Charakteristika a základné teórie manažmentu

Charakteristika a základné teórie manažmentu

Manažment

Tento pojem sa v polovici19. str., je anglického pôvodu – viesť, riadiť, vládnuť, alebo umenie riadiť, alebo dosahovať stanovené ciele podniku.

Manažment chápeme dvojakým spôsobom:

– tradičné – ako riadenie výrobných podnikov,
– novodobé – zahŕňa riadenie všetkých organizácií (banky, nemocnice).

Pojem manažment má dva významy:

– funkčná podoba manažmentu – manažment chápe ako proces riadenia
– inštitucionálna podoba manažmentu – manažment chápe ako riadiaci aparát, ako manažérov podniku

Manažéri tvoria riadiaci aparát a vykonávajú tieto základné charakteristické úlohy (manažérske úlohy):
– plánovanie,
– organizovanie,
– vedenie,
– kontrola.

Začiatky teórie manažmentu siahajú do polovice 19 str. – nástup priemyselnej revolúcie. Toto obdobie si vyžadovalo zmeniť prístup riadenia vznikajúci v rozvíjajúcich sa podnikoch. Toto obdobie sa nazýva obdobím vedeckého riadenia a spája sa s menami Taylor, Weber, Fayol, Ford, Tomáš Baťa.

Vývoj manažmentu:

I. klasická škola – mechanický pohľad na človeka, podceňovanie ľudského faktora.

1.  Základy vedeckého riadenia:
Predstavitelia Frederic Winslow Taylor (taylorizmus) – rozpracoval riadenie na úrovni dielní. Výrobný proces rozdelil na operácie, úkony a pohyby. Všetky operácie normoval. Za základ normy bral výkon najšikovnejšieho pracovníka. U robotníkov sa snažil maximalizovať výkon a minimalizovať spotrebu práce a oslobodiť robotníka od duševnej práce.

Výhody:
· rast produktivity práce,
· pokles nákladov
Nevýhody:
· monotónna práca,
· neustále spevňovanie noriem.

2.  Teória administratívneho riadenia:
H. Fayol – teória založená na deľbe práce, autorite a zodpovednosti, centralizácii a poriadku a disciplíne, zároveň na koordinácii a kontrole. Na rozdiel od taylorizmu išlo o riadenie práce na úrovni podniku -  sledovanie vzťahov medzi systémom ako celkom a jeho jednotlivými prvkami a hľadanie optimálnej štruktúry. Zaoberá sa človekom ako subjektom riadenia.

3.  byrokratický model riadenia
Podnikateľ Max Weber – snažil sa vypracovať vlastný model riadenia založený na presných pravidlách, nariadeniach, príkazoch, zákazoch. Jeho model je vysoko autoritatívny a vysoko formalizovaný systém založený na predpisoch. Podceňoval neformálne vzťahy na pracovisku. Podľa neho vedú k neefektívnosti výrobného procesu.

4.  H. Ford:
· teória založená na hromadnej výrobe, špecializácii na jeden druh úkonov, znižovaní nákladov a zvyšovaní produktivity práce,
· zakladateľ pásovej výroby,
· riadenie založené na 3 princípoch: 
1.  materiál má prichádzať za pracovníkmi a nie naopak,
2.  výrobky sa majú vyrábať a predávať za takú cenu, aby boli aj dostupné jednoduchým ľuďom,
3.  mzda má byť aspoň taká, aby pracovník, ktorý výrobky vyrába, si ho mohol aj kúpiť.

5.  T. Baťa:
· zástanca taylorizmu (k hromadnosti, technickej normalizácii a pásovej výrobe Taylora pridal ešte samosprávu dielní),
· zaviedol tzv. Baťovú sústavu riadenia:
· závod rozdelil na menšie organizačné jednotky, ktoré si medzi sebou predávali vyrobené výrobky  – prevádzky, dielne
· podiely na zisku – ak splnili plán, ak nie, platili penále nasledujúcej organizačnej jednotke
· zaviedol prepracované vnútropodnikové účtovníctvo,
· časť podielu na zisku boli pracovníci povinní odkladať na osobné účty – tieto peniaze slúžili na rozvoj podniku,
· dôraz na plánovanie, predbežné ekonomické kalkulácie
· zavedenie pásovej výroby, dôraz na kvalitu atď.

