Praveká spoločnosť

Praveká spoločnosť

Prvá a najdlhšia etapa dejín ľudskej spoločnosti. Časovo ju možno približne vymedziť od 3 miliónov rokov (objavenie prvých predchodcov človeka) až do 3000 pr.n.l. (vznik prvých východných štátov).

V praveku rozoznávame:

a) obdobie vzniku pravekej spoločnosti - predrodové obdobie, človek sa vyčleňuje zo živočíšnej ríše, žije v tlupách, živí sa zberom, lovom a rybolovom,

b) obdobie rozvoja pravekej spoločnosti - vznik rodov, chov dobytka, rozvoj poľnohospodárstva,

c) obdobie rozkladu pravekej spoločnosti - spoločenská deľba práce (poľnohospodárstvo, remeselná výroba), vznik súkromného vlastníctva.
 Historické pramene, pomocné vedy historické
 Historik poznáva a rekonštruuje historické udalosti prostredníctvom historických prameňov. Historické pramene - poznatky ľudskej činnosti z minulosti. historik precuje predovšetkým s písanými prameňmi (listiny, spisy, evidenčné knihy, urbáre, pozemkové knihy, účtovné knihy). Nepísanými prameňmi (hmotné - stavby, zbrane, kostrové zvyšky, náradie, obrazové - obrazy, mapy, schémy, ústne zachované) sa zaoberajú ďaľšie vedné disciplíny, ako archeológia, lingvistika (jazykoveda), muzeológia, etnológia (národopis, folkloristika),dejiny umenia.
 pri skúmaní prameňov využíva historik pomocné vedy historické: heraldika skúma erby, sfragistika pečate, diplomatika staré listiny, paleografia staré písma, numizmatika mince,chronológia časomiery rozličných dôb.

Vývoj človeka

Antropogenéza (z gréc. anthropos - človek a lat. genesis -  vznik pôvod)
Človek sa vyvíjal ako súčasť prírody. vyvinul sa v samostatný rod. Najstarším druhom tohto rodu bol človek zručný (3 mil.-1,5 mil.rokov). patrí sem australopithecus (australis - južný, pithecos - opica). Žil v tlupách, lovil väčšie cicavce, prevládal zber rastlinnej potravy, používal náhodne nájdené kamene. Neskôr otĺkaním kameňa o kameň vznikali sekače a úštepy, prvé jednoduché kamenné nástroje. Dorozumieval sa rozličnými posunkami a zvukmi.

 Vyspelejším druhom bol človek vzpriamený - homo erectus (z lat. erectus - vzpriamený). Žil v rôznych formách pred 1,5 mil.-200 000 rokov (pithecanthropus, heidelberský človek). Vyrábal pästné kliny, používal oheň na ochranu pred dravou zverou. Jeho mozog bol vyvinutejší, dorozumieval sa dokonalejšou rečou. Žil v Afrike, Európe a v Ázii.

V období rokov 200 000-40 000 pr.n.l. vyšší stupeň vývoja predstavuje človek rozumný - homo sapiens (z lat. sapiens - rozumný). V Európe je najznámejší tzv. neandertálsky človek (zvyšky kostier - Neandertál pri Düsseldorfe). Stopy po neandertálcoch sa našli v jaskyni Šipka na Morave a v Gánovciach pri Poprade (travertínový odliatok mozgu). Dokázal dokonalejšie opracovať kameň, vyrábal nože, hroty, vrtáky, rozvíjal špecializovaný lov. Žil v jaskyniach a v chatách z kostí a vetiev. Začína sa utvárať rod - skupina pokrvne príbuzných ľudí. Objavujú sa počiatky jednoduchej (nečlánkovanej) reči. Mŕtvych začali pochovávať v skrčenej polohe. Do hrobu dávali milodary (nástroje, zbrane).

