Rozdelenie a „zánik“ mimoeurópskeho sveta v 19. storočí

Rozdelenie a „zánik“ mimoeurópskeho sveta v 19.storočí

Kolonizácia sveta v 16.-18. storočí

Objavením Ameriky v roku 1492 sa začala postupná koloniálna expanzia niekoľkých európskych krajín. Až do konca 16. storočia boli hlavnými koloniálnymi mocnosťami Španielsko a Portugalsko. Zmluvami v Tordesillas (roku 1494) a v Zaragoze (roku 1529) si navzájom podelili svet.

Španielsko do polovice 16. storočia ovládlo celú Južnú Ameriku s výnimkou Brazílie, Strednú Ameriku, Karibské ostrovy, južnú časť severoamerického kontinentu od Kalifornie po Floridu, Filipíny a niekoľko menších oporných bodov na pobreží Afriky.

Portugalsko si budovalo svoju koloniálnu ríšu predovšetkým v Afrike, Indii, na indonézskom súostroví a v Brazílii.

Holandsko rozvíjalo rýchlo svoje koloniálne panstvo od 1. polovice 17. storočia zásluhou silného loďstva. V 17. storočí Holanďania vytlačili Portugalcov z východoázijských ostrovov (Indonézie) a ovládli túto výnosnú oblasť produkujúcu vzácne a drahé korenia. Okrem toho sa zmocnili Ceylónu, juhu Afriky, Guayany v Južnej Amerike a niekoľkých antilských ostrovov.

Francúzsko získalo pomerne rozsiahle kolónie zároveň spolu s Holandskom. Bola to predovšetkým Kanada a Louisiana v Severnej Amerike a obchodné strediská v Indii.

Anglicko sa stáva od polovice 17. storočia najvýbojnejšou koloniálnou mocnosťou. Viacerých kolónií sa zmocnilo na úkor Španielska, Portugalska i Holandska. Anglicko sa pevne uchytilo v Indii, Severnej Amerike a na juhu Afriky.

V polovici 18. storočia sa vystupňoval konflikt medzi hlavnými koloniálnymi mocnosťami – Anglickom a Francúzskom. Francúzi podľahli a museli sa vzdať Kanady a svojich indických dŕžav. Anglicko, nazývané vďaka svojej úplnej nadvláde na mori tiež „kráľovná morí“, mohlo od druhej polovice 18. storočia budovať svoju koloniálnu ríšu takmer nerušene. Stratu severoamerických kolónií počas Americkej revolúcie si vykompenzovalo v Indii, Afrike i v Austrálii a zostalo až do zániku kolonializmu najväčšou koloniálnou mocnosťou sveta.

Materské krajiny spočiatku svoje kolónie drancovali, k pôvodným obyvateľom sa správali bezohľadne. Využívali otrockú pracovnú silu na získavanie drahých kovov a na pestovanie výnosných poľnohospodárskych plodín. Až neskôr, pod vplyvom ekonomickej teórie merkantilizmu, sa uprednostnil vzájomne výhodný obchod a kolónie získali aj väčšiu nezávislosť od materských krajín.

ÚLOHA 1: Popíšte kolonizáciu sveta európskymi mocnosťami od roku 1492 do roku 1800.............................

kolonizácia sveta okolo roku 1800

 Kolonizácia sveta v 19. storočí

Výnimočnosť Európy 19. storočia a obrovský vplyv európskych štátov a civilizácie na zvyšok sveta priviedol historikov k tomu, že symbolicky hovoria o „zániku mimoeurópskeho sveta“ v tomto období.

V 1. polovici 19. storočia zanikli počas národnooslobodzovacích vojen a revolúcií na Juhoamerickom kontinente tzv. „iberské ríše“, ktoré si v 16. storočia vybudovali Španieli a Portugalci, keď počas bojov domáceho kreolského obyvateľstva proti španielskym vojskám i proti sebe navzájom roku 1810 vzniká Argentína, roku 1818 Čile, roku 1821 Mexiko, Venezuela a Peru a roku 1822 Brazília ako samostatné štáty. V Európe, ktorá začal vyznávať zásady kolonializmu, rozpad koloniálneho panstva Španielov a Portugalcov sprevádzalo takmer všeobecné odsudzovanie koloniálnych praktík. A predsa sa Anglicko, Francúzsko a Belgicko pustili do nových koloniálnych výbojov, ktoré čoskoro nadobudli ešte väčší rozmach než predchádzajúca expanzia Španielov či Portugalcov. Relatívne rýchlo sa k nim pripojili Rusko i Nemecko a potom Taliansko. Koloniálne výboje však začali uskutočňovať aj neeurópania – Japonci, a hoci menej nápadne, aj Američania. Cieľom expanzie bol dosiaľ uzavretý Ďaleký východ. Podarilo sa „otvoriť dvere“ do Číny. Ukončilo sa podmaňovanie Indie a začal prudko rásť záujem o Afriku. Od 80. rokov 19. storočia svet zachvátila skutočná koloniálna horúčka.

