obchodných lodí muselo Nem. odovzdať VB ako náhradu za straty v ponorkovej vojne

=> veľmi tvrdé podmienky pre Nemecko => živná pôda pre nemecký nacionalizmus, využije to A. Hitler – uchopenie moci, nacizmus

Saint – germainská - podpísaná 10.9. 1919 v Saint-Germain s Rakúskom

– z Rakúska sa stala spolková republika

– Rak. muselo uznať suverenitu ČSR , Juhoslávie

– územné straty v prospech Poľska(Halič), Rumunska(Bukovina), Juhoslávie(Dalmácia a Slovinsko),Talianska (Istria, Južné Tirolsko, Gorlica) => muselo akceptovať hranicu s Talianskom

– zákaz spojenia sa s Nemeckom

– strata obch. loďstva v prospech Dohody

– obmedzenie armády na 30 000 mužov

Neuillská – podpísaná 17.11. 1919 v Neuilly s Bulharskom

– strata území v prospech Grécka a Juhoslávie

– BUL muselo obmedziť počet vojakov, nesmelo mať vojnové loďstvo

– muselo splácať vojnové reparácie

Trianonská - podpísaná 4.6. 1920 v Trianone s Maďarskom

– vznikala veľmi ťažko (preto ten neskorý dátum), v Maďarsku zložitý vnútropolitický vývoj (socialistický puč – vznik Maďarskej revolúcie rád, po potlačení vyhlásené opäť kráľovstvo), podľa zmluvy malo Maďarsko stratiť až 3/4 územia tzv. Veľkého Uhorska => veľký odpor a nesúhlas Maďarov, Maďarsko akceptovalo zmluvu až na nátlak medzinárodného spoločenstva, dodnes sa s tým niektorí nemôžu zmieriť – obr. D.

Podmienky zmluvy:

- uznať suverenitu nástupníckych štátov (ĆSR, Rumunsko, Juhoslávia)

– strata Slovenska a Podkarp. Rusi v prospech ČSR

– strata Sedmohradska a Banátu v prospech Rumunska

– strata južného Chorvátska a Slavónska v prospech Juhoslávie

– strata Burgenlandu v prospech Rakúska

Sévreská– podpísaná 10.8. 1920 v Sévres, zmluva s Tureckom

– Turecko dlhodobo odmietalo zmluvu podpísať, dokonca kvôli zmluve viedlo vojnu s Gréckom. Po podpise zmluvy padla monarchia a r. 1923 vznikla Turecká republika (Mustafa Kemal).

– po Parížskych mierových rokovaniach zmizli z mapy Európy Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša => „nová Európa“

D – Medzinárodná organizácia, ktorá vznikla na podnet W. Wilsona

Spoločnosť národov

– požiadavku vzniku Spoločnosti národov obsahoval už Wilsonov 14. bodový mierový program

– podľa plánov amerického prezidenta to mala byť celosvetová organizácia, ktorá mala garantovať mier vo svete

– organizácia tiež mala kontrolovať plnenie podmienok parížskych mierových zmlúv, jej právomoci boli však obmedzené, v prípade nedodržiavania medzinárodných zmlúv mohla zasiahnuť iba formou ekonomických sankcií.

– činnosť začala začiatkom roka 1920, sídlom organizácie bolaŹeneva

– zakladajúcimi krajinami Spoločnosti národov boli víťazné štáty Dohody a ich spojenci (napr. Česko-Slovensko), teda 29 štátov (prijatá zásada, že sa členom tejto organizácie môže stať aj porazená krajina, ak sa za to vysloví 2/3 väčšina členov, preto sa neskôr jej členmi stali aj Nemecko (1926, ale r. 1933 vystupuje z členstva) a Sovietsky zväz – prijatý roku 1934 (ako jediná členská krajina bol vylúčený roku 1939)).

– zaujímavosť: USA sa nestali členskou krajinou Spoločnosti národov, americký senát to odmietol, po skúsenostiach s vojnou senát opäť prijal politiku izolacionizmu.

E – Hlavné dôsledky Versaillského systému, konkrétne príklady.

