Finančné hospodárenie podniku

Finančné hospodárenie podniku

1. Finančné riadenie – je aktívna činnosť finančníkov, finančných manažérov. Zahrňujúcu získavanie potrebného objemu peňažných prostriedkov a kapitálu z rôznych finančných zdrojov, alokáciu (umiestnenie) peňažných prostriedkov a kapitálu do rôznych zložiek aktív a rozdelenie zisku.

Finančný manažér – je sprostredkovateľ stojaci medzi aktívami podniku a finančným trhom.
– zodpovedá za 2 ťažiskové rozhodnutia:

a) investičné rozhodnutie – t. j. koľko a do akých konkrétnych aktív bude podnik investovať, s akou výnosnosťou

b) finančné rozhodnutie – t. j. kde, za akých podmienok a za akú cenu získa peňažné prostriedky a kapitál

– úlohou finančnýho manažéra je získať na finančnom trhu peňažné prostriedky a kapitál. Rozhoduje o alokácii prostriedkov do aktív podniku.

2. Investície – znamenajú vynaložiť určitý výdavok s cieľom získať v budúcnosti zisk

a) vecné investície – ich výsledkom je hmotný DM (pozemky, budovy)

b) nehmotné – jako je nákup licencií, patentov, know – how, ktoré tvoria nehmotný DM

c) finančné – ich cieľom je nákup rôznych cenných papierov. Je to osobitný druh investovania, ktorý podnik uskutočňuje v týchto prípadoch:
– ak je finančné investovanie výnosnejšie jako vecné investície
– ak je to súčasťou stratégie podniku a podnik chce mať podiel na inom podniku prípadne sa chce s iným podnikom spojiť
– ak to podnik využíva jako formu sporenia na získanie zdrojov na budúce projekty.
Predmetom finanč. investícií je – cenné papiere, umelecké diela a zbierky, drahé kovy a predmety z drahých kovov ak ich podnik nakupuje za účelom investovania.

3. Finančné zdroje podniku – peňažné prostriedky, či už v pohotovej forme alebo viazané jako kapitál, môže podnik získať rôznym spôsobom.
Delíme ich z viacerých hľadísk:

1.) podľa toho, do ktorej časti aktív investujeme:
– finančné zdroje jako kapitál – slúžia na investovanie do budov, pozemkov
– finančné zdroje jako peniaze – slúžia na zabezpečenie krátkodobých potrieb

2.) podľa vlastníctva:
– vlastné – zisk, vklad majiteľa
– cudzie – pôžičky, úvery, záväzky

3.) podľa zdroja plynutia:
– interné – zisk, odpisy, ostatné interné finančné zdroje
– externé – vklady vlastníkov, dotácie

4.) podľa dobyt splatnosti:
– dlhodobé – nad 1 rok
– krátkodobé – do 1 roka

4. Interné finančné zdroje – ak podnik na financovanie svojich činností využíva interné zdroje financovania hovoríme o samofinancovaní.
– Ak do samofinancovania zaratávame zisk po zdanení a odrátame tantiemy a dividendy, hovoríme o samofinancovaní v užšom slova zmysle
– Ak do samofinancovania zahŕňame okrem zisku aj odpisy z DM hovoríme o samofinancovaní v širšom slova zmysle

Dividendy – časť zisku vyplácaná akcionárom
Tantiemy – časť zisku vyplácaná členom orgánov (štatutárny orgán)

Interné zdroje:
– zisk – je jedným z najdôležitejších finančných výsledkov v podniku, ktorý vyjadruje úspešnosť a efektívnosť podnikateľskej činnosti. Je to kladný rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku.
– odpisy – peňažné vyjadrenie opotrebenia DM. Patria k najstabilnejším interným finančným zdrojom. Podnik môže používať odpisy na financovanie akéjkoľvek potreby, pretože nie sú účelovo viazané.
– ostatné interné finančné zdroje – patia k ním:
– príjmy z predaja nepotrebného majetku
– zdroje vytvorené zvýšením efektívnosti podnik. činnosti
– rezervné fondy

Externé finančné zdroje – sú omnoho rozmanitejšie jako interné, čo je spôsobené rozvinutosťou finančného trhu. Umožňujú pružnejšile reagovať na podmienky trhu.

