Medzinárodná ekonomická integrácia

Medzinárodná ekonomická integrácia

1. Charakterizujte medzinárodnú ekonomickú integráciu

Po druhej svetovej vojne sa ekonomické vzťahy medzi národnými hospodárstvami ešte väčšmi prehĺbili a medzinárodné ekonomické vzťahy nadobúdajú nové formy, postupne sa objavuje a presadzuje medzinárodná ekonomická integrácia.

Ekonomickú integráciu chápeme ako medzinárodnú ekonomickú integráciu, ako súhrn vzťahov medzi jednotlivými národnými ekonomikami, kde sa prekonáva izolovanosť, uzavretosť a posilňujú sa väzby medzi nimi.

Ekonomická integrácia je proces spájania ekonomík jednotlivých krajín do väčších celkov na základe
spoločných záujmov a cieľov.

Medzinárodná ekonomická integrácia je to proces zbližovania sa národných ekonomík, prehlbovanie závislostí, je výsledkom medzinárodnej deľby práce.

2. Charakterizujte príčiny vzniku a vývoj ekonomickej integrácie

Príčinami vzniku bola izolovanosť jednotlivých ekonomík, colná politika, spoločná spolupráca, voľný pohyb tovaru, pracovných síl, kapitálu, spoločná mena.

V rámci medzinárodnej spolupráce vznikli medzi krajinami rôzne ekonomické zoskupenia (12):

OPEC – Organizácia štátov vyvážajúcich ropu – chráni záujmy, určuje objem ťažby, ceny.
OSN – Organizácia spojených národov – podpora medzinárodnej ekonomickej spolupráce
EZVO – Európske združenie voľného obchodu – mnohostranná spolupráca, veda, výskum, životné
prostredie, doprava, energetika, poľnohospodárstvo, ochrana spotrebiteľa.
WTO – Svetová obchodná organizácia namiesto GATT – garantovala rovnocennosť partnerov,
všeobecná dohoda o clách a obchode.
OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj – SR je členom

3. Vysvetlite formy ekonomickej integrácie – mikro a makro integrácia

Formy integrácie
Medzinárodná ekonomická integrácia prebieha na:
- mikroekonomickej úrovni - mikrointegrácia
- makroekonomickej úrovni - makrointegrácia

Integrácia na mikroekonomickej úrovni - formy mikrointegrácie predstavujú integračné vzťahy
medzi jednotlivými mikroekonomickými subjektmi (mikro-malý), alebo podnikmi a dotýkajú sa:

• predvýrobnej oblasti - dohody v predvýrobnej oblasti, napríklad spoločný výskum,
• výrobnej oblasti - dotýkajú sa oblasti výroby, napríklad špecializácia výroby, poskytovanie
  li­cencií, patentov a pod.,
• oblasti odbytu - dotýkajú sa oblasti realizácie, napríklad spoločný prieskum trhu, dohody
  o od­byte.

Integrácia na makroekonomickej úrovni - formy makrointegrácie predstavujú mnohostranné
dohody (medzivládne dohody) medzi integrujúcimi sa ekonomikami a nadobúda tieto formy:
- pásmo voľného obchodu,
-colná únia,
- spoločný trh,
-hospodárska únia,
- úplná ekonomická integrácia (zahŕňa menovú a politickú úniu).


4. Charakterizujte formy ekonomickej integrácie – pásmo voľného obchodu, colná únia, spoločný trh,
hospodárska únia a menová únia

Pásmo voľného obchodu - členské štáty rušia medzi sebou vývozné a dovozné clá, ako aj kvantitatívne obmedzenia v oblasti vývozu a do­vozu tovaru a služieb. Uplatňujú si vlastnú colnú politiku.

Colná únia - má širšiu náplň ako pásmo voľného obchodu. Jej ob­sahom sú opatrenia obchodno-politického charakteru dvojakého druhu:

• opatrenia medzi členmi colnej únie - odstránenie dovozných a vývozných ciel a kvantitatív­nych
  obmedzení pri vzájomnom obchode s tovarom a službami,
  - opatrenia voči nečlenom - zavedenie spoločnej obchodnej politiky členov colnej únie voči
  nečlenským štátom a nahrádzanie národných dovozných colných taríf spoločnou tarifou na dovoz
  z nečlenských krajín.
  
