Vývoj podnikových teórií

Vývoj podnikových teórií
Firma bola už v dávnej minulosti predmetom záujmu ekonomickej teórie. Prvá učebnica, ktorá sa považuje za základ vedeckého prístupu k podniku vznikla v Benátkach v roku 1494. jej autorom bol mních Luca Paccioli, ktorý svoje dielo nazval „Summa de Arithmetica Geometria Proporioni et Proportionalita“. V práci sa zaoberá podvojným účtovníctvom a obchodom.
K ďalším významným predstaviteľom podnikovej ekonomiky patria Jacques Savary svojou prácou „Dokonalý obchodník“ (1675), Carl Gunther Ludovici prácou „Academia obchodníkov alebo úplný obchodnícky lexikon“ (1756). V roku 1804 vyšla práca Johanna Michaela Leusche „Obchodný systém“, v ktorej popisoval obchod z národohospodárskeho a podnikového hľadiska.
 
J.B.Say – predstaviteľ klasickej anglickej ekonómie (18. stor.) zaviedol do ekonomickej teórie nové ekonomické pojmy – zisk, mzda, kapitál, renta a formuluje zákon trhu, podľa ktorého ponuka automaticky vytvára dopyt, pričom rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Jeho teória podporuje liberalizmus a voľnú konkurenciu v hospodárstve.
Novodobé teórie firmy vznikali až v rámci neoklasickej teórie, ktorá analyzuje správanie jednotlivých subjektov. Súvisí s rozpracovaním teórie konkurencie (Say). Predpokladá existenciu dokonalej konkurencie, ktorá má zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky.
 
Podľa predstaviteľov neoklasicizmu, podnik funguje na princípe, že na trhu kupuje výrobné faktory a na trhu predáva svoje výrobky. Teórie sú zamerané hlavne na analýzu výrobného podniku, ktorý vyrába iba jeden produkt. Vychádza sa pritom z niekoľkých predpokladov:
 
· cieľom firmy je maximalizácie zisku
· spojenie vlastníctva podniku s jeho riadením
· každý vlastník vlastní len jednu firmu, ktorá vyrába len jeden produkt
· vypracováva tzv. neoklasické modely rovnováhy podniku pri rôznych štruktúrach trhu (začiatok výroby, bod obratu, začiatok zisku, rovnováha podniku a pod.)
 
Podmienky tvorby bodov pri neoklasickom modeli podniku
· V1, V2, V3 – celkový výnos pri cenách P1, P2, P3
· Nc – celkové náklady
· Nv – variabilné náklady
· IB – inflexný bod
· ZV – začiatok výroby – P1=njv (náklad jednotkový variabilný) resp. V1=Nv
· ZZ – začiatok zisku – P2=njc (náklad jednotkový celkový) resp. V2=Nc
· PO – podnikové optimum – maximum zisku – P3=Nm
 
Začiatok zisku je pri cene P2, kde mu daný rozsah produkcie zabezpečuje návratnosť fixných a variabilných nákladov.
Podnikové optimum je v štádiu, kde podnik dosahuje maximálny zisk – hodnota cenovej úrovne P3=marginálnemu nákladu.
 
Zakladateľské osobnosti súčasnej podnikovo hospodárskej teórie:
 
León Gomberg – vo svojom diele „Obchodná náuka a súkromné podnikové hospodárstvo“ (1903) poukazuje na potrebu poznať rozvojový proces súkromnej podnikovej ekonomiky, zhromažďovať jeho výsledky podľa homogenity, zisťovať kauzálne súvislosti medzi týmito výsledkami a z nich odvodzovať normy pre racionálnu organizáciu a správu súkromného hospodárstva.
Do centra podnikového hospodárstva postavil účtovníctvo ako dôležitý nástroj organizácie moderného podniku a prostriedok skúmania podnikovo hospodárskych súvislostí.
 