– nepevnosť a nestabilita Versaillskeho systému, útoky na systém z rôznych strán, napr. :

1, šírenie diktátorských a nedemokratických režimov v Európe

dôvody: rôzne, napr. v Taliansku nespokojnosť s výsledkami na parížskych mierových rokovaniach, neboli splnené územné požiadavky Talianska (tal. ministerský predseda Orlando opustil na protest konferenciu, chcel získať pre TAL. mesto Fiume – Rijeka, neúspešne), využívajú to radikálne sily v krajine, aby poukázali na neschopnosť oficiálnej politickej špičky; v Nemecku – vysoké vojnové reparácie (síce postupne upravované, ale aj tak, napr.- Dawsonov plán 1924, Youngov plán 1295)=> oslabenie Nem, zhoršuje sa sociálna situácia v krajine, situáciu využívajú radikálne sily (Hitler)

– diktátorské, nedemokratické režimy vznikajú aj napr. v Španielsku – generál Franco – obr. E , radikálny pravičiar, monarchista, dostal sa k moci po občianskej vojne s republikánmi, počas 2. svetovej vojny vyhlásil neutralitu Španielska, odmietol antižidovské zákony Hitlera. V Portugalsku – generál Salazar , Poľsku – maršál Pilsudski – záchranca Poľska v poľsko-sovietskej vojne, doma uznávaný s veľkou charizmou zavrhol parlamentnú demokraciu, Maďarsko – generál Horthy – obr. F – 1920 vyhlásený za tzv. Regenta Maďarska, koncom roku 1921 nakoniec Habsburgovcov oficiálne detronizoval z maďarského trónu, ZSSR – Stalin, …

2, séria sociálno-demokratických (komunistických) revolúcii v strednej Európe

Napr. * v Nemecku – pokusy Karola Liebknechta a Rosy Luxemburgovej vybudovať v Nemecku podobný system ako v sovietskom Rusku – neúspešne, obaja boli zavraždení, alebo 2 týžňová existencia socialistickej Bavorskej republiky rád. * v Maďarsku – vyhlásenie Maďarskej republiky rád – marec 1919 – na čele socialista Béla Kun, chcel exportovať socialistickú revolúciu aj na Slovensko (Slovenská republika rád), neúspešne,…

3, pretrvávajúce územné spory

napr. Maďarsko – malo územné požiadavky voči ČSR, RUM – nespokojnosť s trianonskou zmluvou, Taliansko – konflikt s Juhosláviou ohľadom mesta Fiume, Nemecko – nesúhlasilo s hranicami vytýčenými versaillskou zmluvou, aj keď ich na Locarnskej mierovej konferencii r. 1925 definitívne uznalo (r. 1936 porušená versaillska zmluva, keď Hitler vojensky obsadí Porýnie)

4, sociálno-ekonomické problémy v Európe a vo svete

– hospodárska nestabilita porazených krajín oslabuje stabilitu celej Európy (sveta), vyvrcholenie – 24. októbra 1929 na new-yorskej burze “čierny štvrtok” – prudký pokles cien akcií, Američania poskytujú menej úverov pre celú Európu => hospodárska kríza v celej Európe t. j. krachujú firmy, banky, pokles výroby – až o 30 % a viac , celosvetový obchod klesá o viac ako 1/3, dochádza k masovému prepúšťaniu, veľká nezamestnanosť, menová kríza – devalvácia mien, znehodnocujú sa úspory,… kríza trvá až do r. 1933

F – Hlavný dôvod zlyhania Versaillského mierového systému.

- politika ustupovaniu (ústupkov) voči agresií diktátorských režimov (tzv. politika appeasementu), spolupráca s diktátorskými režimami na medzinárodnej úrovni, napr. Mníchovská konferencia 29.-30. 9.1938)

– túto politiku sledujú najmä vlády Francúzska a Veľkej Británie (aj keď v prípade VB sa hovorí najmä o politike pacifizmu), ktoré sa snažia riešiť vznikajúce problémy na úkor nezúčastnenej krajiny

Príklady politiky appeasementu:  1, prepadnutie Etiópie (Habeš) Talianskom r. 1935 – reakcia: nedostatočná, Spoločnosť národov uvalí na Tal. ekonomické sankcie

2,  vojenské obsadenie Porýnia r. 1936 Nemeckom – formálne protesty (jedine Stalin reagoval rázne, žiadal okamžitý zásah medzinárodného spoločenstva), vo FRA bolo vtedy pred voľbami, fr. vláda sa obávala negatívneho vplyvu mobilizácie => rezignuje na problém

3, Mníchovská dohoda – 29.-30. 9.1938 (Čechy stratia pohraničné územia obývané sudetskými Nemcami v prospech Nemecka) – typický príklad politiky appeasementu, 4 krajiny sa bez ČSR dohodli o jeho osude (Nem. – Hitler, Tal. – Mussolini, VB – Chamberlain, Fra – Daladier)

(Viedenská arbitráž – 2. novembra 1938 (južné oblasti Slovenska a Košice pripadli Maďarsku, Nemecku Petržalka a Devín)