  Spoločný trh - forma makrointegrácie, ktorá znamená vyšší stupeň integračného prepojenia medzi
  štátmi, než k akému dochádza v priestore colnej únie. Jeho vytvorenie predpokladá nie­len
  odstránenie dovozných a vývozných ciel, kvantitatívnych reštrikcií v obchode medzi účast­níkmi,
  uplatnenie spoločnej dovoznej colnej tarify v obchode s nečlenmi namiesto národných dovozných
  colných taríf, resp. zavedenie spoločnej obchodnej politiky, ale zahŕňa aj voľný po­hyb pracovných
  síl a kapitálu medzi jeho členmi.
  
  

Hospodárska únia - forma makrointegrácie, ktorá okrem spoločného trhu predpokladá spoloč­nú, prípadne v rôznej miere koordinovanú hospodársku politiku členských krajín v rôznych ob­lastiach (poľnohospodárstvo, dane, ochrana životného prostredia, sociálna sféra a pod.). Jej bu­dovanie je nesmierne zložité, pretože znamená zavŕšenie ekonomickej aj menovej integrácie a predpokladá prekonanie prekážok, ako sú rozdiely v stupni hospodárskeho vývoja, zjednotenie ekonomického myslenia, ako zjednotenie rôznych právnych, daňových a finančných otázok, vyriešenie problému postavenia národných mien v medzinárodných platobných vzťahoch a pod.

Úplná ekonomická integrácia - forma makrointegrácie, ktorá zahŕňa hospodársku úniu a pred­pokladá menovú úniu a politickú úniou.

Po druhej svetovej vojne bola v Európe veľmi zložitá situácia. Európske štáty boli dva roky po vojne poznačené rozvratom výroby, prudkou infláciou, ťažké ekonomické problémy sa stali zákla­dom sociálnych nepokojov a rástli sympatie ku komunistickej ideológii. Vzniká východný blok a hrozba komunizmu sa stáva čoraz aktuálnejšou a hrozivejšou.

V rokoch 1948 sa začal realizovať Marshallov plán. Marshallov plán je program hospodár­skej
pomoci Spojených štátov amerických európskym krajinám postihnutým dôsledkami druhej svetovej vojny. Bola to pomoc zameraná na povojnovú obnovu hospodárstva európ­skych krajín. Zakrátko však vzniká potreba mať na tieto účely stálu koordinačnú inštitúciu, vzniká Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu. Sovietsky zväz však postavil proti Marshallovmu plánu vlastný plán hospodárskej spoluprácea tento postoj akceptovali aj ďalšie krajiny, ktoré patrili do sféry sovietskeho vplyvu vrá­tane Československa.

Marshmallowplán môžeme považovať za začiatok hospodárskeho a politického rozdelenia Európy. Stal sa významným stabilizačným faktorom v povojnovom vývoji Európy a prispel k budo­vaniu integračných procesov.

Štáty východného bloku v roku 1949 vytvorili Radu vzájomnej hospodárskej pomoci(RVHP). Išlo o mnohostrannú medzinárodnú organizáciu bývalých socialistických štátov a jej cieľom bolo koordinovať vedecko-výskumnú, investičnú a obchodnú spoluprácu člen­ských krajín. Prevoditeľnou menovou jednotkou v RVHP bol rubeľ. RVHP založili Sovietsky zväz, Poľsko, Československo, Maďarsko, NDR, Bulharsko a Rumunsko. Táto organizácia v roku 1991 zaniká.

Základom európskej integrácie sú tri zmluvy:
Parížska zmluva (ako „Shumanov plán" podľa jeho pôvodcu), ktorou sa založilo Európske spoločenstvo uhlia ocele (ESUO),
Rímska zmluva, ktorou sa založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS),
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM).

