Veľká francúzska revolúcia

Veľká francúzska revolúcia

Uvoľnila politické stavidla kapitalizmu.

Nastolila požiadavky občianskej rovnosti( aj práva aj povinnosti)

Všetky revolúcie v 19. st. vychádzali práve z tejto.

Mala celý rad špecifických prvkov.

Líšila sa výrazne tým , že bola ostro protináboženská.

Predpoklady a príčiny:

Dovtedy typické rozdelenie spoločnosti.

Existovali 3 stavy :

 1.Duchovensto – aj tu boli rozdielne záujmy.

Vyššie duchovenstvo, biskupi, preláti, opáti, kardináli

Všetci príslušníci privilegovaných stavov poberali rentu

z desiatkov.

Nižšie duchovenstvo

Roľnícko – remeselnícky pôvod. Zlé majetkové pomery,

niekedy dokonca prinútení platiť desiatok.

1. Šľachta – tak isto diferencovaná

Dvorská šľachta – príjmy z majetkov aj od dvora, aj oni boli

nespokojní, s tým, že ich Ľudovít XIV. vylúčil z podielu na

vláde.

Vidiecka šľachta – nespokojná so svojím hospodárskym

postavením. Dostávali iba rentu, nemali majetok, no renta

bola dlhodobo stanovená a peniaze rýchlo devalvovali.

Aj tak obe strany úporne bránili svoje postavenie a predovšetkým sa bránili akémukoľvek zdaňovaniu.

Tretí stav – sociálne veľmi pestrý.

• Bankári, bohatstvom sa vyrovnali najbohatšej šľachte, no nemali prístup

k úradom, a hlavne nemohli tezaurovať, teda ukladať svoj majetok do pôdy.

• Majitelia baní, manufaktúr, lodiari, ich hovorcami boli osvietenci , inteligencia, hlavne právnici.
• Mestské plebejské vrstvy – remeselníci, upadali v dôsledku rozširovania manufaktúr, sem patrili aj drobní obchodníci ale aj sluhovia, námedzní robotníci – sankuloti
• Poddané roľníctvo – boli vôbec najpočetnejší – chceli zrušiť poddanstvo, rentu feudálom, a navyše štát na nich kládol stála väčšie dane.

Rok 1788 bol navyše rokom katastrofálnej neúrody, čim roľníci neuveriteľne trpeli.

V tejto situácií bol paradoxne nespokojní aj kráľ. Mal prázdnu pokladnicu. Šľachta sa ho snažila obmedzovať.

Túto nespokojnosť umocňoval celý rad vojen, ktoré mali takmer nulový efekt, no zato mali obrovský rozpočet. Počas celého 18. st. Francúzsko získalo iba Lotrinsko a kúpili Korziku od Janova. Naopak prišli o celú Kanadu, o pozície v Indii ...

Za Ľudovíta XVI. stúpol štátny dlh trojnásobne. Všetky pokusy o nápravu stroskotali na nezdanení privilegovaných vrstiev. ( Aj keď sa o to pokúšali ministri financií ,Turot, či špičkový ženevský bankár Necker )

Kráľ nevidel iné východisko iba zvolať generálne stavy. Posledný krát zasadali roku 1614.( teda pred 175 rokmi)

Každý stav, tým, že ho pozvali na zasadanie videl v tom svoje víťazstvo. V krajoch celého Francúzska sa spisovali sťažnosti. Dodnes existuje asi 20 000 exemplárov zošitov sťažností. Tretiemu stavu sa podarilo presadiť dvojnásobný počet miest na zasadaní, teda 300, 300, 600. Kráľ predniesol svoje požiadavky a odišiel. Každý stav začal rokovať osobitne. Kráľ vidiac , že proti jeho požiadavkám rastie stále väčší odpor, začal posilňovať v Paríži a okolí vojenské posádky. Tretí stav však prisahal, že sa nerozíde, kým nebude prijatá ústava. V tomto momente všetko parížsky vyriešil ľud, ktorý svoju nespokojnosť vyjadril povstaním a dobytím politického väzenia uprostred Paríža, Bastily.

