1. Charakterizujte medzinárodnú ekonomickú integráciu
Po druhej svetovej
vojne sa ekonomické vzťahy medzi národnými hospodárstvami ešte väčšmi prehĺbili a medzinárodné ekonomické vzťahy nadobúdajú nové
formy, postupne sa objavuje a presadzuje medzinárodná ekonomická integrácia.
Ekonomickú integráciu chápeme ako
medzinárodnú ekonomickú integráciu, ako súhrn vzťahov medzi jednotlivými národnými ekonomikami, kde sa prekonáva izolovanosť, uzavretosť
a posilňujú sa väzby medzi nimi.
Ekonomická integrácia je proces spájania ekonomík jednotlivých krajín do väčších
celkov na základe
spoločných záujmov a cieľov.
Medzinárodná ekonomická
integrácia je to proces zbližovania sa národných ekonomík, prehlbovanie závislostí, je výsledkom medzinárodnej deľby práce.
2. Charakterizujte príčiny vzniku a vývoj ekonomickej integrácie
Príčinami vzniku bola izolovanosť jednotlivých
ekonomík, colná politika, spoločná spolupráca, voľný pohyb tovaru, pracovných síl, kapitálu, spoločná mena.
V rámci
medzinárodnej spolupráce vznikli medzi krajinami rôzne ekonomické zoskupenia (12):
OPEC – Organizácia štátov vyvážajúcich
ropu – chráni záujmy, určuje objem ťažby, ceny.
OSN – Organizácia spojených národov – podpora medzinárodnej ekonomickej
spolupráce
EZVO – Európske združenie voľného obchodu – mnohostranná spolupráca, veda, výskum, životné
prostredie, doprava,
energetika, poľnohospodárstvo, ochrana spotrebiteľa.
WTO – Svetová obchodná organizácia namiesto GATT – garantovala rovnocennosť
partnerov,
všeobecná dohoda o clách a obchode.
OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj – SR je členom
CEFTA – Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode – zóna voľného obchodu
LAFTA – Latinskoamerické pásmo voľného obchodu
NAFTA – Severoamerické pásmo voľného obchodu – Kanada, USA, Mexiko
APEC – Rada pre hospodársku spoluprácu Ázie a Tichomoria –
pásmo voľného obchodu 18 krajín
Arabský spoločný trh
Miamská dohoda – pásmo voľného obchodu Južnej a Severnej Ameriky.
Európska únia – Európske spoločenstvo
3. Vysvetlite formy ekonomickej integrácie – mikro a makro integrácia
Formy integrácie
Medzinárodná ekonomická integrácia prebieha na:
- mikroekonomickej úrovni -
mikrointegrácia
- makroekonomickej úrovni - makrointegrácia
Integrácia na mikroekonomickej
úrovni - formy mikrointegrácie predstavujú integračné vzťahy
medzi jednotlivými mikroekonomickými subjektmi (mikro-malý),
alebo podnikmi a dotýkajú sa:
Integrácia na makroekonomickej úrovni - formy makrointegrácie predstavujú mnohostranné
dohody (medzivládne dohody) medzi integrujúcimi sa ekonomikami a nadobúda tieto formy:
- pásmo voľného obchodu,
-colná únia,
- spoločný trh,
-hospodárska únia,
- úplná ekonomická integrácia (zahŕňa menovú a politickú
úniu).
4. Charakterizujte formy ekonomickej integrácie – pásmo voľného obchodu, colná únia, spoločný
trh,
hospodárska únia a menová únia
Pásmo voľného obchodu - členské štáty rušia medzi sebou vývozné a dovozné clá, ako aj kvantitatívne obmedzenia v oblasti vývozu a dovozu tovaru a služieb. Uplatňujú si vlastnú colnú politiku.