Eugen Schmalenbach vo svojej publikácii „Dynamické bilancie“ (1933) teoreticky zdôvodnil existenciu variabilných a fixných nákladov, vyvinul nákladové krivky a objasnil existenciu marginálnych nákladov.
Druhou oblasťou, v ktorej prispel k rozvoju podnikovej teórie je oblasť podnikových bilancií. Neskúmal ich ako účtovný a právny problém, ale skúmal procesy, ktoré sa prostredníctvom bilancií dajú analyzovať a využiť v prospech rozvoja podniku.
Treťou oblasťou jeho záujmu bola cenotvorba a fungovanie cenového mechanizmu.
 
Erich Gutenberg – dielo „Základy podnikového hospodárstva“ z roku 1973 má zásadný význam pre súčasnú podnikovú ekonomiku. Východiskom jeho podnikovej teórie je kombinácia výrobných faktorov. Výsledkom kombinačného procesu je výnos. Dospel k základnej súvislosti podnikovej ekonomiky, ktorá vzniká medzi využitím výrobných faktorov, ich kombináciou a výnosom, ktorý z toho vyplýva. Je autorom všeobecných znakov, platných pre podnik v ktoromkoľvek hospodárskom systéme (kombinácia výrobných faktorov, hospodárnosť, finančná rovnováha) ako aj podmienok platných v danom hospodárskom systéme (napr. v trhovej ekonomike je to princíp súkromného vlastníctva výrobných faktorov, autonómie podniku a maximalizácia zisku).
 
Plate, E. a Bockengoff, E. sú autormi „Základov agrárnej politiky“ z roku 1984. Poskytujú poznatky z oblasti dopytu a ponuky po poľnohosp. Produktoch a o tvorbe ceny agrárnych produktov.
 
a) Dopyt po potravinách bude trvalo ovplyvňovaný cenami za troch predpokladov:
-  Zmeny cien musia byť pre konzumenta poznateľné
-  Konzumenti ich musia zohľadňovať
-  Musia byť realizované na širokej báze, podľa možností na mnohých miestach a predajniach
Medzi najdôležitejšie faktory dopytu po agrárnych produktoch zaraďujú:
-  štruktúru potrieb obyvateľov
-  príjem spotrebiteľov
-  ceny potravín.
 
b) Ponuku poľnohospodárskych produktov zabezpečujú poľnohosp. subjekty. Medzi hlavné znaky štruktúry ponuky patrí:
-  počet podnikov
-  priemerný obrat
-  rozptyl účasti na trhu.
 
Charakteristickým znakom agrárneho trhu je, že ponuku predstavuje veľký počet relatívne malých podnikov s atomistickou konkurenciou, tzn. Že poľnohosp. Výrobca nemôže ovplyvňovať cenu svojich produktov. Cieľom podnikov je maximalizácia zisku. Zisk podniku vzniká z obratu po odrátaní nákladov výroby a predaného množstva tovaru. Obrat je výsledkom predaného množstva a ceny dosiahnutej za tovar.
 
U = m . p
Kde: U = obrat, m = množstvo, p = cena
 
c) reakcia ponuky agrárnych produktov na zmeny ceny a nákladov (elasticita ponuky)
rozsah ponuky poľnohosp. Produktov je určovaný cenou a nákladmi na produkciu. Proces výroby vzhľadom na jeho biologický charakter pri väčšine poľnohosp. Produktoch môže prebiehať len v určitých ročných obdobiach. Čas teda zohráva pri teórii elasticity dôležitú úlohu. Rozlišujú sa tri časové obdobia prispôsobovania sa ponuke:
-  okamžité prispôsobovanie, to je prispôsobovanie v určitom časovom období, v ktorom ponuka nemôže byť ovplyvňovaná zmenou produkcie (okamžitá dispozičná ponuka),
-  krátkodobé prispôsobovanie, to je prispôsobovanie v časovom období, v ktorom sa môže zmeniť ponuka zmenou produkcie v rámci výrobných kapacít (krátkodobá dispozičná ponuka),
-  dlhodobé prispôsobovanie je prispôsobovanie ponuky v časovom období, v ktorom sa môže zmeniť produkcia zabezpečovaním nových ako aj rozšírením, zmenou a zastavením výrobných zariadení, ktoré má podnik k dispozícii (dlhodobá dispozičná ponuka)
 
