Súvaha

Súvaha

SÚVAHA- je prehľadné usporiadanie majetku a zdrojov krytia k určitému dátumu,

• má tvar veľkého písmena T
• tento tvar je odvodený od starodávnej váhy
• majetok a zdroje krytia sa musia rovnať
• tak je to aj pri vážení, ak chceme odvážiť 2 kg jabĺk, tak na jednu stranu postavíme závažie a na druhú stranu budeme ukladať jablká, kým sa nám strany nevyrovnajú.

Majetok sa uvádza na ľavej strane súvahy – na strane aktív;

Zdroje krytia sa uvádzajú na pravej strane súvahy – na strane pasív;

V strede je názov súvahy a dátum, ku ktorému sa súvaha zostavuje. 

Súvaha predstavuje pohľad na majetok z dvoch hľadísk:

Na strane aktív – aké jednotlivé druhy majetku v podniku máme

Na strane pasív – z akých zdrojov sme majetok kúpili.

A Súvaha ku dňu P

DRUHY MAJETKU ZDROJE MAJETKU

V akej forme je majetok? Odkiaľ je majetok, aký je jeho pôvod?

Čo máme? Z akého zdroja ho máme?

Druhy majetku: Vlastné imanie:

napr.: budova, auto, materiál, peniaze napr.: vklad spoločníkov

Záväzky:

napr.: voči dodávateľom, zamestnancom,

banke

Bilančná rovnica má takýto tvar:

MAJETOK = VLASTNÉ IMANIE (základné imanie) + ZÁVäZKY

• Určitý druh majetku alebo zdroja krytia je uvedený v súvahe v konkrétnym názvom a peňažnou sumou, čo sa označuje ako súvahová položka.
• Len peňažné vyjadrenie určitého majetku alebo určitého zdroja majetku sa nazýva súvahový stav.

Napríklad:

Súvahová položka

Súvahový stav

Druhy súvah

• z časového hľadiska delíme súvahu na:

1. riadnu – zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia

1. mimoriadnu – zostavuje sa k inému dňu ako k poslednému dňu účtovného obdobia a môže byť:

• otváracia – ku dňu vzniku
• ku dňu zrušenia likvidáciou
• ku dňu zániku

1. priebežnú – najčastejšie sa zostavuje štvrťročne ale môže mesačne a v prípade bánk týždenne či dokonca aj denne.

• z hľadiska počtu účtovných jednotiek, za ktoré sa súvaha zostavuje delíme súvahu na:

1. individuálnu – za jeden podnik

1. konsolidovanú – za podniky v konsolidovanom celku (jeden majiteľ ale veľa pobočiek – napr.: banka a pobočky má po celom Slovensku, čiže do konsolidovaného celku patria všetky jej pobočky)

• z hľadiska právnych noriem, podľa ktorých je zostavená delíme súvahu na:

1. zostavená podľa zákona o účtovníctve

1. zostavená podľa Medzinárodných účtovných štandardov

1. zostavená podľa Amerických všeobecne uznávaných účtovných zásad

Vznik súvahových účtov, účtovanie na súvahových účtoch

• Potreba získať potrebné informácie o zmenách aktív a pasív v priebehu účtovného obdobia

vyžaduje zriadiť pre každú súvahovú položku samostatný účet, čiže evidencia jednotlivých zmien

majetku a zdrojov krytia sa vykonáva na účtoch.

• Každá súvahová položka predstavuje samostatný súvahový účet, čiže zo súvahových položiek aktív vznikajú účty aktív, zo súvahových položiek pasív vznikajú účty pasív.
• Rozložením súvahy teda vznikli dva druhy účtov.
• Stavy súvahových položiek na konci predchádzajúceho účtovného obdobia sú súčasne začiatočnými stavmi súvahových položiek na začiatku bežného účtovného obdobia.

Pri zapisovaní začiatočných stavov platí:

- na účtoch aktív zapisujeme začiatočný stav na ľavú stranu (MD)

- na účtoch pasív zapisujeme začiatočný stav na pravú stranu (D)

• Na začiatku účtovného obdobia otvára každú účtovná jednotka súvahové účty a zapisuje na ne

začiatočné stavu.

• Tieto sa zapisujú podvojným zápisom, takže pre uplatnenie zásady podvojnosti zápisu sa v účtovníctve zakladá na začiatku roka Začiatočný účet súvahový (701), kde sa prenesú súvahové stavy aktív a pasív na opačné strany, aktíva na stranu Dal a pasíva na stranu Má dať.

Pri zapisovaní jednotlivých účtovných prípadov (pri účtovaní) sa postupuje nasledovne :

Na účtoch aktív zapisujeme prírastky na stranu Má dať a úbytky na stranu Dal

Na účtoch pasív zapisujeme prírastky na stranu Dal a úbytky na stranu Má dať

Na konci účtovného obdobia sa musia všetky účty uzavrieť, čiže musia sa vypočítať obraty na

stranách Má dať a Dal, vyčísliť konečné zostatky, ktoré sa musia preniesť na účet 702 Konečný účet