Colná únia - má širšiu náplň ako pásmo voľného obchodu. Jej obsahom sú opatrenia obchodno-politického charakteru dvojakého druhu:
Hospodárska únia - forma makrointegrácie, ktorá okrem spoločného trhu predpokladá spoločnú, prípadne v rôznej miere koordinovanú hospodársku politiku členských krajín v rôznych oblastiach (poľnohospodárstvo, dane, ochrana životného prostredia, sociálna sféra a pod.). Jej budovanie je nesmierne zložité, pretože znamená zavŕšenie ekonomickej aj menovej integrácie a predpokladá prekonanie prekážok, ako sú rozdiely v stupni hospodárskeho vývoja, zjednotenie ekonomického myslenia, ako zjednotenie rôznych právnych, daňových a finančných otázok, vyriešenie problému postavenia národných mien v medzinárodných platobných vzťahoch a pod.
Úplná ekonomická integrácia - forma makrointegrácie, ktorá zahŕňa hospodársku úniu a predpokladá menovú úniu a politickú úniou.
Definujte, čo je to Európska úniaPo druhej svetovej vojne bola v Európe veľmi zložitá situácia. Európske štáty boli dva roky po vojne poznačené rozvratom výroby, prudkou infláciou, ťažké ekonomické problémy sa stali základom sociálnych nepokojov a rástli sympatie ku komunistickej ideológii. Vzniká východný blok a hrozba komunizmu sa stáva čoraz aktuálnejšou a hrozivejšou.
V rokoch 1948 sa začal realizovať Marshallov plán. Marshallov plán je program hospodárskej
pomoci Spojených štátov amerických európskym krajinám postihnutým dôsledkami druhej svetovej vojny. Bola to pomoc zameraná na povojnovú
obnovu hospodárstva európskych krajín. Zakrátko však vzniká potreba mať na tieto účely stálu koordinačnú inštitúciu, vzniká
Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu. Sovietsky zväz však postavil proti Marshallovmu plánu vlastný plán
hospodárskej spoluprácea tento postoj akceptovali aj ďalšie krajiny, ktoré patrili do sféry sovietskeho vplyvu vrátane
Československa.
Marshmallowplán môžeme považovať za začiatok hospodárskeho a politického rozdelenia Európy. Stal sa významným stabilizačným faktorom v povojnovom vývoji Európy a prispel k budovaniu integračných procesov.
Štáty východného bloku v roku 1949 vytvorili Radu vzájomnej hospodárskej pomoci(RVHP). Išlo o mnohostrannú medzinárodnú organizáciu bývalých socialistických štátov a jej cieľom bolo koordinovať vedecko-výskumnú, investičnú a obchodnú spoluprácu členských krajín. Prevoditeľnou menovou jednotkou v RVHP bol rubeľ. RVHP založili Sovietsky zväz, Poľsko, Československo, Maďarsko, NDR, Bulharsko a Rumunsko. Táto organizácia v roku 1991 zaniká.
Základom európskej integrácie sú tri zmluvy:
Parížska zmluva (ako „Shumanov plán"
podľa jeho pôvodcu), ktorou sa založilo Európske spoločenstvo uhlia ocele (ESUO),
Rímska zmluva, ktorou sa
založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS),
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
(EURATOM).
Ďalej to je:
ES – Európske spoločenstvo
EÚ – Európska únia
Tento dokument bol potrebný z toho dôvodu, že v rokoch 1973, 1981 a 1986
pristupujú do
Európskeho spoločenstva ďalšie štáty.
Od 1. novembra 1993 sa zmluva o Európskom spoločenstve nahradila
zmluvou o Európskej únii,
na základe Maastrichtskej dohody sa používa názov Európska únia. (Zmluva sa podpisuje 7.
februára
1992.
Kandidátska krajina: Turecko.
Európske združenie voľného obchodu
Ako protiváha Európskemu spoločenstvu vzniká integračné zoskupenie západoeurópskych štátov na základe Stockholmskej konvencie v roku 1959 Európske združenie voľného obchodu (EZVO). Zmluva vstupuje do platnosti v roku 1960. Podpisuje ju 7 štátov.
