Staroveký Rím, Dejiny Ríma

Staroveký Rím

Pojmy + úvod k Rímu, republika

Prírodné podmienky: – Apeninský polostrov

– obkolesený Stredozemným morom, na severe Alpy, cez celý polostrov sa navyše tiahne pohorie Apeniny

– výhodné, teplé, priaznivé podmienky

– úrodná pôda – rieky Pád, Tiber

– nemali nerasty, ale mali dostatok stavebných materiálov – mramor, hlina, drevo

– veľmi dobré hospodárstvo

– chov dobytka (v Alpách veľmi dobré pastviny pre dobytok), rybolov

– pestovali vinič, olivy, ovocie

– keďže mali more – udržiavali dôležité styky s vyspelými kultúrami

– podmienky na moreplavbu však neboli tak výhodné ako napríklad v Grécku

Osídlenie: – prienik indoeurópskych kmeňov

– stred – latinum (Italikovia – umbri, sammiti)

– sever Z pobrežia – Etruskovia

– V – Hýri; SV – Venéti; Z Sicílie – Feničania; okolo Pádu – Galovia; J – Gréci – vytvorili tzv. Veľké Grécko

– najvyspelejší boli Etruskovia, Feničania, Gréci

Etruskovia: – neznámy pôvod ( pravdepodobne prišli z východu)

– vysoká kultúrna úroveň, rozvinuté hospodárstvo, poľnohospodárstvo

– na prácu boli otroci

– zahraničný obchod – predovšetkým s Afrikou

– nevytvorili jednotný štát – len mestské štáty (rodové vzťahy)

– na čele kráľ

– mestá s hradbami, 1. rímske hradby

– v Itálii založili mestá – Bologna, Pompeje

– vyvinuté remeslá – spracovanie kovov, zrkadlá, šperky, zbrane, textílie

– silný vplyv gréckej kultúry, písmo od Grékov, predstavy o bohoch

– jazyk ostal dodnes nerozlúštený

– využívali močiare

– kamenné stavby, pravidelná sieť ulíc, klenby, oblúky

– terakota – pálená hlina

– zánik kvôli vnútorným rozporom

Gréci: – osady na juhu Itálie – Kumi, Krotón, Neapol, Tarent, Syrakúzy na Sicílii

– pobrežie Francúzska – Marseille

Feničania: – osada Kartágo – dnešný Tunis

– obchodníci

Začiatky (dejiny) Ríma

– 753 pnl. založený Rím na rieke Tiber ( Remus a Romulus )

– založili ho potomkovia utečencov z Tróje

– vznikol spojením osád na svahoch Palatína, Aventína, Kapitolu

Kráľovský Rím: – vládli v ňom etruskí králi

– najstaršie obdobie

– zavraždenie etruského kráľa

– 510 pnl. vyhnanie Etruskov, k moci sa dostali Latinovia

– záležitosti štátu sa stali vecou verejnou – „res publica“

 Obdobie republiky: – patricijská republika

– na čele 2 konzuli (patricijovia)

– predstavovali najvyššiu vojenskú a súdnu moc

– obaja boli rovnoprávni

– pomáhalo im 12 liktorov

– sluhovia, nosili symboly ich moci (zväzky prútov)

– prétori – súdni úradníci – pomáhali pri súdoch

– senát – poradný zbor konzulov, centrálny snem

– v čase nebezpečenstva menovali konzuli na návrh senátu diktátora

– kvestori – nižší úradníci, starali sa o financie

– edilovia – mali na starosti poriadok a bezpečnosť

– cenzori – ohodnocovali majetok Rimanov

– podľa toho ich zaraďovali do tried

– všetky funkcie – čestné a bezplatné

– triedna spoločnosť:

1. patricijovia – najbohatší, plnoprávni občania
2. plebejci – osobne slobodní, nemali politické práva
3. proletári – chudobní, nemajetní obyvatelia, otroci

