Občianske právo – Vlastnícké, dedičské, záväzkové, záložné právo

Občianske právo

Občianske právo je všeobecným právnym odvetvím súkromného práva. Upravuje právo vo vzťahu k občanovi. Vzťahy v občianskom práve sú výsledkom slobodnej vôle.

Jedná sa pri ňom hlavne o naplňovanie občianskych práv, slobôd a ochranu osobnosti a majetku. Okrem toho upravuje základné vzťahy medzi občanmi, fyzickými a právnickými osobami aj vo vzťahu k štátu.

Základným prameňom občianskeho práva je Občiansky zákonník. Občiansky zákonník charakterizuje a upravuje právne úkony. Okrem Občianskeho zákonníka je prameňom občianskeho práva aj ústava Slovenskej republiky, ale aj občiansky súdny poriadok.

V rámci občianskeho práva dochádza k porušeniu zmlúv a vznikajú spory. Kvôli ním sa potom vedie občianske súdne konanie, ktoré má spory vyriešiť.

Pri občianskom práve vystupujú dve strany a to navrhovateľ a odporca.

Navrhovateľ je pritom ten, ktorý musí dokázať, že odporca voči nemu si neplní povinnosti.

Odporca je ten, ktorý musí dokázať, že všetky povinnosti voči navrhovateľovi si splní.

Delenie občianskeho práva podľa slovenského práva

1. Rodinné práva
2. Vecné práva
3. Dedičské práva
4. Záväzkové práva
5. Práva duševného vlastníctva

Delenie občianskeho práva podľa Občianskeho zákonníka nie je zhodné s delením občianskeho práva podľa slovenskej právnej vedy.

Organizácia občianskeho zákonníka je ešte ovplyvnená socialistickou nekoncepčnosťou.

Delenie občianskeho práva podľa rímskeho práva

• Právo osôb

1. Osobné právo
2. Rodinné právo

• Právo vecí

1. Vecné práva
2. Záväzkové právo
3. Dedičné právo
4. Procesné občianske právo

Účastníci občianskeho práva

• Fyzické osoby

Fyzická osoba je pri tom jednotlivec , ktorý má právnu spôsobilosť. Mať právnu spôsobilosť znamená mať v rámci občianskeho práva isté práva a povinnosti.

Spôsobilosť na práva a povinnosti

Spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká u fyzickej osoby narodením a zaniká smrťou.

Spôsobilosť na právne úkony

Spôsobilosť na právne úkony vzniká u fyzickej osoby dovŕšením plnoletosti číže 18.roku života. Pred dovŕšením tohto veku sa nadobúda len uzavretím sobáša.

Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jej veku.

Spôsobilosť na právne úkony niekedy označovaná aj ako “ svojprávnosť“ znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť, čí rozhodovať o ich zániku.

Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky.

Podľa stupňa tejto schopnosti rozlišujeme úplnú alebo čiastočnú spôsobilosť na právne úkony.

Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

Ak osoba pre duševnú poruchu nie je schopná robiť právne úkony, tak súd ju pozbaví tejto spôsobilosti. Súd ju môže pozbaviť tejto spôsobilosti aj čiastočne.

Ako prebieha konanie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony

Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie “ slabšieho subjektu“ , a preto v záujme dodržiavania princípu rovnosti je potrebné jej postavenie vyvažovať.

Pravidlá priebehu konania

1. Obligátorny priebeh konania s verejným pojednávaním
2. Sudca môže zvážiť vylúčenie verejnosti
3. Súd musí primerane zisťovať, čí neexistujú iné, menej závažné opatrenia, ktoré možno aplikovať.

Ako dlho tento proces prebieha

Na tento mimosporový poriadok neexistujú žiadne lehoty. Jediný termín, ktorý je určený len na prehodnotenie spôsobilosti na právne úkony a to najskôr do šiestich mesiacov.

• Právnické osoby

Pod právnickou osobou sa rozumie firma alebo organizácia, ktorá musí spĺňať isté náležitosti ako štatút, stanovy a organizačná štruktúra.

Aj právnická osoba má právnu spôsobilosť nazýva sa ale právna subjektivita.

