Židovský kódex

Židovský kódex

Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov „Židovský kódex“, ktorý v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. Účinným sa stal dňom vyhlásenia.

198/1941 Sl.z.

Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941

o právnom postavení Židov.

Vláda Slovenskej republiky podľa § 1 zákona č. 210/1940 Sl.z. nariaďuje:

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.

Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá:

1. a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov;
2. b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov ak:
3. dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom izraelitského (židovského) vyznania,
4. po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom,
5. pochádza z manželstva so Židom, uzavretého po 20. apríli 1939,
6. pochádza z nemanželského styku so Židom a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940.

EVIDENCIA

Obecné notárske úrady vedú evidenciu Židov, ktorí majú bydlisko v obvode ich pôsobnosti.

Policajné riaditeľstvo v Bratislave vedie evidenciu aj tých Židov, ktorí sa zdržujú na území Slovenskej republiky, avšak na tomto území nemajú trvalé bydlisko.

Židia sú povinní hlásiť dáta a ich zmeny, potrebné pre evidenciu.

Kto si vedome nesplní ohlasovaciu povinnosť, potresce sa za priestupok okresným úradom peňažným trestom od 100 Ks do 10000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti premení na zatvorenie na 1 až 15 dní.

Označenie

Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia určí minister vnútra.

Kto nenosí alebo nepoužíva označenie, potresce sa peňažným trestom od 100 Ks do 10000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti premení na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Obmedzenie ohľadom manželstva a mimomanželského pohlavného styku

Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom).

Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu, potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného.

Vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov.

Vylúčenie z volebného práva a z verejnoprávnych funkcií

Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky.

Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu.

Žid nemôže byť zamestnaný v službách štátu.

Žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy alebo Hlinkovej mládeže.

Nespôsobilosť vykonávať niektoré slobodné povolania

Žid nemôže byť verejným notárom, advokátom alebo civilným inžinierom.

Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax. Lekársku prax nemôžu vykonávať ani židovskí miešanci.

Židia nemôžu vykonávať lekárnickú prax.

Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) verejnej lekárne.

Židia, ktorých sa týka vylúčenie zo štátnych alebo verejných služieb, musia byť prepustení.

Priestupku sa dopúšťa a potresce sa príslušným okresným súdom peňažným trestom od 500 Ks do 50000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní:

• ten, kto napriek zákazu pokračuje vo svojom povolaní,
• ten, kto zamestnáva osoby, ktoré sú z tohto povolania vylúčené,
• ten, kto pomáha vylúčenej osobe pokračovať v jej povolaní.

Pracovná povinnosť a obmedzenie slobody osobnej, domovej a listového tajomstva

Židia vo veku od 16 do 60 rokov sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra.

Ustanovenie neplatí pre Židov, ktorí majú povolenie a platí pre nich výnimka. Takí môžu zostať vo svojom doterajšom povolaní.

Kto neposlúchne príkaz nastúpiť do práce, taktiež ten, kto prikázanú prácu nekoná, alebo ju vykonáva nedbalo, potresce sa pre priestupok okresným úradom peňažným trestom od 100 do 10000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Štátne bezpečnostné úrady môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu.

Žid ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu).

Kto poruší toto ustanovenie, potresce sa okresným úradom peňažným trestom od 100 Ks do 10000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Obmedzenie ohľadom bydliska

Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa alebo sa nasťahovať z a do určitej obce, mesta.

Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy môžu pre Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach, mestách alebo v určitých ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpaliskách a pod.) alebo im obmedziť či zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.)

Prestúpenie obmedzení alebo zákazov potresce sa peňažným trestom od 100 do 10000 Ks, ktorý sa v prípade nevymožiteľnosti premení na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Obmedzenie spolkového a zhromažďovacieho práva, ako aj tlačovej slobody

Zakazuje sa zriaďovať židovské spolky alebo židovské organizácie.

Židia nesmú usporiadať verejné zhromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na iných verejných zhromaždeniach.

Židia nesmú mať nijaký periodický ani neperiodický časopis. Časopis, ktorý by slúžil záujmom židov, nesmie vydávať ani nik iný.

Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom, ani prispievateľom nijakého časopisu.

Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť alebo dať do obehu duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.) produkt Žida, a to ani pod cudzím menom.

Kto poruší tieto ustanovenia, potresce sa peňažným trestom od 100 Ks do 10000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Obmedzenie vo veciach kultu a vzdelania

Židia môžu svoje kultové úkony vykonávať len v budovách, z vonkajšieho vzhľadu ktorých nie je zjavné, že ide o budovy, určené pre náboženské úkony.

Zakazuje sa predaj mäsa a mäsitých výrobkov, ktoré pochádzajú z rituálnych porážok. (kóšer mäso)

Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.

Židia si nemôžu zriadiť nijakú školu alebo učebný ústav, okrem ľudovej školy, a tiež nemôžu nadobúdať vzdelanie súkromným vyučovaním.

Školopovinní Židia si môžu svoju školskú povinnosť plniť iba v osobitných ľudových školách alebo triedach, ktoré určí Ministerstvo školstva.

Obmedzenia ohľadom zamestnávania

V židovských domácnostiach nemožno zamestnávať pomocnice v domácnosti – Nežidovky.

Zamestnávať Žida v hocijakom zamestnaní možno len po udelení povolenia.

Povolenie zamestnávať Žida sa udelí len pre určité zamestnanie alebo určitý podniky, pre určitého Žida a na určitý čas.