– väčšina obyvateľov bol plebejcov

– boj proti patricijom o práva

– dosiahli, že mohli mať svojich úradníkov

– tribúni ľudu – zastávali práva plebejcov

– mali právo veta, čo sa týkalo zákonov

– dosiahli i spísanie zákonov

– na rímskom námestí – Zákony 12 tabúľ

– okolo roku 300 pnl. dosiahli rovnoprávnosť s patricijmi

– medzi plebejcami boli ale veľké majetkové rozdiely

– bohatí plebejci splynuli s patricijmi

– vznikla nová spoločenská vrstva – nobilita – úradnícka šľachta

– Rím viedol výboje proti Etruskom a Galom

– postupne ovládli stred Latinum a grécke mestá na juhu

– 270 pnl. ovládli skoro celú Itáliu okrem Galie Predalpskej

– jazyk – latinčina, na juhu helenistická vzdelanosť

– z obsadených území – zisky

– stali sa najbohatším a najsilnejším štátom

Kríza Rímskej republiky: získavaním území – stále viac pôdy

– nobilita si zakladala veľkostatky – latifundia

– drobní roľníci strácali pôdu

– publikáni – vyberači daní v provinciách, najbohatší

– z drobných roľníkov – bezzemkovia

– časté vzbury, Rímu hrozilo nebezpečenstvo aj zvonku

– potreba zreorganizovania vojska

– reforma armády – Gaius Marius

– vytvoril žoldnierov

– tí keď doslúžili, dostali pôdu

– bezzemkovia mali naďalej ťažké postavenie

– problémy chceli riešiť Tiberius a Gaius Grakchovci

– pridelili pôdu nemajetným

– obmedzili veľkosť pozemkového vlastníctva

– predaj lacného obilia

– nepodarilo sa im ale vyriešiť problémy

– ďalšie reformy chceli populári – strana ľudu

– na čele Gaius Marius

– chcel demokratické opatrenia pre slobodných občanov

– napr. zrušenie dlhov

– opieral sa najmä o nižšie vrstvy

– proti nim ale boli prívrženci nobility – optimáti – senátori, veľkostatkári

– chceli si udržať politickú moc a majetok

– na čele Lucius Cornellius Sulla

– vznikla občianská vojna medzi populármi a optimátmi

– Sulla dal povraždiť odporcov

– nastolil osobnú diktatúru

– zrušil práva plebejcom

– najvyššiu moc mal senát

– zaviedol teror

– zaviedlo sa vydávanie proskripcií – zoznamy politicky nepohodlných ľudí

– kríza Rímskej republiky

– hlavný rozpor otrokárskej spoločnosti – protiklad medzi otrokmi a otrokármi

– otrokárska spoločnosť je neriešiteľná

– dochádza k povstaniam otrokov

– 1. veľké povstanie – na Sicílii

– najväčšie povstanie – 73-71 pnl. – Spartakovo povstanie v meste Capua

– vybudoval 60 000 armádu

– v niekoľkých bitkách porazil otrokárov

– nakoniec toto povstanie potlačil Crassus

– otroci boli porazení, lebo boli nejednotní – to uľahčilo ich porážku

– cesta Via Appia z Ríma – Crassus dal ukrižovať vodcov povstania

– zlú situáciu chceli vyriešiť schopní jednotlivci, tvorili sa spolky

– 1. triumvirát – Pompejus, Crassus, Caesar

– Crassus bol zavraždený, vznikli rozpory

– víťazne z nich vyšiel Caesar

– obsadil Rím

– diktátor s neobmedzenom mocou

– reforma armády

– opatrenia v prospech chudoby – úľavy na daniach

– reforma kalendára – Juliánsky kalendár

– 15. marca 44 pnl. – marcové Idy – zavraždenie Caesara

– zavraždili ho prívrženci republiky

– 2. triumvirát – Antonius, Lepidus, Octavianus

– k moci sa dostal Octavianus = koniec obdobia republiky

1. Principát, dominát, cisárstvo, súvislosť Ríma so Slovenskom.

Obdobie cisárstva – Octavianus: – obmedzil právomoci republikánskych orgánov – dosadil tam svojich ľudí (legáti)

– 1. občanom ľudu – princeps

– jeho vláda – principát – ústavná štátna forma, ktorá spája absolútnu monarchistickú moc so zachovaním republikánskych inštitúcií

