Rusko počas prvej svetovej vojny

Rusko počas prvej svetovej vojny

Od roku 1902 krajina zažívala hospodársku krízu. Situácia bola napätá najmä vo veľkých mestách, kde v robotníckom prostredí vyústila do štrajkov. V januári 1905 v hlavnom meste Petrohrade robotníci zorganizovali procesiu. Kráčali k sídlu cára s ikonami a prosbou, aby ich vypočul a urobil nápravu. Namiesto prijatia začala miesta vojenská posádka strieľať do davu – krvavá nedeľa.

V roku 1905 Rusko zažilo šok, keď vypukla vzbura v pevnosti Kronštadt a vzbura námorníkov na krížniku Potemkin. Pod tlakom udalostí Mikuláš II. vydal 30.10.1905 manifest, ktorým nariadil vláde pripraviť zákony o občianskych slobodách. Na ich základe sa začali formovať politické strany, vypísať voľby. Z nich mali vzísť zastúpenie strán v parlamente – duma.

Kurz ruský rubeľ (RUB) – Rusko 

Najsilnejšou bola liberálna konštitučnodemokratická strana (kadeti). Druhou najpočetnejšou boli trudovci, ruská verzia agrárnej strany. K liberálom patrili okťabristi a eseri. Pomerne silnou stranou bola sociálnodemokratická strana, ktorá sa roku 1903 rozdelila na radikálnych boľševikovv a umiernených menševikov.

Vypracovanie a zavedenie reforiem zveril cár premiérovi Stolypinovi. Obdobie jeho vlády sa nazýva Stolypinova reakcia 1906-1911. Bola zavedená povinná školská dochádzka o 6 do 11 rokov. Najvýznamnejším opatrením bola agrárna reforma, kt. dovolovala sedliakom kúpiť pôdu do osobného vlastníctva a vláda núkala pôdu v odľahlých končinách.

1914-1917 Rusko vo vojne. V prvých mesiacoch vojny znamenalo Rusko úspechy na východnom fronte v operáciách v baltskej, polskej a rakúskej oblasti. Neskôr sa postup zastavil v dôsledku vnútropolitického vývoja v Rusku.

Revolúcie v Rusku 1917

Februárová revolúcia: Základná požiadavka bolo ukončenie vojny. Vzbúrenci drancovali justičný palác i väzenie, na základe čoho premiér rozpustil dumu. Počas príprav nových volieb vznikol soviet (rada) robotníckych a vojenských predstavitelov. Udalosti sa odohrali v marci, ale podla platného juliánskeho kalendára bol február. V parlamente sa vytvoril dočasný výbor, neskôr označený ako Dočasná vláda, kt. rokovala s cárom o abdikácii – cár abdikoval 15.3.1917. Rusko prestalo byť absolutistickou monarchiou a bola vuhlásená republika.

7.11.1917 zorganizovali bolševici ozbrojené povstanie v hlavnom meste = októbrová revolúcia. Získali zimný palác (sídlo Dočasnej vlády). Bolševici zaviedli cenzúru a zatkli členov Dočasnej vlády. Vznikla Rada ľudových komisárov na čele s Leninom, kt. vydal dokumenty: Dekrét o mieri , o pôde, o vláde. Bolševici nastolili diktatúru proletariátu. Vytvorili novú štátnu políciu Čeka, kt. sa nemusela zodpovedať zákonom alebo nejakej inštitúcii, zatýkala a súdila koho chcela.

1918-1921 občianska vojna medzi bollševikmi a prívržencami monarchie, po ktorej odišlo vela politických emigrantov, predstavitelov šlachty a duchovenstva.

30.12.1922 vyhlásena ZSSR. Členské štáty, ktoré chceli uplatniť právo na sebaurčenie, obsadila Červená armáda