– vklady vlastníkov – je základným finančným zdrojom, ktorý podnik získava při svojom vzniku. Ak v priebehu činnosti vznikne potreba ďalších finančných zdrojov môžu sa uskutočniť ďalšie vklady vlastníkov.
Formy vkladu závisia od organizácie – právnej formy podnikania. U individuálneho podnikateľa, je výška vkladu limitovaná majetkom podnikateľa. Pre malé a stredné podniky sa tvoria vklady vlastníkov na základe zmluvy o forme a výške vkladu. V a. s. tvoria základný kapitál akcie.
Poznáme 2 základné druhy akcií:
a)  kmeňové akcie – majitelia akcií majú právo hlasovať, spolurozhodovať o riadení podniku na dividendy, na majetkový zostatok při likvidáciu podniku a prednostný nákup akcií při ďalšej emisii.
b)  prioritné akcie – majiteľ má prednostné právo na výplatu dividend před kmeňovými akciami, nemá však právo zúčastňovať sa nahlasovaní valného zhromaždenia.

Emisné ážio – je to rozdiel medzi nominálnou a trhovou cenou akcie.

5. Finančný plán – (plánovanie) – je jedným z najdôležitejších čiastkových plánov podniku. Obsahuje rozhodnutia o výške a druhu finančných zdrojov, ktoré sú potrebné na financovanie majetku podniku a zabezpečenie likvidity.

Finančný plán delíme na:
a) dlhodobý – obsahuje rozhodnutia o dlh. aktívach a pasívach, o potrebe kapitálu v spôsobe financovania,…
b) krátkodobý – obsahuje rozhodnutia o krátk. aktívach a pasívach.

Finančné plány nazývame tiež periodické plány, pretože fungujú jako ustavičné plánovacie, kontrolné a hodnotiace činnosti. Ešte poznáme projekčné plánovanie, při ktorých ide o špecifické projekty, ktoré majú svoj vlastný časový horizont

Štruktúra finančného plánu:
1.) finančné ciele podniku – při stanovovaní týchto cieľov sa vychádza z podrobnej analýzy podniku, v rámci, ktorých sa špecifikujú silné stránky, slabé stránky, príležitosti a riziká – SWOT ANALYZA.

2.) základné stratégie – ide najmä o stratégiu prenikania na nové trhy, v oblasti výskumu, financovania.

3.) dlhodobý finančný plán – zameranie sa, len na vybrané oblasti a ukazujú, len na súhr. ukazovatele. Napr. plán kapitálových výdavkov, plán zisku,…

4.) krátkodobý finančný plán a rozpočty – KFP sa časovo zhoduje s rozpočtami, ktoré obsahujú podobné údaje, ktoré sleduje účtovníctvo, ale nesleduje minulé javy, ale budúce. Rozpočty sa porovnávajú s návrhom finančného plánu a zosúlaďujú sa.

5.) hodnotenie úrovne finančného plánu, kontrola hlásenia, správy o priebehu realizácie,…

Postup tvorby finančného plánu – při tvorbe finančného plánu sa postupuje takto:
– finančná analýza podniku
– formulácia cieľov
– základné stratégie
– dlhodobý finančný plán
– krátkodobý finančný plán a rozpočty
– implementácia finančného plánu počas celého plánovacieho obdobia
– hodnotenie úrovne finančného plánu, kontrola, hlásenie o realizácii plánu, úpravy a zmeny plánu

Metódy tvorby finančného plánu:
a) globálna metóda – vychádza z vypracovaných vecných častí pláhnu a prispôsobuje ich k plánu finančných zdrojov
b) metóda postupného zostavovania rozpočtov – používa sa při krátk. plánovaní. Vychádza z otho, že rozpočty podľa jednotlivých funkčných častí podniku, funkčné rozpočty sa porovnávajú s pôvodným návrhom finančného plán a vzájomne sa harmonizujú.
c) metóda percentuálneho podielu na tržbách – vychádza z fixného pomeru medzi jednotlivými položkami súvahy a celkovým objemom tržieb.
Téma č. 19 – Finančný trh

1. Finančný trh – považuje sa za vrchol všetkých trhov a patrí k univerzálnym trhom, pretože jeho nástroje a prostriedky sú využité vo všetkých oblastiach.
Rozvinutosť tohoto trhu odrzkadľuje prosperitu v danom hospodárstve. Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po peň. kapitály, platobných prostriedkoch, c. p., derivátoch, predkupných právach (opcia), devíza, drahých kovov, poistnej ochrane,…

Funkcie fin. trhu – najdôležitejšou funkciou je presun peň. prost. z prebytkového sektora do
deficitného sektora hospodárstva.