– prijal titul Augustus

– osobná stráž – pretoriáni

– vytvoril provinciu Germánia

– Teutoburský les – porážka Germánov

– mys Aktion – porážka Kleopatry a Marka Antónia

– pripojil Egypt k Rímu

– robil opatrenia pre ľud – aby ho zbožňovali

– jeho nástupcovia boli cisármi – Tiberius, Caligula, Claudius, Nero

Súvislosť Rímskych a slovenských dejín: – rímske cisárstvo bolo založené na vojenskej diktatúre

– najväčší rozmach za cisára Trajána

– bol to posledný cisár, ktorý robil výboje

– jeho nástupca Hadrián – viedol iba obranné vojny – proti Germánom 

– Hadriánov val – Limes Romanus – na severe (obranný val proti nájazdom)

– prišiel aj na Slovensko

– Stupava, Devín, Iža pri Komárne, Rusovce

– Rimania sa dostali k Trenčínu

– prezimovala tam Rímska légia

– nápis na Trenčianskej skale

– počas markomanských vojen Trenčín = Laugarício

– Markus Aurélius – dostal sa k brehu Hrona

– napísal „Hovory k sebe samému“

– Rimania vytvárali satelitné štáty na obranu – kniežatstvá

– na našom území Vanniovo kráľovstvo (JZ, 30 rokov)

Všeobecná kríza rímskeho impéria: – Rím – otrokársky štát

– otroci bol hlavnou príčinou úpadku

– aby sa kríza prekonala, veľkostatkári prenajímali pôdu bezzemkom (kolóni)

– kolóni z pôdy platili dane

– toto obdobie sa nazýva kolonát – dočasné obdobie

– postavenie kolónov sa však zhoršovalo

– úpadok remesiel, obchodu, prestali sa používať peniaze, kríza

– snaha o prekonanie krízy – cisár Dioklecián

– nazýval sa pán (dominus)

– obdobie jeho vlády – dominát

– neobmedzená moc, božské pocty

– stabilizoval a zachránil ríšu

– rozdelil ju na 4 časti – tetrarchia

– zaviedol mince – solidy

– zlepšil armádu

– v jeho reformách pokračoval Konštantín I.

– vybudoval hlavné mesto Konštantínopol (neskôr Carihrad, Istanbul)

– 313 – vydal Milánsky edikt

– povolil kresťanstvo, zrovnoprávnil ho s ostatnými náboženstvami

– 325 – Nikajský (nicejský) snem

– cirkevné zhromaždenie, boli prijaté základné články kresťanstva

– 395 – ROZPAD RÍŠE

1. Zánik Ríma, nevyhnutnosť zániku.

– cisár Theodisius rozdelil v roku 395 ríšu na 2 časti

1. Východorímska ríša: – centrom sa stal Konštantínopol

– používala sa gréčtina

– bola vyspelejšia – remeslá, obchod

– vládol tam Arkadius (Archadius)

1. Západorímska ríša: – centrom bol Rím

– používala sa latinčina, vládol v nej Honorius

– hospodárstvo nebolo tak vyspelé ako v prípade Východorímskej ríše

– ohrozovali ich Kelti, Germáni

– navyše vzbury domáceho obyvateľstva

– Germáni dobyli Západorímsku ríšu

– germánsky vodca Odoakarzosadil posledného rímskeho cisára RomulaAugusta v roku = 476 ZÁNIK ZÁPADORÍMSKEJ RÍŠE

– koniec staroveku, začiatok stredoveku

– na území Východorímskej ríše vznikla Byzantská ríša

– podľa osady Byzantion

Nevyhnutnosť zániku Rímskej ríše: – rozdelenie ríše

– germánske vpády, ríša navyše už nebola taká silná

– nepokoje v provinciách – to taktiež oslabovalo ríšu

– Dioklecián prispel k zániku dominátom

– Konštantín I. vybudoval Konštantínopol

– všetko sa riadil odtiaľ

– západná časť ríše strácala na význame

– postupné zmiešanie s barbarmi, ktorí k nim prenikali – barbarizácia

– dynastické konflikty

– hospodárske a sociálne problémy

– presuny národov