Delenie revolúcie:

1. Obdobie 7.1789 – 10.8.1792 ( konštitučná monarchia, funguje ústava)
2. Obdobie 8.1792 - 2.6.1793 ( obdobie girondistov)
3. Obdobie 2.6.1794 – 27.7.1794 ( jakobínska diktatúra)
4. Obdobie 27.7.1794 –9.11.1799 ( termidorská reakcia)

Prvé obdobie.

1. 6 . sa tretí stav prehlásil za ústavodárne zhromaždenie a vyzvali ostatné stavy aby sa k nim pridali. Prebehli nižšie duchovenstvo a časť šľachty. Kráľ pod hrozbou, že sa revolúcia predĺži, začal sťahovať vojská k Parížu a hrozil, že zasiahne vojensky. Vzniklo tak veľké napätie. 12.7. prepustili ministra financií Neckera. 14. 7. Sa zdvihla demonštrácia proti tomuto prepusteniu a sťahovaniu vojsk k hlavnému mestu. Dav žiadal otvorenie Bastily, ktorú aj tak napokon dobyl. Padol symbol. Vytvoril sa výbor pre správu mesta – komúna + vytvárali sa ozbrojené gardy. Na druhý deň bol do ich čela menovaný La Fayet. Nespokojnosť sa preniesla aj na vidiek. Roľníci útočili na pánske sídla, pálili archívy, ozbrojovali sa , prestali platiť dane a poplatky. ( táto revolúcia na vidieku sa nazýva aj Veľký strach)

Bol prijatý dekrét o zrušení feudalizmu, ako právneho subjektu. Padla závislosť roľníka na feudálovi, ale nezrušili sa povinnosti súvisiace s držbou pôdy.

26.9. – Deklarácia práv občana.

Rovnosť všetkých občanov pred úradmi. Vznikla tým občianska spoločnosť.

Kodifikovala základné ľudské práva. ( osobnú slobodu, právo náboženského vyznania, osobné vlastníctvo – to sú prirodzené práva.

Vo Francúzsku bol vytvorený konštitučný režim s občianskymi slobodami.

Národ bol kladený na prvé miesto. Kráľ mal byť kráľom Francúzov, nie Francúzska.

Aby dekréty nadobudli platnosť musel ich podpísať kráľ. Ten však odmietol. Vyostrilo to situáciu. Panoval hlad. Parížske ženy tiahli na Versailles, za nimi aj ich muži, došlo k zrážkam, ale národné gardy sa postavili na stranu demonštrantov. Kráľ pod týmto tlakom podpísal dokumenty. Tak dopadla aj požiadavky aby majetok cirkvi bol daný národu. Začala sa tým predávať cirkevná pôda, ale po celkoch, čo nevyhovovalo roľníkom. Tým, že cirkev stratila svoje príjmy, začal ich platiť štát. Stali sa tak v podstate štátnymi úradníkmi a museli prisahať na ústavu. Asi polovička duchovných to odmietla. Aktivizoval sa aj politický život. Spočiatku v kluboch, najmä poslanci. Vtedy sa zrodili aj názvy jednotlivých klubov, podľa miesta, kde sa schádzali, alebo podľa spoločných záujmov, ktoré presadzovali. Začalo vychádzať množstvo novín, brožúr. Demokrati žiadali všeobecné volebné právo. V mestách začali vznikať aj bratské spolky. Boli zakázané cechy. Bol prijatý aj zákon, ktorý zakazoval všetky robotnícke spolky, pod zámienkou, že by mohli opäť vznikať cechy. 27. 6. 1791 sa kráľ pokúsil o útek, spoznal ho na okraji Paríža poštový zamestnanec, kráľ sa dostal do väzenia. ( jeho manželka v priebehu tejto jednej noci úplne osivela) Pokus kráľa o útek polarizoval sily v revolučnom tábore. Začala sa živá diskusia o monarchii. Monarchisti tvrdili, že kráľ bol unesený. Naopak ľavicové sily tvrdili, že monarchia sa prežila.

