Helenistické obdobie

Helenistické obdobie

Macedónia, severná hornatá oblasť Grécka, bola do 6. stor. pred Kr. pastierskou oblasťou. Proces zjednocovania kmeňov vyvrcholil po vytvorení kráľovstva. Kráľ Filip II. šikovne využíval spory medzi súperiacimi gréckymi štátmi po peloponézskej vojne a postupne ich pripútal k Macedónii.

Posledných odporcov Macedónie vedených Aténčanmi porazil Filip II. v bitke pri Chaironei roku 338 pred Kr. Vznikla federácia gréckych štátov na čele s Macedóniou.

Hneď po svojom víťazstve zvolal Filip II. celogrécky kongres do Korintu, kde vyzval zúčastnených na spoločnú vojenskú výpravu proti Perzii. Filip II. ich nazýval starým zaužívaným názvom – Heléni. Preto toto obdobie gréckych dejín nazývame helenistické. V stopách svojho otca kráčal jeho dvadsaťročný syn Alexander, neskôr pre svoje politické úspechy nazývaný Veľký.

Alexander Veľký (336 – 323 pred Kr.) najprv upevnil svoju moc doma a na území Grécka, potom spolu s Grékmi zorganizoval veľkú protiperzskú výpravu. V bitke pri Isse v roku 333 pred Kr. porazil perzského kráľa Dareia III. hoci jeho vojsko malo početnú prevahu. V Egypte založil na pobreží Stredozemného mora nové mesto, ktoré nieslo jeho meno – Alexandria.

Alexander Veľký po víťazstve nad Peržanmi prijal titul kráľa, ukončil protiperzskú výpravu a rozpustil spoločné grécke vojsko. Alexander sa po neúspechoch jeho plánov preniknúť aj do Indie vrátil do Babylonu, ktorý sa stal novým hlavným mestom jeho ríše. Tu však po náhlom ochorení roku 323 pred. Kr. zomrel ako 33 ročný.

 Alexander Veľký prebral mnoho kultúrnych zvyklostí výhodu (Orientu). Oženil sa s perzskou princeznou a stal sa panovníkom s absolútnou mocou. Po jeho smrti sa ríša rozpadla na menšie štáty, ktoré dnes nazývame helenistické. Najvýznamnejší z nich bol Egypt, kde sa vlády zmocnil rod Ptolemaiovcov. Od roku 146 pred Kr. bolo Grécko na dlhé stáročia začlenené do Rímskej ríše.