Vzťahy medzi integračnými zoskupeniami vEurópe
Medzi združeniami sa navzájom rozvíjajú intenzívne ekonomické vzťahy:
Európsky ekonomický priestor je dohoda o spolupráci medzi štátmi Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu uzavretá 21. októbra 1991 s platnosťou od 1. januára 1994. Hlavným cieľom dohody je umožniť členským krajinám EZVO, aby sa mohli podieľať na jednotnom trhu krajín Európskej únie (1. januára 1993 začína fungovať jednotný vnútorný trh tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl).
Viď - Spolupráca
Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu - schéma
6. Charakterizujte
postavenie Slovenska vo vzťahu k EÚ
Slovenská republika a Európska únia
Slovenská
republika 4. októbra 1993 v Luxemburgu podpísala Európsku dohodu. Európska dohoda
o pridružení vstupuje do platnosti 1.
februára 1995. Asociačná dohoda podporuje oblasť priemyselnej spolupráce, hospodárskej pomoci, zbližovania práva, kultúry,
politického dialógu, bezpečnostné otázky až po úplnú integráciu do Európskej únie.
27. júna 1995 Slovensko podalo
žiadosť o vstup do Európskej únie.
V apríli 1998 sa začali vstupné rozhovory so šiestimi uchádzačskými štátmi: Maltou, Slovenskom,
Lotyšskom, Litvou, Bulharskom a Rumunskom.
Európsky menový systém sa formoval ako súčasť európskych integračných procesov. Po zastavení vymeniteľnosti dolára za zlato navrhli krajiny Beneluxu spoločné „plávanie" menových kurzov krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva. V Bazileji roku 1972 sa dohodlo o vytvorení „európskeho kurzového zväzku" 6 krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Tento zväzok sa označoval ako menový had.
Európsky menový systém (European Monetary System - EMS) - vstúpil do platnosti. 13. marca 1979, išlo o vyriešenie menových vzťahov v rámci Európskeho spoločenstva. EMS sa opieral o európsku menovú jednotku - ECU.
Európska menová jednotka (ECU - European currency unit) sa stala:
- zúčtovacou jednotkou,
- reálnym rezervným prostriedkom v rukách centrálnych bánk,
- slúžila na vzájomné zúčtovanie pri
poskytovaní úverov členským krajinám.
Od 1. januára 1999 ECU ako menovú jednotku nahradilo
EURO.
8. Charakterizujte európsku menovú jednotku EUR
EURO - je jednotná európska mena
(kód EUR). Ide o spoločnú menu členských štátov krajín Európskej menovej únie, ktorú vytvorilo 12 členských štátov Európskej
únie: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Rakúsko, Fínsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Írsko.
Členmi Európskej únie je 27 členských štátov, na EMU sa zatiaľ nezúčastňujú: Veľká Británia, Dánsko, Švédsko. Menu EUR má 16
členských štátov. Slovensko prijalo EUR 16.1.2009.
1. januára 1999 začala oficiálne svoju činnosť (1. decembra 1998 vznikla)
Európska centrálna banka (ECB). Európska centrálna banka prevzala zodpovednosť po Európskom menovom inštitúte, potom ako
hospodárska a menová únia vstúpila do platnosti. Sídlo má vo Frankfurte nad Mohanom. Jej hlavným cieľom je ochraňovať stabilitu
meny.
9. Vysvetlite fungovanie Európskeho menového systému vo vzťahu k SR
EURO a Slovensko
Podpisom Prístupovej zmluvy k Európskej únii (16. apríla 2003 v Atenách) sa Slovenská republika zaviazala k vstupu do
Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny – eura.
Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa začali ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nasledovnými krokmi:
- Vláda SR 16. júla 2003 schválila Stratégiu prijatia eura v SR a spoločný postup vlády SR a Národnej banky Slovenska pri vstupe Slovenskej republiky do eurozóny.
- 8. septembra 2004 vláda SR schválila Konkretizáciu stratégie prijatia eura v SR.
- 23.6.2005 Banková rada NBS a 6. júla 2005 vláda SR schválili Národný plán
zavedenia eura v SR.