Asi pred 40 000-10 000 rokmi pr.n.l. sa objavil človek dnešného typu - homo sapiens sapiens. Zameriaval sa aj naďalej na špecializovaný lov veľkej zveri. Používal dokonalejšie zbrane (luk, šíp, kostené harpúny)

 Hlavný podiel na telesnom a duševnom rozvoji ľudí mala práca. Podľa spôsobu zaobstarania si potravy sa pravek delí na dve obdobia. V prvom období (3 milióny-5 000 rokov pr.n.l.) sa ľudia živili lovom zveri a zberom plodov. Bolo to obdobie prisvojovacieho hospodárstva. V druhom období praveku vzniklo poľnohospodárstvo a chov domácich zvierat. Ľudia už cieľavedome vyrábajú to, čo potrebujúna obživu. Je to obdobie výrobného hospodárstva.

Prírodné prostredie. Vývoj prebiehal v starších štvrtohorách, keď sa značná časť Zeme prerušovane ochladzovala. Nastalo striedanie ľadových období s teplejšími medziľadovými. V období zaľadnenia sa naše krajiny podobali tundre: rástli lišajníky, brezy, kosodrevina, žili tu hlavne mamuty, soby, medvede. V medziľadových dobách prevládali suché stepi, lesné porasty, v ktorých žili divé kone, jelene a iná zver.

Kamenná doba - obdobie, v ktorom sa používala ako hlavná surovina kameň. Podľa výrobných techník ju delíme na tri časové stupne:
 Paleolit (z gréckeho palaios - starý, lithos - kameň) - staršia doba kamenná, 3 mil.-8000 rokov pr.n.l. Najdôležitejším vynálezom v staršom paleolite (3 mil.-250 000 rokov pr.n.l.) bol univerzálny nástroj - pästný klin. Bol určený na rezanie, bodanie, sekanie a škrabanie. V strednom paleolite (250 000-40 000 rokov pr.n.l.) sa prejavila pokročilejšia technika vo výrobe špecializovaných nástrojov (vrtáky, rydlá, hroty, škrabadlá).

V mladšom paleolite (40 000-8 000 rokov pr.n.l.) sa začali vyrábať zložené nástroje z niekoľkých častí (nože, sekery). Hlavný spôsob obživy predstavoval zber lesných plodov a lov stádovitej zveri.

 Ľudská skupina sa skladá z pokrvne príbuzných rodov. Rozhodujúce postavenie mali ženy. Dopĺňali zberom lesných plodovnáhodné úlovky mužov, spracúvali kožušiny ulovených zvierat a ako matky zabezpečovali trvanie rodu. Rodové zriadenie tohto druhu sa nazýva matriarchát (z lat. mater - matka, z gréc. archein - vládnuť). Bola tu prirodzená delba práce medzi mužom a ženou.

Paleolitické umenie - rytiny a maľby na stenách jaskýň (Francúzsko, Španielsko), sošky žien - matiek (věstonická a moravianska Venuša). Vznik náboženstva - praveký človek si predstavoval prírodné sily ako živé bytosti a chcel si ich rozličným uctievaním nakloniť. Mŕtvi sa pochovávali s milodarmi - viera v posmrtný život. Mezolit (z gréc. mezo - medzi, uprostred) - stredná doba  kamenná, 8000 pr.n.l.-5000 pr.n.l.).

Zmena podnebia - ústup ľadovcov. Vymenilo sa rastlinstvo a živočíšstvo. Ľudia si hladajú nový spôsob obživy. lov síce zostal, ale sa obmedzil na menšiu zver. Ťažšie podmienky donútili človeka skrotiť zvieratá (pes, ovca, hovädzí dobytok). Vo vhodných klimatických podmienkach sa objavujú počiatky poľnohospodárstva. Nástroje: luk, šíp, oštep, udica, čln. Je to záverečné obdobie prisvojovacieho hospodárstva.
Neolit (z gréc. neos - nový) mladšia doba kamenná, 5000 pr.n.l.-3000 pr.n.l.