II. Neoklasické teórie:
1.  E. Mayo (teória medziľudských vzťahov) – založená na zdokonaľovaní vzťahov v pracovných skupinách a na pracovisku. Táto teória sa zameriava na človeka nie len ekonomického, ale aj ako bytosť psychologickú a sociálnu = do popredia vniesla ľudský faktor.

Manažment – moderné teórie manažmentu
· Americký manažment založený na:
o vnútornej súťaživosti,
o autoritatívnom rozhodovaní vedúcich pracovníkov,
o nezasahovaní štátu.
o ide o perspektívny pohľad v riadení,
o riedenie podľa cieľov,
o koncepciu dokonalosti.

· Japonský manažment založený na:
o harmónii v kolektíve,
o spolurozhodovaní,
o neformálnej (osobnej) autorite,
o dôraze na vysokú kvalitu výrobkov
o a centrálnom riadení.

· Európsky manažment – má spoločné črty s americkým manažmentom.
 
Faktory determinujúce japonský systém manažmentu:

– systém doživotného nájmu robotníkov a úradníkov,
– odmeňovanie a služobný postup podľa veku a počtu odpracovaných rokov vo firme,
– organizačné štruktúry riadenia (dôležité aj horizontálne vzťahy – porady, diskusie),
– systém rozhodovania ringi – systém kolektívneho rozhodovania,

rin – predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas,
gi – uvažovať, rozhodovať
(riadenie podľa pečiatok)

Proces prijímania rozhodnutí:
– USA = maximálny zisk,
– Japonsko = najprv s malými ziskami dobyť trh

Bežné ekonomické rozmýšľanie: náklady + zisk = cena
Japonci: zisk = cena – náklady
Porovnanie amerického a japonského manažmentu:

Japonský manažment:
– Japonský robotník je v priemere 6 krát vzdelanejší ako americký
– Miesto sa nevyberá, ale prideľuje ho firma.
– Presadzuje sa pomalý postup na rozdiel od USA, kde sa možno vyšvihnúť veľmi rýchlo.

Manažérske funkcie – plánovanie:

Plánovanie predstavuje proces vytyčovania cieľov, určovania prostriedkov a ciest na ich dosiahnutie.
Ciele – budúce stavy, ktoré chceme dosiahnuť k určitému vymedzenému termínu. Majú byť vecne vymedzené, kvantifikovateľné a časovo ohraničené.
Ciele členíme z viacerých hľadísk:
 
– z časového hľadiska:
– dlhodobé,
– krátkodobé.

– podľa organizačného stupňa:
– ciele podniku,
– ciele divízie,
– ciele oddelenia,
– ciele dielne,

(divízia – zväzok útvarov a jednotiek rovnakého druhu alebo rozličných druhov na plnenie samostatných úloh)
 
– podľa funkčných oblastí:
– výskumno-vývojové,
– marketingové,
– výrobné,
– finančné a i.

Podnik si stanový vrcholný cieľ, od ktorého sa odvíjajú čiastkové ciele.
Vrcholným cieľom podniku môže byť napríklad:
– prežitie podniku – udržanie si dlhodobej platobnej schopnosti (t.j. schopnosť hradiť v požadovanom čase záväzky podniku).
– rentabilita kapitálu – vzťah zisku k vloženému kapitálu, t.j. výnosnosť kapitálu.
– rast podielu na trhu – zlepšenie postavenia podniku na trhu a jeho možnosti ovplyvniť úroveň cien, inovačné procesy, kvalitu.

Podnikové ciele delíme (podľa obsahu) na:
1.  sociálne – zamerané na sociálne aspekty, napr. spravodlivé ocenenie práce, lepšie pracovné podmienky a pod.,

2.  hospodárske ciele:
· výkonové – napr. podiel na trhu,
· ekonomické – napr. objem obratu, zisk,
· finančné – napr. platobná schopnosť,

Prostriedky na dosiahnutie cieľov:
– pracovné – ľudské zdroje,
– materiálové – suroviny, materiál,
– kapacitné – stroje, zariadenia, technológie,
– finančné – vstupný kapitál, zisk.

Manažérske funkcie – organizovanie:
-  súbor činností a procesov, ktoré zabezpečujú plynulú činnosť podniku.
(t.j. vytváranie takých vzťahov, ktoré majú umožniť dosiahnutie stanovených cieľov).