Znamená to, že právnická osoba vystupuje v právnych vzťahoch pod hlavičkou firmy alebo pod vlastným menom a nesie zodpovednosť za záväzky plynúcich z právnych vzťahov.

Právna subjektivita vzniká dňom zápisu do Obchodného registra a zaniká dňom výmazu z Obchodného registra.

Za právnickú osobu rozhoduje valné zhromaždenie čí predstavenstvo.

Kto je právnickou osobou podľa Občianskeho zákonníka

Právnickou osobou podľa Občianskeho zákonníka sú nasledujúce subjekty:

1. Združenia fyzických a právnických osôb
2. Účelové združenia majetku
3. Jednotky územnej samosprávy
4. Iné subjekty

Spôsobilosť na práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladateľská listina.

Právnické osoby vznikajú dňom zápisu do obchodného registra alebo iného zákonom určeného registra.

U právnických osôb môže byť obmedzená spôsobilosť na práva a povinnosti .

Právnické osoby musia mať svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.

Sídlo spoločnosti musí byť určené pri jej vzniku.

Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní pracovníci alebo členovia.

Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená.

Právnická osoba zapísaná do obchodného registra zaniká výmazom z tohto obchodného registra.

Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje aj likvidácia.

Právny úkon

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Právny úkon je právom dovolený prejav vôle konajúceho zameraný na dosiahnutie určitého ekonomicko-sociálneho cieľa, s ktorým právny poriadok spája právne následky viac čí menej s prejavenou vôľou.

Právny úkon je prejav súkromnej vôle, s ktorým právny poriadok spája právne účinky, aby zabezpečovali uskutočňovanie prejavenej vôle.

Pojem právny úkon bol vytvorený až v 18. storočí.

Delenie právnych úkonov

1. Viacstranné právne úkony

Účastníkmi právneho úkonu sú 2 alebo viac osôb.

1. Jednostranné právne úkony

Účastníkom právneho úkonu je jedna osoba.

Právne úkony môžu byť uskutočnené konaním alebo nekonaním, výslovne alebo mlčky.

Náležitosti právneho úkonu

1. Subjekt,

Ktorý má právnu subjektivitu.

1. Vôľa

Môže byť slobodná, vážna a neomylná.

1. Prejav vôle

Môže byť zrozumiteľný, a určitý

1. Objekt právneho úkonu

Vyžaduje možnosť plnenia a dovolenosť.

1. Forma

Ak právo predpisuje právnemu úkonu určitú formu, aby bol platný, je potrebné túto formálnu stránku dodržať. Ak sa výslovne nevyžaduje určitá forma, vtedy sú platné aj neformálne právne úkony. Na základe toho sa právne úkony delia na formálne a neformálne. Napríklad výpoveď musí mať písomnú formu, inak je neplatná, ale pracovná zmluva nemusí mať písomnú podobu.

Premlčacia doba

Ak neustanovuje zákon inak, tak premlčacia doba je trojročná.

Zmena dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Samozrejme, v závislosti od prípadu sa dĺžka premlčacej doby môže líšiť. Preto, aby ste si boli istí, vždy sa o dĺžke premlčacej doby uistite, a to vyhľadaním konkrétneho prípadu v zákone, alebo poradou s právnikom.

Vznik inštitútu premlčania nebol vymyslený len tak náhodou. Pre veriteľa vykonáva funkciu “ poháňača“, aby na svoje pohľadávky nezabúdali a čo najskôr ich uplatnili u svojich dlžníkov.

Vymedzenie niektorých pojmov

1. Domácnosť

Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

1. Blízke osoby

Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokládajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

1. Veci a práva

Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá a pokiaľ to ich povaha pripušťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

1. Počítanie času

Lehota je určená podľa dní, začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Vlastnícke právo

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať , poživať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Každý má právo vlastník majetok. Vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva

Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie.

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a to vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. 

Držba

Držiteľom držby je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Nadobúdanie vlastníctva

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Ak zákon neustanovuje inak, tak má držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelné vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia.

Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami, a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.

Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

Vlastníctvo veci možno nadobúdať kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočnosti ustanovených zákonom.

Vydržanie

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vec, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť , ak ide o nehnuteľnosť, tak po dobu 10 rokov.

