Deviácia a sociálna kontrola

Deviácia a sociálna kontrola

- ak je socializácia proces osvojenia si noriem správania sa v sociálnej skupine, do ktorej človek patrí, tak deviáciou vláme také správanie, ktoré spoločnosť alebo sociálne skupiny považujú za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem

– v deviácii rozlišujeme tri zložky:

1. osoba, ktorá sa určitým spôsobom správa
2. pravidlá, normy správania sa
3. osoba, ktorá reprezentuje spoločnosť a reaguje na správanie

– deviácia je relatívna a to, čo považujeme za deviantné, závisí od miesta, času, okolností

– poznáme i nonkonformné správanie – odchyľuje sa od spoločenských noriem, ale spoločnosť ho toleruje (napr. bohémsky život umelcov, oblečenie,...)

– deviácia môže byť:

a) funkčná – má zmysel, nové postoje, napr. ženy nosia rifle
b) disfunkčná – vedie k rozvratu až k protizákonnému životu

– ostať konformný je niekedy ťažké, ale tieto normy nie sú presne definované

Teórie deviácie

Prvé teórie o deviáciách

1. biologické a psychologické teórie deviácie
– sústreďovali sa na deviantné osoby, skúmali ich fyziologické odlišnosti a hľadali súvislosti medzi vonkajšími znakmi

2. sociologické teórie deviácie
– sociologické a kultúrne faktory spôsobujúce deviáciu – dôvody vnímania niektorých ľudí ako deviantov

– individuálna deviácia je dôsledkom sociálnej deviácie
– teória anómie (autor Émile Durkheim) – teória ľubovôle, bezzákonnosti
– narúšajú existujúce normy správania sa, staré normy neplatia a nové ešte nie sú sformované
– chýbajú pravidlá správania sa, a to vedie k deviáciám niektorých ľudí (korupcia, kriminalita)

3. teória sociálneho napätia
– autorom je Merton – deviácia vzniká ako dôsledok rozdielnosti a nezlúčiteľnosti spoločenských cieľov a platných noriem správania sa (mafia, korupcia, úplatkárstvo, kriminalita, podvody,...)
– každá spoločnosť stanovuje všeobecné ciele, napr. byť úspešný, bohatý
– spoločnosť stanovuje aj pravidlá a cesty ako dosiahnuť tento cieľ, napr. vzdelanosť, pracovitosť...

– nie pre všetkých sú tieto cesty použiteľné, a preto sa rozhodnú dosiahnuť tento cieľ deviantným správaním

4. kultúrne teórie deviácie
– každá kultúra má svoje normy správania, normy určitých sociálnych skupín s osobitnou kultúrou prispievajú k deviácii (Rómovia, pre ktorých je dovolené okradnúť, oklamať gadža – neróma)

5. teória nálepkovania
– zaujíma ju proces ako niektoré sociálne skupiny vytvárajú pravidlá, podľa ktorých sú iní označovaní ako devianti (fajčiari – nefajčiari)

– zdôrazňuje relativitu deviácie (homo- a heterosexuáli)

Sociálna kontrola

– tvorená všetkými sociálnymi mechanizmami, ktoré majú zabezpečiť poriadok a bezpečnosť spoločnosti
– je to proces, prostredníctvom ktorého si spoločnosť ako celok alebo jednotlivé soc. skupiny (škola, nemocnica...) vynucujú konformné správanie
– patria sem aj sankcie, prostredníctvom ktorých sa správanie vynucuje
– väčšina populácie sa správa konformne, čiže prijíma za svoje tieto normy
– v takomto prípade platí sebakontrola; tí, ktorí neprijali soc. normy – uplatňuje sa voči nim soc. kontrola:

a) formálna – oficiálny tlak na dodržiavanie noriem správania sa, je typická pre veľké soc. skupiny, dohliada sa na dodržiavanie noriem prostredníctvom nariadení, zákazov, príkazov a zákonov

– zároveň sú sformované orgány, ktoré dohliadajú na dodržiavanie poriadku (polícia) a sú vypracované formy, ktoré vynucujú dodržiavanie poriadku

b) neformálna – neoficiálny tlak zo strany skupiny, ktorá nás núti dodržiavať normy

– najvýraznejšie je to vidieť na tlaku verejnej mienky
– tlak vo forme sankcii – odmeny, ocenenia, pochvaly a tresty, zahanbenia, výsmech, odsudzovanie, pokarhanie