Organizovanie v manažmente vytvára:

– organizáciu – nahrádza chaos poriadkom, živelnosť cieľavedomosťou a neurčitosť určitosťou a informovanosťou,
– hierarchické vzťahy – rôzne stupne riadenia, vzťahy nadradenosti a podradenosti,
– stabilitu – prvky rovnovážnosti, pevnosti a zotrvačnosti (pevnosť zabezpečí, že systém funguje v stanovených hraniciach, ale zotrvačnosť môže zabraňovať rozvoju),
– synergické efekty – vyplýva zo zapojenia viacerých činiteľov, deľby práce a spolupráce (celok je viac ako suma jednotlivých častí – tímová práca).

(synergia – spolupráca, súčinnosť, spolupôsobenie)

Manažérske funkcie – ovplyvňovanie

Ovplyvňovacie úlohy (činnosti):
– komunikovanie,
– vedenie,
– motivovanie,
– vytváranie skupín a podniková kultúra

Komunikovanie:
– komunikačné zručnosti = základné manaž. zručnosti
– proces rozdeľovania informácií ostatným jednotlivcom,
– cieľom je podeliť sa o vhodnú informáciu s ostatnými pracovníkmi.

Medziosobnostná komunikácia:
– formálna – kopíruje organizačnú štruktúru v podniku
– neformálna – založená na priateľských vzťahoch medzi pracovníkmi podniku

– úspešná komunikácia: informácia je zdrojom i obsahom významnej správy
– neúspešná komunikácia: prenášaná správa má rozdielny význam pre prijímateľa.

Komunikačné bariéry:
•  nevhodný spôsob komunikácie,
•  zasahovanie do prenášanej správy,
•  rozsiahlosť správy,
•  viac významové slová

Vedenie: bezprostredné pôsobenie manažérov na podriadených s cieľom dosiahnuť určité želané správanie.

Motivovanie: vnútorný stav, vyvolávajúci individuálne správanie v činnostiach, ktoré zaručujú dosiahnutie nejakého cieľa.

Tvorba skupín – skupina:

– účelné zoskupenie ľudí, ktorých spájajú spoločné ciele, záujmy a ktorí sú vzájomne spojený komunikačnými väzbami,

– formálne a
– neformálne (vznikajú prirodzene na základe medziľudských vzťahov).

Manažérske funkcie – kontrolovanie

Kontrola: proces hodnotenia javov, alebo činností v riadenom podniku.
Fázy kontroly:
– zisťovanie skutočného stavu,
– porovnávanie skutočného stavu s plánovaným,
– zisťovanie prípadných odchýlok a ich príčin, prijímanie záverov pre rozhodovanie

Druhy kontroly:
– kontrola reálnosti plánov, pripravenosti podniku
– kontrola priebežného plnenia plánu (mesačná, štvrťročná...)
– kontrola konečných výsledkov, informácie pre vedenie podniku

Rozhodovanie – rozhodovací proces

Predstavuje súhrn činností, ktoré
– analyzujú problém,
– stanovujú možné varianty riešenia a
– podľa stanovených kritérií vyberajú najvhodnejší spôsob riešenia.

Znaky rozhodovania:
– existencia aspoň 2 možností,
– výber je vedomý – t.j. nekonáme impulzívne, ale premýšľame,
– výber je cieľavedomý,
– výber sa deje podľa stanovených kritérií,
– po rozhodnutí nastane realizácia.

Druhy rozhodovacích procesov:
I.  podľa formalizácie
1.  empiricko-intuitívne – pri takomto rozhodovaní vychádzame zo subjektívnej skúsenosti, pocitov. Je najrozšírenejšie, používa sa pri jednoduchom rozhodovaní.
2.  exaktné – využíva matematické metódy a výpočtová technika,
3.  heuristické – je kombináciou predchádzajúcich dvoch. Používa sa pri riadení spoločenských systémov v ktorých nie je možné vzťahy matematicky definovať.
( heuristický – objavovateľský, objaviteľský, vynaliezavý)

II.  podľa závažnosti
1.  strategické – dlhodobé rozhodovanie,
2.  taktické – rozhodovanie na mesiace, rok,
3.  operatívne – denno-denné rozhodovanie

III.  podľa subjektu
1.  individuálne – rozhodovanie jednotlivca, využíva sa pri jednoduchých problémoch, keď treba rýchlo rozhodnúť,
2.  kolektívne – rozhoduje tu skupina a využíva sa pri zložitejších problémoch

IV.  podľa informovanosti
1.  rozhodovanie v podmienkach istoty – rozhodovateľ pozná:
· alternatívy riešenia,
· možné stavy okolia (sú to stavy, ktoré môžu nastať a ovplyvniť výber najvhodnejšieho riešenia),
· účinky jednotlivých alternatív pri rôznych stavoch okolia.