Vydržanie je nadobudnutie vlastníckeho práva na vec, ktorá je spravidla konkrétne ustanovená zákonom.

Podmienky vydržania

1. Držba veci

Nakladanie s vecou ako s vlastnou.

1. Držba musí byť oprávnená

Držiteľ musí byť v dobrej viere, že mu vec patrí.

1. Držba musí byť neprerušená

 Dôsledkom oprávnenej držby je nadobudnutie vlastníctva veci u oprávneného držiteľa a zánik vlastníckych práv dorerajšieho vlastníka

Podobné zásady platia aj v medzinárodnom práve.

Spoluvlastníctvo

Podielové vlastníctvo

Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

O spoluvlastníctve hovoríme vtedy, ak vec je vo vlastníctve viacerých subjektov bez toho, aby bola reálne rozdelená.

Všetky tieto osoby sú tak považované akoby za jedného vlastníka spoločnej veci.

Rovnaké práva a povinnosti, ktoré má jediný vlastník vecí, v prípade spoluvlastníctva prislúchajú všetkým spoluvlastníkom.

Ide najmä o právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, poživať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, prípadne sa domáhať i ochrany prostredníctvom vlastníckych žalôb.

Subjektmi podielového spoluvlastníctva môžu byť fyzické a právnické osoby, predmetom podielového spoluvlastníctva môže byť akákoľvek vec.

Rozlišujeme podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobúdol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V praxi zriedkavejšou situáciou je prípad, kedy manželia nadobudli spoločne vec darom, vtedy sa táto vec nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželom, ale manželia ju majú v podielovom spoluvlastníctva. Takým príkladom je byt, ktorý na základe darovacej zmluvy darovali obom manželom rodičia jedného z nich.

Podnikanie môže mať voči bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov negatívny dopad.

Partner- nepodnikateľ musí dať súhlas s narábaním s predmetom podnikania.

Ak by partner- nepodnikateľ chcel zabraniť negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok, môže na súd podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Rovnako, tak môže urobiť hociktorí z manželov, ak sú obaja manželia podnikateľmi.

Ďalším spôsobom ako ochraniť spoločný majetok pred exekúciou je zúženie bezpodielového spoluvlastníctva manželov formou notárskej zápisnice.

Zúženie je možné však len do budúcna, číže majetok, ktorý manželia už nadobudli zostane v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Záložné právo

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Pri hypotekách slúži záložné právo na nehnuteľnosť na to, aby banka v prípade nesplácania úveru mohla nehnuteľnosť speňažiť a dostať späť peniaze, ktoré dĺžníkovi požičala.

Záloh je počas celého trvania hypotéky vo vlastníka dlžníka. Banka má k zálohu “ právo k cudzej veci“.

Záložné právo pri hypotéke je možné zriadiť len na tuzemské nehnuteľnosti napríklad byt a nebytový priestor alebo pozemok prípadne súbor viacerých nehnuteľnosti.

Účastníci záložného práva

1. Záložný veriteľ

Záložný veriteľ je banka, ktorá poskytuje klientovi hypotéku. Záložné právo sa zriaďuje v jej prospech.

1. Záložný dlžník

Záložný dlžník je klient, ktorý si požičiava peniaze v banke.

1. Záložca

Záložca je osoba alebo firma, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti.

Vecné bremená

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

Zádržné právo

Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivú odňatú.

Zodpovednosť za škodu

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnopravných predpisov nie tým dotknutá.

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená

1. Činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti
2. Fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie
3. Oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

Spoločná zodpovednosť

Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Bezdôvodné obohatenie

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z pravného dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na také obohatenie nie je žiadny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, číže ide o obohatenie neoprávnené v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech.

Bezdôvodné obohatenie nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia faktúry.

Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom, aj keď to nie je vylúčené.

Samotné zákony však predpokladajú určité situácie pred konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie.

K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených strán ( napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov.

Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.

Bezdôvodným obohatením je najmä

1. Plnenie bez právneho dôvodu
2. Plnenie z neplatného právneho úkonu
3. Plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol
4. Z nepoctivých zdrojov

Dedenie

Dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa

Dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Odmietnutie dedičstva

Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stáť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaním.

Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojim počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.