28. novembra 2005 vstúpila slovenská koruna do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Centrálna koruna voči euru
bola stanovená na úrovni trhového kurzu 38,4550 EUR/SKK. Slovenská koruna bude v ERM II využívať štandardné fluktuačné pásmo ±15
percent okolo centrálnej parity. To znamená, že výmenný kurz sa môže pohybovať v rozpätí 32,6868 SKK/EUR až 44,2233 SKK/EUR.
Národný plán zavedenia eura predstavuje plán jednotlivých krokov, ktoré je potrebné uskutočniť pre bezproblémové a úspešné zavedenie eura v celom hospodárstve SR. V zmysle Národného plánu zavedenia eura bol zriadený Národný koordinačný výbor, ktorý je najvyšším riadiacim a koordinačným orgánom pri príprave zavedenia eura na Slovensku.
Národný plán
zavedenia eura predpokladá zavedenie eura 1. januára 2009.
Podmienkou pre vstup do eurozóny je splnenie štyroch
kritérií, tzv. maastrichtských kritérií:
Proces zavedenia Eura na Slovensku:
28.11. 2005 – vstup do ERM II
do mája 2008 – konvergenčné správy Európskej komisie a ECB
máj – jún 2008 – hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách
jún 2008 – rozhodnutie Rady EÚ o zrušení výnimky
jún 2008 – stanovenie konverzného kurzu SKK/EUR Radou EÚ
júl – december 2008 – zabezpečenie potrebného množstva
eurových bankoviek a razba mincí pre hotovostný obeh SR
september – december 2008 –zásobenie NBS a komerčných bánk eurovými bankovkami a mincami
december 2008 – zásobenie maloobchodného sektora eurovými bankovkami a mincami
júl 2008 – december 2009 – povinné duálne oceňovanie – všetky maloobchodné ceny, výplatné pásky, dôchodkové šeky a pod. budú povinne uvádzané v korunách aj eurách
do 31. decembra 2008 – konverzia bankomatov, automatov a iných zariadení fungujúcich na mince alebo bankovky
do 16. januára 2009 – duálny obeh - počas krátkeho obdobia duálneho obehu sa na území Slovenskej republiky bude platiť eurom, ale aj korunovými bankovkami a mincami. Tie sa však už nebudú vydávať späť do peňažného obehu, ale budú sa postupne sťahovať.
od 17. januára 2009 – pokračovanie výmeny korunového obeživa za eurové bankovky a mince v komerčných bankách a NBS. Slovenské obehové eurové mince budú platné vo všetkých krajinách eurozóny a obehové mince ostatných krajín eurozóny budú platným obeživom aj na Slovensku. Bankovky sú v celej eurozóne rovnaké.
Európska komisia vyjadruje spoločné záujmy Európskej únie vo vnútri i navonok. Je
výkonným, iniciatívnym i správnym orgánom. Komisia je jednou z hlavných inštitúcií pri formulácii, príprave, zavedení a kontrole
rozhodnutí prijímaných v Európskej únii. Komisia sa označuje ako strážca zmlúv. Je orgánom pri prijímaní
legislatívy a v prípade, že členský štát si neplní svoje záväzky, môže predložiť závery Európskemu súdnemu dvoru. Riadi a navrhuje
integračné procesy a označuje sa tiež ako „motor integrácie". Skladá sa z komisárov, ktorých nominujú členské štáty
a
schvaľuje ich Parlament. Dvojtretinovou väčšinou môže Parlament vysloviť nedôveru Komisii, tým ju prinútiť k rezignácii. Na čele Komisie
je jej predseda. Pri vykonávaní svojich povinností musia byť členovia Komisie úplne nezávislí. Komisia rozhoduje väčšinou hlasov. Členovia
nesmú prijímať inštrukcie od vlád, ale musia sledovať záujmy Európskej únie, ktoré sú postavené vyššie ako záujmy členských štátov.
Komisia pracuje prostredníctvom generálnych riaditeľstiev a každé riaditeľstvo zodpovedá za špecifickú oblasť spoločnej politiky EÚ.