Toto rozhodovanie je veľmi zriedkavé a používa sa pri rozhodovaní na najnižších úrovniach riadenia (dielňa) alebo pri rozhodovaní v krátkych časových okamihoch (operatívne rozhodovanie).

Pr.: Pracovník má určiť plán výroby výrobkov na základe prijatých objednávok.
alternatívy – výrobná kapacita strojov
stav okolia – prijaté objednávky
účinky jednotlivých alternatív – rôzne počty výrobkov pri využití rôznych výrobných zariadení na dosiahnutie daného stavu okolia (rôzna výkonnosť strojov a teda i čas na realizáciu jednotlivých objednávok).

2.  rozhodovanie v podmienkach rizika:
· poznáme alternatívy a účinky jednotlivých alternatív,
· nepoznáme možné stavy okolia – tie určíme na základe pravdepodobnosti, tá môže byť:
o štatistická – využíva sa ak sa jav uskutočnil aj v predchádzajúcom období (t.j. máme nejaké štatistické údaje)
o subjektívna – odhadom, ak ide o jedinečnú situáciu.

Pr.: Manažér zostavuje plán nákladov na nasledujúce obdobie:
o pozná kalkulácie nákladov jednotlivých výrobkov,
o vie odhadnúť úroveň celkových nákladov výrobkov,
o nevie s istotou určiť objemy výroby jednotlivých výrobkov (t.j. pozná iba pravdepodobná objem predaja).

3.  rozhodovanie v podmienkach neurčitosti:
· poznáme alternatívy, účinky alternatív,
· nepoznáme stavy okolia ani pravdepodobnosti výskytu jednotlivých stavov

Môžeme rozhodnúť 2 spôsobmi:
a)  prizvať expertov, ktorí uskutočnia subjektívny odhad pravdepodobnosti – tým sa toto rozhodnutie zmení na rozhodovanie v podmienkach rizika,
b)  sami si určíme pravdepodobnosti odhadom => rozhodovanie v podmienkach rizika.

Pr.: Manažér plánuje výrobu výrobkov, s ktorými chce preniknúť na nové trhy.
alternatívy – výrobky a ich ceny na rôznych trhoch,
účinky – najnižšie ceny, za ktoré by mohol ponúknuť svoje výrobky,
stavy okolia – vôbec nepozná prípadných ďalších konkurentov, ktorí uvažujú o vstupe na tento trh a ich cenovú politiku.

Podnikateľské riziko
Nevyhnutnou súčasťou každého podnikania je riziko. Jeho veľkosť závisí od veľkosti výsledku ktorý očakávame. (spravidla čím vyššie riziko, tým vyšší výnos). Manažéri sa teda riziku nevyhýbajú. Hovoríme o podnikovom rizikovom manažmente. Jeho úlohou je odhadnúť pravdepodobnosť vzniku rizika a určovať spôsoby akými predchádzať škodám.

Rozlišujeme riziko:
– poistiteľné – možno uzavrieť poistnú zmluvu – požiar... – poistenie zásob, strojov, dopravných prostriedkov, pracovníkov,
– nepoistiteľné – väčšina podnikateľských rizík

Úlohou podniku je odhadnúť riziká, hodnotiť ich príčiny, hodnotiť možnosť vzniku rizika, dôsledkov a škôd, hodnotiť možnosti znižovania rizík, ale aj vplyvov rizika na náklady a zisk podniku.
Pri hodnotení rizík treba vychádzať zo základných rizikových faktorov:

– rizikový faktor DM (dlhodobý majetok): riziko strata, krádež, zničenie, poškodenie,
– rizikový faktor pracovník: choroba, smrť, výpoveď.

Pri analýze rizika sa postupuje následne:
– odhalenie rizika,
– určenie príčin a pravdepodobnosti vzniku rizika,
– určenie výšky prípadnej škody,
– určenie vplyvu rizika na HV,
– určenie možnosti predchádzať riziku.

Stratégia a taktika
Manažment ako proces riadenia (plánovanie –> organizovanie –> vedenie –> kontrola –> plánovanie ->...) podniku má nepretržitý charakter, pričom dôležitú úlohu v tomto procese zohráva stratégia a taktika.