Príčin kolonizátorského úsilia bolo viac: Koloniálne veľmoci sa ovládnutím nových území a tým i získaním ďalších surovín a odbytísk pre svoje výrobky snažili získať čo najväčší podiel na svetovom obchode. Veľký počet kolónií zároveň zvyšoval prestíž a národné sebavedomie v kolonizátorských štátoch. Koloniálnu expanziu častokrát motivovala (niekedy, pravda, len následne ospravedlňovala) aj misionárska činnosť kresťanských cirkví, ako aj morálka vtedajších západných európskych spoločností presvedčených o svojej povinnosti rozširovať do sveta vyššiu formu ľudskej civilizácie

•  európsku civilizáciu. Ľudia ako David Livingstone (známy cestovateľ po Afrike, vedec a misionár) verili, že európska kultúra aj pri všetkých svojich nedostatkoch a nespravodlivostiach predstavuje vyššiu formu ľudskej civilizácie, na ktorej spočíva celá nádej sveta na slobodu a pokrok. K týmto dôvodom sa často pripájali aj dôvody čisto strategické, keď sa veľmoci usilovali pokračovať v expanzii už len preto, aby v nej zabránili svojmu protivníkovi, ktorý by mohol priveľmi zosilnieť. Takto bola napríklad britská vláda nútená kontrolovať všetky strategické body a územia na ceste z Britských ostrovov k „perle svojho impéria“ –

David Livingstone dobová satira na kráľovná Viktória a premiér

„Bremeno bieleho muža“ Disraeli dotvorili britské impérium

Novodobé koloniálne prenikanie v 19.storočí významne Európanom uľahčili predovšetkým mnohé prevratné technické objavy počas priemyselnej revolúcie ako aj z toho vyplývajúci následný ohromujúci rast na podiely svetovej priemyselnej výroby európskych štátov, ktorý bol dovtedy s neeurópskymi krajinami „tretieho sveta“ pomerne vyrovnaný, (či dokonca vzhľadom na väčšiu ľudnatosť Ázie mali neeurópske krajiny celkovo väčší podiel na objeme svetovej výroby), keď okolo roku 1750 predstavoval podiel svetovej priemyslovej výroby Európy asi 23,5 % a krajín „tretieho sveta“ až 73 %, no okolo roku 1900 už bol vzájomný pomer 62 % ku 11 % v prospech Európy.

ÚLOHA 2: Uveďte príčiny a predpoklady kolonizácie sveta kolonizátorskými mocnosťami v 19. storočí...................................................................................................

Do roku 1914 tak bolo zo všetkých štátov sveta samostatných len toľko, že predstavovali len 11 % z celkového zemského povrchu, pričom 9 najväčších koloniálnych mocností vlastnilo alebo kontrolovalo zvyšok sveta v 21 % ako polokoloniálne územia a 68 % priamo ako kolónie.

Anglicko mala najväčšiu koloniálnu ríšu (1/5 pevninskej Zeme a 1/4 populácie sveta), keď ovládalo Kanadu, Austráliu, Indiu, Nový Zéland, Barmu, Malajziu, veľkú časť Južnej Afriky, Egypt, Sudán, Ugandu, časť Somálska, Nigériu, Keňu a Bečuánsko.

Rusko bolo hneď po Anglicku druhou najväčšou koloniálnou mocnosťou, pričom svoje kolónie včleňovalo priamo do svojej obrovskej cárskej ríše (predstavujúcej vyše 1/6 pevninskej Zeme) väčšej ako budúci ZSSR a intenzívne ich rusifikovalo (ovládalo Ukrajinu, Bielorusko, Poľsko, Fínsko, Pobaltie, Strednú Áziu vrátane Kazachstanu, Kaukaz, Zakaukazsko, celú Sibír a Ďaleký Východ – kde však po prehratej vojne s Japonskom v rokoch 1904-1905 stratilo niektoré pozície).

Francúzsko ovládalo najväčšiu časť Afriky, až 1/3 celého kontinentu, najmä jej severozápadné, saharské a subsaharské oblasti (Alžírsko, Maroko a tzv. Francúzsku západnú Afriku) a takisto kontrolovalo veľkú časť juhovýchodnej Ázie – Indočínu (dnešný Laos, Vietnam a Kambodža) a Madagaskar.

Nemecko okrem menších tichomorských ostrovov a časti Papuy – Novej Guiney kontrolovalo hlavne africké oblasti dnešného Toga, Kamerunu, Tanganiky (nemeckú východnú Afriku) a tzv. nemeckú juhozápadnú Afriku.

koloniálne rozdelenie sveta okolo roku 1914

Taliansko kontrolovalo Lýbiu, časť Somálska a Eritreu v Afrike.

Belgicko ovládalo takmer celý dnešný štát Kongo v Afrike.

Holandsko ovládlo väčšinu dnešnej Indonézie.

Rakúsko-Uhorsko sa ako jediné z európskych veľmocí nepokúsilo o koloniálnu expanziu.

USA kontrolovali Filipíny, Havajské ostrovy, Guam, Portoriko, mali protektorát nad Kubou a rozhodujúci vplyv nad celou Strednou Amerikou.

Japonsko ovládalo Kóreu, južnú polovicu Sachalinu a malo rozhodujúci vplyv nad Mandžuskom a severnou Čínou.

ÚLOHA 3: Popíšte prerozdelenie sveta kolonizačnými mocnosťami v 19. storočí...........