17.7.1791 – zorganizovali zhromaždenie na Martovom poli, no demonštrácia nebola povolená a zasiahli proti nej ozbrojené gardy. To opäť prinieslo rozpory v spoločnosti. ( neskôr veľmi zásadné)

1. 9 . 1791 – bola prijatá nová ústava. Francúzsko zostalo konštitučnou monarchiou. Zákonodárna moc mala byť v rukách zákonodárneho zhromaždenia. Výkonná v rukách kráľa. Ústava vychádzala z Deklarácie práv človeka a občana. Tieto práva sa nevzťahovali na černochov v kolóniách. Ústava obsahovala kráľovské veto. Zákony podpisoval kráľ. Ak ich nepodpísal, dva roky bola pozastavená platnosť. Malo byť zvolené zákonodárne zhromaždenie. Voľby boli dvojstupňové. Voliči ( s cenzom ) volili poslancov. Cenzom bola určitá výška majetku. Zákonodárne zhromaždenie sa zišlo 1. 10. 1791. ( tretinu mali foylanti, niečo jakobíni, asi polovica bola politicky nevyhranená) Vnútorná situácia sa však nezlepšovala. Viazlo najmä zásobovanie chlebom. Upadal priemysel v Paríži.( tým, že šľachta neodoberala luxusné výrobky) Zahraničná situácia sa tiež zhoršila. Prusko a Rakúsko sa snažili urovnať mocenské rozpory. Nemecké kniežatá prišli o svoje majetky v Alsasku.Avignon prehlásil, že na základe slobodného rozhodnutia občanov sa chce pripojiť k pápežskému štátu. Cisár a pruský kráľ vydali deklaráciu, že je záujmom celej Európy aby sa situácia vo Francúzsku vrátila do starých koľají a vyzvali všetkých európskych panovníkov aby sa k nim pridali. Predstavitelia buržoázie( vodca Jacques Pierre Brisot, podľa departmentu Girondisti) chceli zastaviť kontrarevolúciu. Neboli ani proti vojne v prípade , že by im priniesla zisk. Prijali dekrét , že všetci emigranti prišli o majetok. Proti vojne vystupoval – Maximilián Robespiere. Najprv treba urobiť poriadok doma. Poukazoval už vtedy na to, že úspešný veliteľ by sa mohol po návrate ľahko stať diktátorom. Začala vojna.( 4. 1792) Francúzsko sa ocitlo vo vojnovom stave prakticky až po bitku pri Waterloo. ( 1815) Francúzske vojská prehrávali. Nastala revolučná nálada. Nepriateľské vojská boli už na území Francúzska. 11.7.1792 Robespiere a Brisot vydali výzvu „ Vlasť v nebezpečenstve“. 1.8. vystúpil vojvoda Brunšvický, ak sa kráľovi skriví vlas na hlave , tak zrovná Paríž zo zemou.

10.8. 1792 – povstanie gardy porazili, kráľ bol uväznený, = koniec monarchie. Vtedy časť šľachty odpadla od revolúcie. Do popredia sa dostávajú sanskuloti. Národné zhromaždenie sa rozhodlo vypísať voľby do Konventu. ( už na základe všeobecného volebného práva) Boli zrušené všetky feudálne dávky , bez akejkoľvek náhrady. Obciam museli byť vrátené obecné majetky, Bola to snaha získať priazeň roľníkov. Padla monarchia , feudalizmus.

Druhá fáza. ( 10.8.1792 – 2.6.1793)

Nepriaznivá situácia na severnom fronte. Do Paríža dorazili správy o páde Verdunu. ( pevnosť na ceste k Parížu) Ľudové masy prenikali do väzníc, vznikali ľudové tribunály, začala prvá vlna teroru.

Vo voľbách do Konventu zvíťazili Girondisti. ( vďaka vidieku) Najviac však bolo opäť neutrálnych. Chceli hlavne prežiť revolúciu. Boj o štátne zriadenie. Zvíťazili republikáni.

1. 1792 – vyhlásenie republiky. Dva dni predtým dosiahla armáda víťazstvo pri Valley, čo bolo obrovskou vzpruhou, Francúzsko začalo vyhrávať. Vznikala otázka , čo s dobytými územiami. Konvent vytvoril komisiu, ktorá súdila kráľa. Našli zahraničnú korešpondenciu, potvrdilo sa spojenie.
2. 1793 – popravili kráľa.