Stratégia – formulácia hlavných cieľov a dlhodobých zámerov podniku a ciest, ako ich dosiahnuť.

Rozlišujeme nasledujúce typy podnikových stratégií:

– stratégia rastu – vedie k rozširovaniu podniku, dosahuje sa rastom podielu na trhu, prípadne vstupom na nové trhy. Ukazovatele dokumentujúce stratégiu rastu: rast obratu, rast zisku podniku, rast majetku podniku.
– stratégia stability – zameraná na udržanie existujúceho priaznivého stavu,
– stratégia útlmu – zameraná na obmedzenie podnikateľských aktivít. Môže byť efektívnou stratégiou ak umožní podniku predísť neodvratnému a náhlemu bankrotu.

Transformácia cieľov a postupov do činnosti podniku sa uskutočňuje na základe:

– strategických plánov,
– taktických plánov,
– operatívnych plánov.

Taktika – výber spôsobov a postupov na dosiahnutie plánovaných cieľov.
Poslaním stratégie je uskutočňovať „životne dôležité“ rozhodnutia. Poslaním taktiky je bezprostredne reagovať na vznikajúce problémy. Stratégia a taktika sa vzájomne dopĺňajú.

Dobrá stratégia je základom úspešnej taktiky.

Organizačná štruktúra:
· štruktúra prvkov s dôrazom na vzťahy medzi prvkami,
· jej poslaním je zabezpečiť podmienky pre riadenie.

Rozoznávame 2 spôsoby tvorby organizačnej štruktúry:
 
– organizačná diferenciácia – ide o rozčleňovanie systému, môže byť:
· vertikálna – vytvárajú sa stupne riadenia (podnik, závod, prevádzka...),
· horizontálna – ide o deľbu práce v rámci daného stupňa riadenia (vedúci marketingu, vedúci učtárne...),
– organizačná integrácia – ide o zlučovanie činností (mzdová a všeobecná učtáreň sa zlúči do informačného odboru).

Typy organizačných štruktúr:

– jednoduchá – tvorí sa v malých podnikoch (živnosti) s malým počtom pracovníkov a s úzkym sortimentom výroby. Má 2 úrovne:

– funkčná (funkcionálna) – je zložitejšia, využíva sa vo väčších podnikoch, ktoré majú viac pracovníkov a širší sortiment výrobkov. Sú pre ňu typické funkčné odborné útvary na čele ktorých stoja funkčný odborní vedúci.

– holdingová – holding predstavuje voľné združenie samostatných podnikov, ktoré sú navzájom spojené kontrolou a financovaním.

– divizionálna – je podobná holdingovej, rozdiel oproti holdingovej je, že jednotlivé divízie majú menšiu samostatnosť. Má 3 úrovne:

· úroveň podniku (vrcholový manažment)
· úroveň podnikateľská (generálni manažéri)
· funkčná úroveň (funkční odboroví manažéri)
 
– maticová – využíva sa pri veľkých podnikoch, ktoré pri jej tvorbe využívajú aspoň dve kritériá (výrobok, trhy)

Orgány podniku:

1.  Podnik jednotlivca – nie je povinnosť tvoriť orgány, vlastník je zároveň i manažér.

2.  Osobné spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť):

– nemá povinnosť vytvárať orgány,
– riadi sa všetkými spoločníkmi, podiel na riadení je zakotvený v spoločenskej zmluve.

3.  Kapitálové spoločnosti – orgány vymedzuje obchodný zákonník:

– s.r.o.:
o valné zhromaždenie,
o konatelia,
o dozorná rada

– a.s.
o valné zhromaždenie – každý akcionár má hlasovacie práva podľa menovitej hodnoty akcii, je to najvyšší orgán,
o dozorná rada – dozerá na činnosť predstavenstva a spoločnosti. Na valnom zhromaždení sa volí aj dozorná rada. Má minimálne 3 členov
o predstavenstvo – riadi podnikateľskú činnosť a koná v jej mene – štatutárny orgán. Je volené na valnom zhromaždení, máva od 3 -11 členov,

4.  Družstvá:
o členská schôdza,
o predstavenstvo,
o kontrolná komisia.

5.  Štátne podniky:
o vedenie podniku
o dozorná rada

Riadiaci aparát podniku:
– riaditeľ podniku:
o je štatutárnym orgánom, t.j. vystupuje a koná v mene podniku,
o komplexne riadi činnosť podniku a zodpovedá za jeho výsledky
 
– sekretariát
o vykonáva všetky bežné administratívne práce podľa pokynov riaditeľa (napr. prijíma návštevy, pripravuje materiály, kontroluje termíny plnenia úloh...)
 
