Francúzska revolúcia – príprava

Francúzska revolúcia – príprava

Príčiny:

1. Rozdelenie spoločnosti na: a, Duchovenstvo – vyššie ( poberalo rentu z desiatkov)

 - nižšie ( zlé majetkové pomery)

b, Šľachta – dvorská ( nespokojní s tým, že ich kráľ odstavil od

moci )

- vidiecka ( žili z dlhodobo stanovenej renty, peniaze

ale devalvovali => zlé majet. pomery) c, Tretí stav – bankári, bohatí ako šľachta, nemali ale prístup k úradom, nesmeli skupovať pôdu.

• podnikatelia, majitelia baní, manufaktúr, lodiari
• poddané roľníctvo ( bolo ich najviac, žiadali zrušiť poddanstvo, rentu feudálom)

1. Rok 1788 – rok veľkej neúrody
2. Požiadavka rozšírenia politickej moci, najmä na majetných
3. Vyčerpávajúce vojny, bez akýchkoľvek výsledkov
4. Prázdna štátna pokladnica

Delenie:

1. fáza 7.1789 – 10.8.1792
2. fáza 8.1792 – 2.6.1793
3. fáza 6.1793 – 27.7.1794
4. fáza 7.1794 - 9.11.1799

nasleduje napoleonské obdobie 

Priebeh

1774 – nastupuje na trón Ľudovít XVI. ( strojnásobuje štátny dlh)

Kráľ zvoláva Generálne stavy ( približne 300 duchovných, 300 šľachticov a 600 zástupcov miest), aby naplnil štátnu pokladnicu. Všetky reformy dovtedy stroskotali na nezdanení šľachty. Kráľ vzniesol požiadavky a odišiel. Každý stav rokoval osobitne. Tretí stav prisahal , že sa nerozíde , kým neprijmú ústavu. Kráľ vidiac vzrastajúci nepokoj začal posilňovať vojenské jednotky. V tej chvíli sa parížsky ľud vzbúril a dobil Bastilu, symbol politického útlaku. 14.7.1789 začína revolúcia.

1. fáza:

Tretí stav vytvára Národné zhromaždenie, po dobití Bastily sa vytvárajú Národné gardy.

4.9 – prijali dekréty o zrušení feudalizmu, vznikla občianska spoločnosť.

26.9. – deklarácia práv občana = rovnosť všetkých občanov pred úradmi, uzákonené základné ľudské práva ( osobná sloboda, sloboda vierovyznania, právo na osobné vlastníctvo) vznikla konštitučná monarchia.

1791 – kráľ sa pokúsil o útek

13.9.1791 – bola prijatá nová ústava. Zákonodarná moc v rukách zákonodarného zhromaždenia, výkonnú mal kráľ, ktorý podpisoval zákony. Uskutočnili sa nové voľby. Spoločnosť sa rozdelila na Girondistov( predstaviteľov umiernenej buržoázie) a Jakobínov ( stúpencov M. Robespiera) Hrozila vojna s Pruskom a Rakúskom. Vznikali aj vnútorne problémy.

4.1792- vojna vypukla. Francúzi prehrávali. Vojsko oddané kráľovi povstalo. Vznikli oddieli dobrovoľníkov, ktoré potlačili povstanie a uväznili kráľa. Vzápätí zákonodarné zhromaždenie zrušilo monarchiu a vyhlásilo republiku. Vypísali nové voľby do Konventu. Už na základe všeobecného volebného práva. Boli zrušené všetky feudálne dávky bez náhrady.

1. fáza:

Pretrvávala zlá situácia na fronte. Voľby vyhrali Girondisti. Republika vyhrala.

1.1793 – bol popravený kráľ. Našli jeho korešpondenciu, ktorá ho usvedčovala zo spolupráce s nepriateľmi Francúzska. Francúzsko začalo vyhrávať aj na fronte, no postupne sa dostávalo do vojny takmer s celou Európou.

1. fáza:

Vzrastali problémy. Roľníci nechceli predávať obilie( za bezcenné asignáty), hrozil hlad. Vznikol preto Výbor pre verejné blaho na čele s Robespierom. Ten sa snažil udržať poriadok, ale v jeho záujme sa uchyľoval k teroru. Bol stále väčší. Nastáva „vláda gilotíny“. Jakobínska diktatúra. ( V tejto fáze požadovali novú ústavu, právo na prácu, priame a všeobecné voľby, delenie moci, o ústave malo rozhodnúť referendum, neuskutočnilo sa pre vojnu.) Obeťou teroru sa napokon stal aj Robespiere.

27.7.1794 - bol popravený.

1. fáza:

Po poprave Robespiera sa začalo dariť aj vojensky. Vynikol mladý generál Napoleon Bonaparte. V Paríži boli neustále nepokoje. Konvent si nevedel so situáciou poradiť, tak prenechal moc päťčlennému orgánu Direktóriu. Zväčšovali sa rozdiely v spoločnosti. Peniaze nemali hodnotu, vznikol čierny trh. Bezradné Direktórium povolalo naspäť Napoleona. Napoleon urobil skutočne poriadok a revolúcia sa roku 1799 fakticky končí.

Nasledovalo napoleonské obdobie.

Konzulské obdobie

Cisárske obdobie.