Ďalšie funkcie:
– akumulačná (zhromažďovacia) – fin. trh zhromažďuje dočasne voľné peň. prostriedky na trhu
– alokačná – jej úlohou je efektívne umiestnenie peň. prostriedkov v hospodárstve
– cenotvorná – je jednou z najdôležitejších funkcií, pretože výška cien fin. nástrojov ovplyvňuje aj celkovú cenovú úroveň v hospodárstve.
– platobná – umožňuje vykonávanie platieb
– prerozdeľovacia – umožňuje zmenu držby fin. nástrojov a zároveň zabezpečuje likviditu c. p. (premena na peň. prost.)
– selekčná (triedenie) – umožňuje prežitie životaschopných a perspektívnych podnikov a urychľuje zánik neperespektívnych a stratových.
– funkcia ochrany investorov – zabezpečuje ochranu najmä prostredníctvom poisťovní, swapových, termínovaných a opčných obchodov vytváraním diverzifikovaných portfólií.
– politická – fin. trh sa takisto stal jedným z významných kanálov, prostredníctvom ktorých, vlády s centrálnymi bankami realizujú hospodársku a menovú politiku štátu.

2.
Členenie fin. trhu:
a) z časového hľadiska:
– peňažný trh
– kapitálový trh

b) z vecného hľadiska:
– úverový trh
– trh c. p.
– trh derivátov
– devízový trh
– pistný trh
– trh drahých kovov

3. Peňažný trh – obchoduje sa tu prevažne vo veľkom, s krátk. finančnými nástrojmi, ktorých doba splatnosti je kratšia jako 1 rok, vo výnimočných prípradoch max. 2 roky.
Finančné prostriedky sa získavajú na peň. trhu a slúžia predovšetkým na krytie prevádzkových potrieb.
– štát na tomto trhu získava prostriedky na krytie krátk. deficita štát. rozpočtu
– podnikateľský sektor tu získava prostriedky na výplatu miezd, dividend, na nákup zásob apod.
– banky si na tomto trhu upravujú svoju likviditu a obyvateľ si vypožičiava peniaze na fin. spotrebu predmetov.

Subjekty peň. trhu – sú to najmä banky a veľký investory (orgány verejného sektory, podniky apod.). Do určitej miery tu patrí aj obyvateľ so svojimi úsporami a depozitnými vkladmi.

Nástroje peň. trhu – patria tu krátkodobé úveru, krátk. c. p., zmenky, akcepty, šeky, obchodné úveru, stále a nestále pasíva, preddavky od odberateľa, KBU…

Členenie peň. trhu:
a) trh krátk. úverov:
– bankový
– obchodný
– faktoring
b) trh krátk. c. p.:
– bankovo organizovaný – obchodujú na ňom emisné a komerčné banky
– neorganizovaný trh – medzi nebankovými subjektmi navzájom

Podľa rozsahu chápania peň. trhu členíme na:
1.) peň. trh v užšom slova zmysle – zahŕňa iba obchodovateľné c. p. s vysokou úrokovou sadzbou, predávané na princípe anonymity
2.) peň. trh v širšom slova zmysle – patria tu všetky pôžičky uskutočnené prostredníctvom bánk a ostatných finančných inštitúcií.

4. Kapitálový trh – obchoduje sa na ňom so stredn. a dlh. kapitálom. Používa sa najmä na používanie investícií.

Subjekty – sú najmä podniky, banky, poisťovne, orgány verejného sektora, medzinárodné a nadnárodné inštitúcie, do určitej miery aj obyvateľstvo.
(môžu vystupovať v pozícií emitenta alebo investora)

Nástroje kap. trhu:
a) stred. a dlh. úvery – obligácie (c. p., ktoré vyjadrujú rozdiel medzi veriteľom a dlžníkom), finančné úvery, dodávateľské úvery
b) finančný lízing a forfaiting
c) stred. a dlh. c. p. – majetkové c. p., úverové c. p.