– štábne odborné útvary
o vytvárajú sa podľa jednotlivých funkčných oblastí
o môžu mať rôzne názvy (výroba, odbyt, marketing, financie...)
o vnútorne sa môžu členiť na odbory, oddelenia, referáty,
o na čele štábnych útvarov sú riaditelia

– líniové útvary
o vytvárajú sa po vertikálnej osi riadenia ako závody, divízie, prevádzky, dielne,
o na čele sú líniový vedúci (riaditelia, vedúci, majstri)

Manažér:
– v širšom slova zmysle – takí pracovníci podniku, ktorí:
– riadia činnosť a preberajú zodpovednosť za prácu iných,
– náplňou ich práce je výkon manažérskych funkcií,

– v užšom slova zmysle – vrcholoví riadiaci pracovníci.

Členenie manažérov:

– podľa úrovne:

•  manažéri 1. úrovne / línioví – zadávajú úlohy a kontrolujú ich plnenie na najnižšom stupni riadenia (majster dielne),
•  manažéri strednej úrovne – vedúci jednotlivých odborných funkčných útvarov,
•  vrcholoví manažéri – zodpovedajú za podnik ako celok,

– podľa charakteru činnosti:
•  univerzalisti – takí riadiaci pracovníci, ktorí zodpovedajú za celkový rozvoj organizačnej jednotky, ktorá im bola zverená (riaditeľ závodu, vedúci dielne)
•  manažéri špecialisti – zodpovedajú za jednotlivé útvary podľa svojej odbornosti (vedúci výroby, zásobovania...)

Vlastnosti dobrého manažéra:
– iniciatívnosť,
– cieľavedomosť,
– zodpovednosť,
– samostatnosť,
– emocionálna vyrovnanosť,
– optimizmus,
– kreativita,
– vytrvalosť,
– disciplinovanosť,
– zásadovosť.

Zásady manažérskej kultúry:
– vysoká odbornosť a morálka,
– racionálnosť v komunikovaní,
– schopnosť odhadnúť svojich partnerov,
– snaha splniť sľuby,
– ochota,
– príjemné vystupovanie

Vedenie ľudí – bezprostredné pôsobenie riadiaceho pracovníka na podriadených s cieľom vyvolať u nich žiaduce pracovné správanie.

Štýl vedenia – spôsob vedenia

– autoritatívny/autokratický:
•  direktívny spôsob vedenia,
•  prísna hierarchia funkcií,
•  využívanie moci,
•  iniciatíva podriadených je nežiaduca
•  nevhodné v podnikoch (uplatnenie – väznice)

– liberálny:
•  charakteristický mäkkosťou manažéra, ktorý má určitú prestíž, ale nemá autoritu,
•  nepopulárne opatrenia nerobí, presúva ich na iného, tzv. neformálneho vedúceho,
•  výsledok – nízka produktivita práce

– demokratický:
•  charakterizuje ho účasť všetkých pracovníkov na riadení, ktorí do rozhodovania zasahujú svojimi názormi a pripomienkami,
•  podporuje aktivitu a tvorivosť pracovníkov,
•  úspešnosť tohto štýlu závisí od sebadisciplíny podriadených

– participatívny:
•  kooperatívny spôsob vedenia,
•  aktívna účasť všetkých pracovníkov na rozhodovaní,
•  atmosféra dôvery, iniciatívy
•  predpokladá účasť na riadení podľa odbornosti,

Pojmy:

manažment, manažérske funkcie, taylorizmus, Baťova sústava riadenia, americký manažment, japonský manažment, manažérske funkcie, plánovanie, vrcholný cieľ, prostriedky na dosiahnutie cieľov, organizovanie, hierarchické vzťahy, synergické efekty, ovplyvňovanie, medziosobnostná komunikácia, komunikačné bariéry, vedenie, motivovanie, skupina, kontrolovanie, rozhodovanie, empiricko-intuitívne rozhodovanie, exaktné rozhodovanie, heuristické rozhodovanie, istota, riziko, neurčitosť, podnikateľské riziko, poistiteľné / nepoistiteľné riziko, analýza rizika, stratégia, taktika, organizačná štruktúra, organizačná diferenciácia / integrácia, riadiaci aparát, manažér, zásady manažérskej kultúry,