Jar 1793 – vytvorila sa prvá protifrancúzska koalícia. ( Anglicko, Rakúsko, Prusko, jednalo sa s ďalšími. Konvent vyhlásil postupne vojnu, najprv Anglicku, potom Španielsku a napokon sa Francúzsko ocitlo vo vojne s takmer celou Európou. Francúzsko utrpelo porážky. Stratili Belgicko, pravý breh Rýna, nastali aj vnútorné problémy. Roľníci na vidieku nechceli vydávať obilie. Klesal kurz asignátu. Prehlbovala sa inflácia. Ľud žiadal pevné ceny za chlieb a obilie. V Paríži tieto požiadavky tlmočila ľavica, Lux, Varlet. Nazvali ich zúrivci. Téza , republika má prinášať rovnosť. Aj v samotnom Francúzsku vypukali protirevolučné povstania, napríklad vo Vendeé. Nastala mobilizácia všetkých revolučných síl. Konvent začal ustupovať sanskulotom( požiadavkám ulice). Presadzovala sa politika verejného blaha. Konvent vytvoril mimoriadny súdny tribunál. Vytvárali sa výbory bdelosti. Dohliadali na cudzincov. Vydávali potvrdenia o občianskej bezúhonnosti. Do armády odchádzali splnomocnenci Konventu. Mali takmer neobmedzenú moc.

4.1793 – vznikol Výbor pre verejné blaho, volený každý mesiac. Vyhrocoval sa spor Jakobíni – Girondisti. Bitka sa vyostrovala. Druhá vlna teroru.

1. 1793 – Girondisti zaútočili na parížsku komúnu a niekoľkých uväznili.

2.6. 1793 – hnutie ožíva. Pred Konventom sa zhromaždili tisíce gardistov. Skončilo sa obdobie Girondi. Prevahu získali jakobíni.

Tretie obdobie. ( 2.6.1793 – 27.7.1794)

Aby získali podporu roľníkov, vydávajú dekréty o rozpredaji emigrantskej pôdy, tento krát aj po častiach. + dekréty o rozdelení občinovej pôdy.

7.7.1793 – boli zrušené všetky feudálne práva. Vymáhanie dávok šľachticmi sa trestalo smrťou. Konvent vypracoval novú ústavu. Nový prvok, verejné blaho.( deklarovaný ako cieľ politiky)

Ústava: zaručovala právo na prácu, pre všetkých ktorí o to požiadajú?

Deklarovala nedeliteľnú moc ľudu. Priame a všeobecné voľby.

Výkonnú moc – výkonná rada, zákonodarnú – konvent.

Francúzsky ľud ja priateľom a spojencom všetkých slobodných

národov.

Bola daná na schválenie národu. Malo o nej rozhodnúť referendum.

Ústavu však nebolo možné prijať, preto vydali dekrét, že ústava vstúpi

do platnosti až po ukončení vojen a konsolidácií pomerov.

Revolučný teror – metóda vlády – na konsolidáciu pomerov. Súd mohol len prepustiť alebo odsúdiť na trest smrti. Všetku moc mali výbory, najmä pre verejné blaho. Interventi sa spojovali s kontrarevolúciou. Republika bola v ohrození. Prehĺbil sa teror. Ako prví mu padli za obeť zúrivci, najradikálnejšia skupina sanskulotov, ktorí tento teror vlastne rozpútali. Teror zasiahol všetky oblasti verejného života. Boli zavedené maximálne ceny a zároveň maximálne mzdy. Bol vypracovaný zákon o podozrivých. V októbri popravili kráľovnú a girondistov, krotí boli proti povstaniu. Začal sa aj náboženský teror. Novým náboženstvom bol vyhlásený kult rozumu. V novembri sa za náboženskú slobodu vyjadril Robespiere, aj sa mu ju podarili presadiť. Vyhlásili nový kalendár. Datoval sa od vzniku republiky. Mimoriadné opatrenia sčasti viedli k úspechu. Konsolidovala sa armáda. Teror však podlamoval základy jakobínskej diktatúry.