V prípade zamietnutia žiadosti o pracovné povolenie alebo pri jej odňatí alebo pri zamietnutí predĺženia je zamestnávateľ povinný ukončiť pracovný pomer so Židom.

Porušenie týchto ustanovení sa potrestá peňažným trestom od 1000 Ks do 100000 Ks alebo v prípade nevymožiteľnosti zatvorením od 10 do 60 dní.

Iné obmedzenia

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie držať alebo nosiť zbrane.

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby.

Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo, ani obdržať povolenie na jeho riadenie.

Židom alebo domácnosti, ktorej členom je aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača.

Židia nemôžu mať v držbe obrazy, busty a sochy významných národných dejateľov. Tiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy.

Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov alebo gramofónových platní s národnými melódiami.

Všetky tieto zakázané veci prepadajú v prospech štátu a ich majitelia sú povinní odovzdať ich na okresnom úrade do 8 dní od nadobudnutia platnosti tohto predpisu.

Majetkoprávne obmedzenia

Židia nemôžu nadobúdať vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia.

Židia nemôžu zriaďovať priemyselné alebo obchodné podniky, ani v nich nadobúdať účasť.

Zmena vlastníckeho práva hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, ktorých hodnota je vyššia ako 500 Ks je platná len s povolením Ústredného hospodárskeho úradu.

Židia musia ukladať vyššiu než zákonom určenú peňažnú hotovosť na vkladné knižky t.j. Židia nesmú mať u seba väčšiu sumu než 1000 Ks na jednu osobu v domácnosti.

Z vkladnej knižky alebo z účtu môžu Židia vybrať najviac 500 Ks týždenne.

Súpis majetku

Židia sú povinní vykázať všetok svoj majetok v tuzemsku i cudzine, ako aj jeho hodnotu. Výkaz sa podáva štvormo na úradnom súpisovom hárku, ktorý si zakúpia na notárskom úrade.

Zločinu sa dopúšťa a potresce sa žalárom do 5 rokov, kto nevykáže včas svoj majetok, alebo kto podá výkaz svojho majetku v podstatných bodoch nepravdivý alebo neúplný. Takýto majetok prepadne v prospech štátu.

Výkaz majetku sa má podať do 1. októbra 1941 u obecného notárskeho úradu.

Poľnohospodárska pôda Židov sa stáva majetkom Slovenského štátu. Majiteľom za ňu bude vyplatená dodatočná náhrada.

Nehnuteľný majetok Židov sa stáva majetkom Slovenského štátu. Majiteľom bude vyplatená dodatočná náhrada.

Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť nútený odpredaj hnuteľných predmetov, ktoré vlastnia Židia (okrem bohoslužobných predmetov, predmetov potrebných na výkon povolania, nevyhnutné vybavenie domácnosti...).

Výpoveď z bývania

Prenajímateľ môže vypovedať nájomnú zmluvu židovským osobám s dvojtýždňovou výpovednou lehotou. Výpoveď môže dať kedykoľvek.

Židovské podniky

Židovským podnikom sa rozumie taký podnik, ktorého majiteľom je Žid.

Židovskí majitelia sú povinní označiť svoje podniky na nápadných miestach nápisom „Židovský podnik“.

Ústredný hospodársky úrad môže nariadiť:

• likvidáciu židovského podniku
• prevod židovského podniku na Nežida za likvidačnú hodnotu podniku

Oslobodenia a výnimky

Prezident republiky môže udeliť oslobodenia z ustanovení tohto nariadenia.

Oslobodenia môžu byť úplné alebo čiastočné a možno ich viazať podmienkami.

Oslobodenia možno kedykoľvek odvolať.

Za oslobodenie z ustanovenia §1 (definícia, kto je to Žid) je sadzba od 1000 Ks do 500000 Ks.

Za oslobodenie z jednotlivých alebo viacerých ustanovení nariadenie je sadzba od 10 Ks do 300000 Ks.

Pre zavedenie inštitútu výnimiek (a sčasti snáď aj oslobodení) však existoval aj druhý dôvod. Už v prvej kapitole bol spomínaný veľký židovský vplyv v hospodárstve, medicíne a mnohých slobodných povolaniach. Nakoľko takýto stav panoval viacero generácií a taktiež z iných okolností (napr. maďarizácia, nedostatok slovenských škôl, čechoslovakizmus) vyplývalo, že Slováci nemali vrstvu inteligencie a odborníkov v dostatočnom počte. Tým pádom by jednorazový odliv Židov z niektorých odvetví mohol spôsobiť doslova ich kolaps.

„V priemyselných odvetviach bolo k 14. 3. 1939 v židovských rukách 21% živnostenských koncesií, takmer 50% družstevných a 100% priemyselných liehovarov, 38% píl; obchod s drevom bol na 76% a vývoz dreva na 80% v židovských rukách.“

Lipscher uvádza, že na Slovensku tvorili Židia 44% lekárov a 36% lekárnikov (oba údaje sú z roku 1939). Podľa sčítania obyvateľstva z konca roku 1938 (už po viedenskej arbitráži) bolo na území Slovenska 87 000 osôb, ktoré sa prihlásili k židovskému náboženstvu (3,21% obyvateľov Slovenska) a 29 928 osôb, ktoré sa prihlásili k židovskej národnosti (1,11%).

Presné čísla o počte udelených výnimiek sa nezachovali. Historici uvádzajú, že bolo udelených približne 1000 výnimiek, ktoré chránili spolu približne 5000 ľudí.