Vek rozumu – osvietenstvo

Vek rozumu – osvietenstvo

• koniec 17. a 18. storočia
• prívrženci osvietenci – verili v silu vzdelávania
• pokroky vo vede a technike – zákony gravitácie, parný stroj, nové druhy živočíchov, vakcíny, elektrina
• využitie objavov v praxi – v poľnohospodárstve, mineralógií, baníctve, hutníctve
• centrá vedeckého života Londýn, Paríž

Encyklopedisti

• francúzski osvietenci v polovici 18. storočia vydávali Encyklopédiu – vychádzala 29 rokov, zahŕňala celé doterajšie poznanie

Deizmus

• Osvietenci tvrdili, že Boh stvoril svet, ale po jeho stvorení do ľudských osudov už nezasahuje, osudy sveta závisia od ľudskej činnosti.

Francois Marie Voltaire – francúzsky spisovateľ a filozof

• tvrdil, že vesmír funguje presne podľa gravitačných zákonov
• viac zákonov bude svet riadiť lepšie, svet sa má riadiť vedou, nie vôľou jedného človeka alebo cirkvi

Charles Louis Montesquieu – francúzsky filozof

• tvrdil, že vesmír, prírodu a povahu (znaky správania a príčiny konania) možno skúmať
• chcel zostaviť pravidlá, podľa ktorých by mala konať rozumná vláda

Zberateľská horúčka

• vzácne stromy a rastliny (Arboréta i botanické záhrady), nerasty, herbáre.
• verejné predvádzanie fyzikálnych i chemických pokusov

Podľa osvietencov je najdôležitejšie vzdelanie, ľudia musia rozumieť, čo sa učia. Kedysi bola vzdelávacím jazykom latinčina a francúzština, dnes národné jazyky.