Väčšina členských štátov má jedného komisára, veľké štáty - Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Veľká
Británia menujú dvoch. Ratifikáciou Zmluvy z Nice sa v roku 2005 päť veľkých štátov vzdá druhého komisára. Po rozšírení Európskej
únie každý nový členský štát dostane po jednom komisárovi až do doby, keď Európska únia bude mať 27 členov.
Európsky parlament - je zastupiteľským orgánom občanov členských štátov. Európsky parlament sa skladá z poslancov,
ktorí sa volia na päťročné funkčné obdobie v priamych všeobecných voľbách občanmi členských štátov. Poslanci sa nezdružujú na
základe národnosti, ale podľa príslušnosti k politickým stranám. Úlohou Parlamentu je formovať politiku a systém Európskej únie.
Parlament nemá zákonodarnú moc. Až do roku 1986 mal Parlament iba kontrolné a poradné právomoci. Jednotný európsky akt a Maastrichtská
zmluva schválili procedúru spolupráce a spolurozhodovania, ktorou Parlament získal prvé právomoci v legislatívnej oblasti. V špecifických
oblastiach, ako sloboda pohybu pracovných síl, kultúra, vzdelávanie, zdravotníctvo a jednotný trh, môže odmietnuť stanovisko Rady a
zastaviť legislatívny proces. Parlament tiež spolurozhoduje o prijímaní nových členov do Európskej únie a schvaľuje rozpočet Európskej
únie. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu, plenárne zasadnutia sa konajú v Štrasburgu a členovia výborov sa
stretávajú v Brusseli. Pod Európsky parlament patrí európsky ombudsman.
Tretí vrchol trojuholníka sa skladá z Európskej
rady a Rady ministrov.
- Európska rada (založená bola 10. decembra 1974) - je najvyšším politickým orgánom
EU. Členovia Európskej rady sú hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov a predseda Európskej komisie. Schádza sa aspoň
dvakrát ročne na konci každého polročného obdobia predsedníctva členských krajín
v Rade. Úlohou Európskej rady je prerokovať
najdôležitejšie politické problémy a sporné otázky EÚ a určovať smerovanie integrácie. Európska rada je nadriadeným orgánom Rade
ministrov.
- Rada ministrov - je hlavným rozhodovacím a normotvorným orgánom EÚ. Hlavnou úlohou Rady ministrov je
reprezentovať záujmy členských štátov na úrovni EU a hľadať spoločný postoj pri riešení otázok. Rada ministrov sa skladá z
reprezentantov členských štátov na úrovni ministrov. Podľa obsahu prejednávanej problematiky sa Rada ministrov schádza buď na úrovni
ministrov zahraničných vecí, alebo v zložení odborných rezortných ministrov. Rozhodnutia sa môžu prijímať kvalifikovanou väčšinou,
alebo jednomyseľne. Sídlo má v Brusseli a sekretariát sídli v Luxemburgu.
Ratifikáciou Zmluvy z Nice sa nahradil princíp jednomyseľného výsledku hlasovania rozhodnutím kvalifikovanou väčšinou.
Prezident (predseda) Rady EÚ zotrváva na svojom poste po dobu 6 mesiacov. Úlohou predsedníctva je s pomocou generálneho sekretariátu pripravovať prácu Rady ministrov, riadiť diskusie a viesť členské štáty ku kompromisom. Predsedníctvo v Rade EÚ je založené na rotačnom princípe.
Európsky súdny dvor - rieši právne spory medzi EÚ a členskými štátmi, medzi orgánmi a inštitúciami EÚ, ako aj jednotlivcami a EÚ.
Európsky dvor audítorov - vykonáva audit, kontroluje legálnosť a správnosť príjmov a výdajov rozpočtu EÚ a preveruje hospodárnosť s financiami.
Popritom existujú ďalšie dve inštitúcie, ktoré majú poradenskú funkciu: Hospodársky a sociálny výbor a Výbor
regiónov.
Ďalšie inštitúcie sú:
-Európska investičná banka
- Európsky systém
centrálnych bánk a Európska centrálna banka
- Európsky ombudsman