Dedičská nespôsobilosť

Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Dedenie zo zákona

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Dedičia druhej skupine dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

Dedenie zo závetu

Poručiteľ môže závet napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

V každom závete musí byť uvedený deň mesiac, rok, kedy bol závet podpísaný, inak je neplatný.

Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Maloletí, ktorí dovršili 15.rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej zápisnice.

Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami, v listine, ktorá musí byť prečítaná.

Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu písať alebo čítať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice pred tromi súčasne prítomnými osobami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.

Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Záväzkové právo

Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Vznik záväzkov

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností vyplývajúcich zo zákona.

Obsah záväzkov

Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku.

Omeškanie dlžníka

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.

Omeškanie veriteľa

Veriteľ je v omeškaní, ak nepríjal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Postúpenie záväzku

Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Prevzatie dlhu

Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas.

Pristúpenie k záväzku

Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Zabezpečenie záväzku

1. Zmluvná pokuta

Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu , je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, čí porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť.

Pokutu možno dohodnúť, tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti

1. Ručenie

Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Ručenie môže byť všeobecne záväzok niesť následky za niečo, záruka.

Ručenie je ubezpečenie, záväzný sľub.

Ručenie je v práve zodpovednosť za škodu= ručenie za škodu, záväzok osoby nahradiť tretím osobám spôsobenú ujmu a to spôsobenú buď konaním osoby alebo konaním inej osoby, za ktorú osoba v určitom smere zodpovedá.

Ručenie je podporovaný záväzok osoby pre prípad, že priamo zaviazaná osoba nesplní záväzok.

1. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov

Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

1. Záložná zmluva

Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou.

1. Zabezpečovací prevod práva

Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa. Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou.

1. Zábezpeka

Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.

Zánik záväzkov

1. Splnenie dlhu

Splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splatený riadne a včas.

Nemožnosť plnenia

Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka platiť zanikne.

Uplynutie času

Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

Smrť dlžníka alebo veriteľa

Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu, zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Výpoveď

Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Neuplatnenie práva

K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Splynutie

Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou ( záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť, ak zákon neustanovuje inak.

Urovnanie

Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohodou, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol premýšľať.

Kúpna a zámenná zmluva

Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Cenu treba dohodnúť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ak vec má chyby, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

Predkupne právo

Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.

Právo spätnej kúpy

Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie vecí do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má pravo spätnej kúpy.

Zámenná zmluva

Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to aj tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenu dáva , za predavajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenu príjima za kupujúcu stranu.

Darovacia zmluva

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne ponecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijma.

Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané ( zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Zmluva o pôžičke

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o výpožičke

Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

Nájomná zmluva

Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Prenajimateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Nájomné

Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy

Skončenie nájmu

Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodol s nájomcom inak.

Príkazná zmluva

Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Povinnosti príkazníka

Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopnosti a znalosti. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme prikazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas, inak zodpovedá za škodu.

Povinnosti príkazcu

Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Zánik príkaznej zmluvy

Pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerané ustanovenia o zániku plnomocenstva.

Zmluva o obstaraní veci

Zmluvou o obstaraní vecí sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby.

Zmluva o obstaraní predaja vecí

Zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ prevzal od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.

Zmluva o úschove

Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval.

Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi.

Zmluva o ubytovaní

Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom ( hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia.

Zmluva o preprave osôb

Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok , právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Zmluve o preprave nákladu

Zmluvou o preprave nákladu vzniká odosielateľovi právo, aby mu dopravca za prepravné zásielku prepravil do určeného miesta a vydal ju určenému príjemcovi

Poistná zmluva

Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Uzavretie poistnej zmluvy

Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal.

Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o príjatí svojho návrhu

Práva a povinnosti z poistenia

Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté obdobia ( bežné poistné), možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané ( jednorazové poistné).

Právo na poistenie má ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie , alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje.

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa platiť ( poistná udalosť).

Plnenie je splatné do 15-ich dní.

Ak poistiteľ odmietol plniť, čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia, tento dôvod nie je možné dodatočné meniť.

Zánik poistenia

Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia, výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho uplynutím.

Zmluva o združení

Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve.

Zmluva o dôchodku

 Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku

Zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne.

Právo na dôchodok nemožno previesť na iného, splatné dávky možno však postúpiť.