Obdobie produktívneho hospodárstva. Neolitická revolúcia - veľké hospodársko spoločenské zmeny (prechod od lovu a zberu k chovu dobytka a poľnohospodárstvu). Kamenné nástroje (sekery, dláta) sú obrúsené a neskôr aj prevŕtané. Objavujú sa nové nástroje: kosák, mlynské kamene. Začínajú sa tkať textílie z ľanu, vyrábajú sa nádoby z hliny - keramika. Ľudia v roľníckych osadách prechádzajú k usadlejšiemu spôsobu života. Nastala prvá spoločenská deľba práce (pastirstvo - poľnohospodárstvo).

V neskorej dobe kamennej (eneolit - 3000-2000 pr.n.l.) stúpol význam mužov. Ich telesná sila sa stále viac uplatňovala v poľnohospodárstve i pri chove dobytka. Muži získali rozhodujúce postavenie. Matriarchát vystriedalo rodové zriadenie s nadvládou mužov - patriarchát (z lat. pater - otec).
 Veľký pokrok vo vývine ľudskej spoločnosti znamená objav kovu ako novej suroviny na výrobu nástrojov. Nerovnomernosť vývoja jednotlivých oblastí pokračovala poznaním bronzu (zmes medi a cínu). Bronzová doba - 4000 pr.n.l.- predoázijská oblasť 2000 pr.n.l.- Európa

Na spracovanie kovov boli potrebné veľké skúsenosti. Výroba bronzových nástrojov sa postupne osamostatňovala od poľnohospodárstva. Tak vznikla druhá spoločenská deľba práce (remeselná výroba - poľnohospodárstvo, pastierstvo).
 Železná doba - v Erópe od 1000 pr.n.l.
 700-400 pr.n.l.- staršia doba železná - hallštattská (podľa pohrebiska v Hallstatte - Rakúsko). Rastú majetkové a sociálne rozdiely, stále viac sa prejavuje rozklad pravekej spoločnosti.
 400 pr.n.l.-zač.n.l. - mladšia doba železná - laténska (podľa náleziska La Téne vo Švajčiarsku).

 V tomto období prichádzajú na naše územie Kelti (Kotíni, Osi, Búri, Bojovia). Kelti boli dobrí hutníci a kováči. V poľnohospodárstve zaviedli železné radlice, kosy, rotačné mlynčeky používali na mletie zrna. Tento vývin však pretrhli útoky germánskych kmeňov (Markomani a Kvádi) a rozpínavosť rímskeho impéria.

0-400 n.l.- rímske obdobie

Severná hranica rímskej ríše siahala až k Dunaju. Rímsky cisári budovali na pravom brehu Dunaja vojenské tábory (Gerulata - Rusovce, Brigetio - Komárno). Vznikla "rímska hranica" limes Romanus. Bol to pevnostný val na Dunaji proti germánskym kmeňom. Nastalo obdobie makromanských vojen.

V bojoch rímskeho cára Marca Aurélia s germánskymi Makromanmi a Kvádmi dosiahli rímske vojská víťazstvo pri Trenčíne. Svedčí o tom rímsky nápis z roku 179 n.l. na skale Trenčianskeho hradu.
 V ďaľšom období Rimania neboli schopní udržať dunajskú hranicu. Rímsku hranicu na Dunaji definitívne rozvrátili mongolskí Huni.
 
4.-5. st.n.l.- obdobie sťahovania národov.
 V tomto období dochádza k zániku Západorímskej ríše, vznikajú prvé barbarské kráľovstvá av Európe sa usádzajú slovanské kmene.

 Praveká spoločnosť sa rozkladá. Prispel k tomu vznik spoločenskej deľby práce a súkromného vlastníctva ako i formovanie sa prvých štátov. V období, keď u nás prevládalo rodové zriadenie, vo vyspelých civilizáciach (India, Čína, Egypt, Grécko, Rím) bolo otrokárske spoločenské zriadenie.
 Historická disciplína, ktorá skúma obdobie praveku je prehistória.