Členenie kap. trhu:
1.) z hľadiska nástrojov:
– trh stred. a dlh. úverov
– trh lízingu a forfaitingu
– trh dlh. a stred. c. p.

2.) z hľadiska emisie:
– primárny
– sekundárny

3.) z hľadiska vzťahov:
– trh dlhopisov (úverové c. p.)
– trh majetkových c. p.

4.) z hľadiska času:
– promptné
– termínové
– opčné

5.) z hľadiska teritoriálne:
– národné
– zahraničné
– medzinárodné

6.) z hľadiska vyspelosti:
– vyspelé trhy
– emigring markets

5. Burza – je vysoko organizovaná a presne právne upravená forma kapitálového trhu. Je asociáciou obchodníkov s cennými papiermi, ktorých transakcie sa uskutočňujú na určitom fyzickom mieste a v určitom čase.

Peň. burzy, na ktorých sa pôvodne obchodovalo so zmenkami a devízami, v súčasnosti delíme, na:
a)  burzy c. p.
b)  termínové burzy
c)  opčné burzy

Systém burzy – burza jako vysoko organizovaný systém v rámci kap. trhu sa skladá z 5 subsystémov:

a) subsystém obchodovania – je spôsob, akým sa uzatvárajú obchodné transakcie na burze. Obchodné transakcie sprostredkúvajú makléri (maklér – všeobecné označenie pre obchodníkov s c.p., ktorý zastupuje kupujúcich alebo predávajúcich na burze), brokeri (broker – uskutočňuje obchody vo vlastnom mene na cudzí účet), dealeri (dealér – uskutočňuje obchody vo vlastnom mene na cudzí aj vlastný účet).

 Funkciou tohoto subsystému je zabezpečiť hladký priebeh burzových obchodov.

Môže mať 2 podoby:

-  Kontinentálny – je založený na koncentrovaní ponuky a dopytu před začatím ochodovania. Kurz c. p. sa určuje tzv. metódou fixingu – tento kurz sa sleduje vždy v určenom časovom okamihu a zistený pevný kurz platí dokiaľ nie je stanovený nový. Výhodou tohoto subsystému je transparentnosť stanovenia kurzu, dokáže uspokojiť veľký počet záujemcov. Zabraňuje náhodným výkyvom kurzu, funguje lacnejšie, znižuje riziko podvodov a omylov.
-  Anglosaský subsystém – vystupujú tu jako spotredkovatelia brokeri a dealeri. Keďže dealéri uskutočňujú obchody na vlastný aj cudzí účet môžu sami aktívne vytvárať trh, a preto im hovoríme tiež „market – makers“ (tvorcovia trhu). Tento trh je dekoncentráciou trhu.

b) subsystém vyrovnávania obchodov – funkciou tohoto subsystému je zabezpečovať bezproblémové vyrovnanie záväzkov medzi kupujúcimi a predávajúcimi, a dodanie c. p. Hlavnými úlohami:
– úhrada záväzkov
– prevod vlastníckych práv z predávajúceho na kupujúceho, a to beď fyzicky alebo na účtoch, prípadne v cetrálnom registri.

c) informačný subsystém – jeho funkciou je zabezpečovať vstup informácii z okolia burzy (napr. o situácii podnikov, ktorých c. p. sa na burze predávajú). A taktiež zabezpečuje výstup informácii do vonkajšieho prostredia burzy a do ostatných subsystémov.

d) regulačný subsystém – jeho funkciou je začleňovať zákony o burze c. p. a iných záväzných prepdpisov vzťahujúcich sa na burzu do pravidiel a predpisov burzy. K týmto pravidlám a predpisom burzy patrí:
– burzový poriadok
– zásady realizácie burzových obchodov
– podmienky kódovania c. p.
– práva a povinnosti návštevníkov a členov burzy
– čas a miesto burzových obchodov

e) kontrolný subsystém – jeho úlohou je dodržiavanie a sledovanie dodržaných zákonov a pravidiel na burze. Kontrola môže byť:
– vonkajšia
– vnútorná