Ďalej to je:
ES – Európske spoločenstvo
EÚ – Európska únia

1. apríla 1951 vzniká prvé z trojice integračných zoskupení západoeurópskych krajín Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), tiež Montánna únia, založené na základe Parížskej zmluvy podpísanej šiestimi zakladajúcimi štátmi: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 1952 (10. augusta 1952). Jej ustanovenia sa dotýkajú uhlia, ocele, koksu, železnej rudy a šrotu. Cieľom Montánnej únie sa stalo postupne na­hradiť jednotlivé národné trhy uvedených výrobkov spoločným trhom všetkých členských krajín. Išlo teda o to, aby sa umožnil voľný pohyb tovaru, kapitálu a pracovných síl v rámci montánnych odvetví a zároveň sa uplatňovala spoločná colná tarifa na dovoz montánnych produktov z nečlen­ských krajín. Spoločný trh sa podarilo vybudovať v priebehu piatich rokov. Vytvorenie Montánnej únie malo pozitívny vplyv na výrobu ocele. Išlo o sektorovú integráciu.
2. marca 1957 v Ríme (na základe rímskych zmlúv) Francúzsko, Taliansko, Nemecko a krajiny Beneluxu zakladajú Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre ató­movú energiu (EURATOM). Zmluvy boli ratifikované v roku 1958 (1. januára 1958). Cieľom EHS bo­lo založiť spoločný trh, ktorý by umožnil voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu. Euratom mal podporovať rozvoj jadrového priemyslu v šiestich členských štátoch. Zaväzoval členské štáty využívať jadrovú energiu výhradne na mierové účely. Išlo o sektorovú integráciu.
   
   1.júla 1967 vstúpila do platnosti zlučovacia zmluva, ktorá zjednotila Európske spoločen­stvo uhlia
   a ocele, Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre ató­movú energiu, vzniká Európske spoločenstvo. Európske spoločenstvo (ES) je spoločný názov pre trojicu integračných zoskupení.
   
   Jednotný európsky akt vstupuje do platnosti 1. júla 1987 a znamená program prehĺbenia in­tegrácie medzi členskými krajinami Európskeho spoločenstva.

 Tento dokument bol potrebný z toho dôvodu, že v rokoch 1973, 1981 a 1986 pristupujú do
Európskeho spoločenstva ďalšie štáty.

Od 1. novembra 1993 sa zmluva o Európskom spoločenstve nahradila zmluvou o Európ­skej únii,
na základe Maastrichtskej dohody sa používa názov Európska únia. (Zmluva sa podpisuje 7.
februára 1992.

• Pôvodná členská základňa: Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko.
• V roku 1973 vstupujú Veľká Británia, Dánsko, Írsko.
• V roku 1981 vstupuje Grécko.
• V roku 1986 vstupujú Portugalsko, Španielsko.
• október 1990 je dňom opätovného zjednotenia Nemecka a územia bývalej NDR sa stali súčasťou Únie.
• V roku 1995 vstupujú Rakúsko, Fínsko, Švédsko.
• Do 1. mája 2004 mala Európska únia 15 členských štátov. 1. mája 2004 sa rozšírila o ďalších 10 štátov .

• Štvrté rozšírenie sa dotýkalo 10 štátov - Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.
• V roku 2007 vstúpilo do Európskej únie Bulharsko a Rumunsko.
• V súčasnosti 27 štátov.

 Kandidátska krajina: Turecko.

Európske združenie voľného obchodu

Ako protiváha Európskemu spoločenstvu vzniká integračné zoskupenie západoeurópskych štá­tov na základe Stockholmskej konvencie v roku 1959 Európske združenie voľného obchodu (EZVO). Zmluva vstupuje do platnosti v roku 1960. Podpisuje ju 7 štátov.

• Pôvodne členskými krajinami boli: Veľká Británia, Švédsko, Rakúsko, Dánsko, Portugalsko, Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko.
• Členská základňa sa neskôr preskupila - vystúpila Veľká Británia, Dánsko, Portugalsko, Švéd­sko, Rakúsko - dnes členské štáty Európskej únie.
• Pridruženým štátom sa stalo Fínsko a neskorším členom Island.
• Členské krajiny EZVO: Island, Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko.

Vzťahy medzi integračnými zoskupeniami vEurópe

Medzi združeniami sa navzájom rozvíjajú intenzívne ekonomické vzťahy:

• V roku 1977 sa vytvorilo medzi ES a EZVO pásmo voľného obchodu.
• V roku 1984 sa prijala Luxemburská deklarácia a na jej základe sa medzi ES a EZVO rozvinu­la spolupráca vo všetkých oblastiach spoločného záujmu.
• Medzi krajinami EÚ a EZVO 1. januára 1994 vstupuje do platnosti dohoda o vytvorení Európskeho ekonomického priestoru.

Európsky ekonomický priestor je dohoda o spolupráci medzi štátmi Európskej únie a Európ­skeho združenia voľného obchodu uzavretá 21. októbra 1991 s platnosťou od 1. januára 1994. Hlavným cieľom dohody je umožniť členským krajinám EZVO, aby sa mohli podieľať na jednotnom trhu krajín Európskej únie (1. januára 1993 začína fungovať jednotný vnútor­ný trh tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl).

Viď - Spolupráca Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu - schéma

6. Charakterizujte postavenie Slovenska vo vzťahu k EÚ

Slovenská republika a Európska únia

Slovenská republika 4. októbra 1993 v Luxemburgu podpísala Európsku dohodu. Európska do­hoda
o pridružení vstupuje do platnosti 1. februára 1995. Asociačná dohoda podporuje oblasť prie­myselnej spolupráce, hospodárskej pomoci, zbližovania práva, kultúry, politického dialógu, bez­pečnostné otázky až po úplnú integráciu do Európskej únie.

27. júna 1995 Slovensko podalo žiadosť o vstup do Európskej únie.
V apríli 1998 sa začali vstupné rozhovory so šiestimi uchádzačskými štátmi: Maltou, Slovenskom, Lotyšskom, Litvou, Bulharskom a Rumunskom.

1. februára 2000 v Brusseli sa začali oficiálne rokovania Slovenska o vstupe do Európskej únie.
   13. decembra 2002 na kodanskom summite Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím všetkých kapitol (30). Slovenská republika sa stala 1. mája 2004 členom Európskej únie. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie sa konalo 16. a 17. mája 2003 a bolo platné.
2. Vysvetlite vývoj a fungovanie Európskeho menového systému
   
   Európsky menový systém

Európsky menový systém sa formoval ako súčasť európskych integračných procesov. Po zasta­vení vymeniteľnosti dolára za zlato navrhli krajiny Beneluxu spoločné „plávanie" menových kur­zov krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva. V Bazileji roku 1972 sa dohodlo o vytvorení „európskeho kurzového zväzku" 6 krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Tento zväzok sa označoval ako menový had.

Európsky menový systém (European Monetary System - EMS) - vstúpil do platnosti. 13. marca 1979, išlo o vyriešenie menových vzťahov v rámci Európskeho spoločenstva. EMS sa opieral o eu­rópsku menovú jednotku - ECU.

Európska menová jednotka (ECU - European currency unit) sa stala:

- zúčtovacou jednotkou,

- reálnym rezervným prostriedkom v rukách centrálnych bánk,
- slúžila na vzájomné zúčtovanie pri poskytovaní úverov členským krajinám.

Od 1. januára 1999 ECU ako menovú jednotku nahradilo EURO.

8. Charakterizujte európsku menovú jednotku EUR

EURO - je jednotná európska mena (kód EUR). Ide o spoločnú menu členských štátov krajín Európskej menovej únie, ktorú vytvorilo 12 členských štátov Európskej únie: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Rakúsko, Fínsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Írsko.

Členmi Európskej únie je 27 členských štátov, na EMU sa zatiaľ nezúčastňujú: Veľká Británia, Dánsko, Švédsko. Menu EUR má 16 členských štátov. Slovensko prijalo EUR 16.1.2009.

1. januára 1999 začala oficiálne svoju činnosť (1. decembra 1998 vznikla) Európska centrálna banka (ECB). Európska centrálna banka prevzala zodpovednosť po Európskom menovom inštitúte, potom ako hospodárska a menová únia vstúpila do platnosti. Sídlo má vo Frankfurte nad Mohanom. Jej hlavným cieľom je ochraňovať stabilitu meny.

9. Vysvetlite fungovanie Európskeho menového systému vo vzťahu k SR
EURO a Slovensko
Podpisom Prístupovej zmluvy k Európskej únii (16. apríla 2003 v Atenách) sa Slovenská republika zaviazala k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny – eura.

Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa začali ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nasledovnými krokmi:

- Vláda SR 16. júla 2003 schválila Stratégiu prijatia eura v SR a spoločný postup vlády SR a Národnej banky Slovenska pri vstupe Slovenskej republiky do eurozóny. 

- 8. septembra 2004 vláda SR schválila Konkretizáciu stratégie prijatia eura v SR. 

- 23.6.2005 Banková rada NBS a 6. júla 2005 vláda SR schválili Národný plán zavedenia eura v SR.

28. novembra 2005 vstúpila slovenská koruna do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Centrálna koruna voči euru bola stanovená na úrovni trhového kurzu 38,4550 EUR/SKK. Slovenská koruna bude v ERM II využívať štandardné fluktuačné pásmo ±15 percent okolo centrálnej parity. To znamená, že výmenný kurz sa môže pohybovať v rozpätí 32,6868 SKK/EUR až 44,2233 SKK/EUR.

Národný plán zavedenia eura predstavuje plán jednotlivých krokov, ktoré je potrebné uskutočniť pre bezproblémové a úspešné zavedenie eura v celom hospodárstve SR. V zmysle Národného plánu zavedenia eura bol zriadený Národný koordinačný výbor, ktorý je najvyšším riadiacim a koordinačným orgánom pri príprave zavedenia eura na Slovensku.

Národný plán zavedenia eura predpokladá zavedenie eura 1. januára 2009.

Podmienkou pre vstup do eurozóny je splnenie štyroch kritérií, tzv. maastrichtských kritérií:

1. Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3 % HDP a celkový štátny dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP.
2. Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
3. Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body.
4. Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

Proces zavedenia Eura na Slovensku:

1. krok – po vstupe do ERM II – splnené v roku 2005 – absolvovanie prístupových procedúr
   na vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II

1. krok – od vstupu do ERM II až po rozhodnutí Slovenska o vstupe do eurozóny –

28.11. 2005 – vstup do ERM II

do mája 2008 – konvergenčné správy Európskej komisie a ECB

máj – jún 2008 – hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách

jún 2008 – rozhodnutie Rady EÚ o zrušení výnimky

jún 2008 – stanovenie konverzného kurzu SKK/EUR Radou EÚ

1. krok – od rozhodnutia Slovenska o vstupe do eurozóny až vstup do eurozóny –

júl – december 2008 – zabezpečenie potrebného množstva eurových bankoviek a razba mincí pre hotovostný obeh SR

september – december 2008 –zásobenie NBS a komerčných bánk eurovými bankovkami a mincami

december 2008 – zásobenie maloobchodného sektora eurovými bankovkami a mincami

júl 2008 – december 2009 – povinné duálne oceňovanie – všetky maloobchodné ceny, výplatné pásky, dôchodkové šeky a pod. budú povinne uvádzané v korunách aj eurách

do 31. decembra 2008 – konverzia bankomatov, automatov a iných zariadení fungujúcich na mince alebo bankovky

1. krok – po vstupe do eurozóny

1. január 2009 – euro sa na Slovensku pravdepodobne zavedie 1. 1. 2009 súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia spôsobom, tzv. Veľkého tresku, a stane sa zákonným platidlom na území Slovenskej republiky. Koruna sa stane čiastkovou jednotkou eura v konverznom kurze stanovenom Radou EÚ.

do 16. januára 2009 – duálny obeh - počas krátkeho obdobia duálneho obehu sa na území Slovenskej republiky bude platiť eurom, ale aj korunovými bankovkami a mincami. Tie sa však už nebudú vydávať späť do peňažného obehu, ale budú sa postupne sťahovať.

od 17. januára 2009 – pokračovanie výmeny korunového obeživa za eurové bankovky a mince v komerčných bankách a NBS. Slovenské obehové eurové mince budú platné vo všetkých krajinách eurozóny a obehové mince ostatných krajín eurozóny budú platným obeživom aj na Slovensku. Bankovky sú v celej eurozóne rovnaké.

Vymenujte a charakterizujte hlavné orgány EÚ

Európska komisia vyjadruje spoločné záujmy Európskej únie vo vnútri i navonok. Je výkonným, iniciatívnym i správnym orgánom. Komisia je jednou z hlavných inštitúcií pri formulácii, príprave, zavedení a kontrole rozhodnutí prijímaných v Európskej únii. Komisia sa označuje ako strážca zmlúv. Je orgánom pri prijímaní legislatívy a v prípade, že členský štát si neplní svoje záväzky, môže predložiť závery Európskemu súdnemu dvoru. Riadi a navrhuje integračné procesy a označuje sa tiež ako „motor integrácie". Skladá sa z komisárov, ktorých nominujú členské štáty
a schvaľuje ich Parlament. Dvojtretinovou väčšinou môže Parlament vysloviť nedôveru Komisii, tým ju prinútiť k rezignácii. Na čele Komisie je jej predseda. Pri vykonávaní svojich povinností musia byť členovia Komisie úplne nezávislí. Komisia rozhoduje väčšinou hlasov. Členovia nesmú prijímať inštrukcie od vlád, ale musia sledovať záujmy Európskej únie, ktoré sú postavené vyššie ako záujmy členských štátov. Komisia pracuje prostredníctvom generálnych riaditeľstiev a každé riaditeľstvo zodpovedá za špecifickú oblasť spoločnej politiky EÚ.

Väčšina členských štátov má jedného komisára, veľké štáty - Francúzsko, Nemecko, Špa­nielsko, Taliansko a Veľká Británia menujú dvoch. Ratifikáciou Zmluvy z Nice sa v roku 2005 päť veľkých štátov vzdá druhého komisára. Po rozšírení Európskej únie každý nový členský štát dostane po jednom komisárovi až do doby, keď Európska únia bude mať 27 čle­nov.

Európsky parlament - je zastupiteľským orgánom občanov členských štátov. Európsky parla­ment sa skladá z poslancov, ktorí sa volia na päťročné funkčné obdobie v priamych všeobecných voľbách občanmi členských štátov. Poslanci sa nezdružujú na základe národnosti, ale podľa prísluš­nosti k politickým stranám. Úlohou Parlamentu je formovať politiku a systém Európskej únie. Parlament nemá zákonodarnú moc. Až do roku 1986 mal Parlament iba kontrolné a poradné prá­vomoci. Jednotný európsky akt a Maastrichtská zmluva schválili procedúru spolupráce a spoluroz­hodovania, ktorou Parlament získal prvé právomoci v legislatívnej oblasti. V špecifických oblas­tiach, ako sloboda pohybu pracovných síl, kultúra, vzdelávanie, zdravotníctvo a jednotný trh, môže odmietnuť stanovisko Rady a zastaviť legislatívny proces. Parlament tiež spolurozhoduje o prijíma­ní nových členov do Európskej únie a schvaľuje rozpočet Európskej únie. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu, plenárne zasadnutia sa konajú v Štrasburgu a členovia výborov sa stretávajú v Brusseli. Pod Európsky parlament patrí európsky ombudsman.

Tretí vrchol trojuholníka sa skladá z Európskej rady a Rady ministrov.

- Európska rada (založená bola 10. decembra 1974) - je najvyšším politickým orgánom EU. Čle­novia Európskej rady sú hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov a predseda Európskej komisie. Schádza sa aspoň dvakrát ročne na konci každého polročného obdobia predsedníctva členských krajín
v Rade. Úlohou Európskej rady je prerokovať najdôležitejšie politické problémy a sporné otázky EÚ a určovať smerovanie integrácie. Európska rada je nadria­deným orgánom Rade ministrov.

- Rada ministrov - je hlavným rozhodovacím a normotvorným orgánom EÚ. Hlavnou úlohou Rady ministrov je reprezentovať záujmy členských štátov na úrovni EU a hľadať spoločný po­stoj pri riešení otázok. Rada ministrov sa skladá z reprezentantov členských štátov na úrovni mi­nistrov. Podľa obsahu prejednávanej problematiky sa Rada ministrov schádza buď na úrovni mi­nistrov zahraničných vecí, alebo v zložení odborných rezortných ministrov. Rozhodnutia sa môžu prijímať kvalifikovanou väčšinou, alebo jednomyseľne. Sídlo má v Brusseli a sekretariát sídli v Luxemburgu.

Ratifikáciou Zmluvy z Nice sa nahradil princíp jednomyseľného výsledku hlasovania roz­hodnutím kvalifikovanou väčšinou.

Prezident (predseda) Rady EÚ zotrváva na svojom poste po dobu 6 mesiacov. Úlohou predsed­níctva je s pomocou generálneho sekretariátu pripravovať prácu Rady ministrov, riadiť diskusie a viesť členské štáty ku kompromisom. Predsedníctvo v Rade EÚ je založené na rotačnom princípe.

Európsky súdny dvor - rieši právne spory medzi EÚ a členskými štátmi, medzi orgánmi a inšti­túciami EÚ, ako aj jednotlivcami a EÚ.

Európsky dvor audítorov - vykonáva audit, kontroluje legálnosť a správnosť príjmov a výdajov rozpočtu EÚ a preveruje hospodárnosť s financiami.

Popritom existujú ďalšie dve inštitúcie, ktoré majú poradenskú funkciu: Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.

Ďalšie inštitúcie sú:
-Európska investičná banka
- Európsky systém centrálnych bánk a Európska centrálna banka
- Európsky ombudsman