Obdobie 20. storočia a súčasnosť je spojené so vznikom a. s. a s nimi spojenými odlišnosťami medzi neoklasickým chápaním firmy v oblasti oddelenia vlastníctva podniku od jeho riadenia.
Teória firmy sa rozvíjala v 2 smeroch:
· v podobe čistej ekonomickej teórie (abstraktno-logický prúd), nadväzujúcej na neoklasickú teóriu firmy
· v podobe sociálno-ekonomických teórii firmy, ktoré sa sústreďovali viac na sociálne a inštitucionálne aspekty akciových spoločnosti, napr. prečo sa oddeľuje vlastníctvo a kontrola, aké to má dôsledky, ako sa formuje cieľ akciovej spoločnosti a pod.
 
Abstraktno-logický prúd
Obdobie 139, predstavitelia Baumol, Williamson
Zásadu maximalizácie zisku nahrádza zásadou uspokojenia, t.j. uspokojujúcej optimálnej výšky zisku. Za najčastejší cieľ v týchto manažérskych teóriách sa pokladá maximalizácia obratu firmy.
Modely poznáme:
-  statické (Baumol, Williamson)
-  dynamické (teórie rastu firmy), pri ktorých do popredia vystupuje financovanie investícií, členenie zisku na rozdelený a nerozdelený zisk, vzťah korporácie k trhu cenných papierov a pod. (Marris)

Baumollov model:
-  základným cieľom firmy je maximum obratu pri dosahovaní požadovanej minimálnej miery zisku. Veľký odbyt vyvoláva dôveru bánk, zákazníkov, burzyk posilňuje postavenie firmy voči konkurencii.
-  Rovnováha firmy sa podľa W. Baukolla dosahuje za väčšieho rozsahu výroby, než by zodpovedal situácii, keď je zisk maximalizovaný. Pri takomto rozsahu výroby je hraničný dôchodok nižší ako hraničné náklady. Rast firmy nie je prekážkou, ale naopak, stimulom k rastu národného hospodárstva.
 
Williamsov model:
Nadväzuje na koncepciu tzv. organizational slack (organizačnej voľnosti, t. j. rozdiel medzi sumou v skutočnosti vyplatenou členovi organizácie a minimálnou sumou, za ktorú by bol ochotný ešte  organizácii zotrvať). V porovnaní s ostatnými modelmi Williams neredukoval cieľ manažérov na jeden ukazovateľ, ale používa tzv. preferenčnú funkciu manažérov, ktorá zahŕňa niekoľko premenných:
-  platy manažérov,
-  náklady na riadiaci štáb podniku
-  výšku prostiedkov, s ktorými manažér môže nakladať
 
Teória rastu podniku
 
R. Marris vo svojom modeli považuje za najkomplexnejší ukazovateľ hospodárskej aktivity rast firmy. Rast firmy je nielen najlepším prostriedkom na zabezpečenie dlhodobej prosperity korporácie (upevňuje sa jej ekonomická pozícia, finančná nezávislosť, rastie dôvera akcionárov a stúpa kurz akcií, atd.), ale je zároveň aj najvhodnejší spôsobom na uspokojenie osobnýc cieľov a záujmov manažéra. Marris upozornill, že rast firmy nemôže pokračovať donekonečna. Existujú určite vnútorne limitujúce faktory (nedostatok manažérov potrebných kvalít, rozsah finančných zdrojov firmy) i vonkajšie (bankový úver alebo umiestnenie nových akcií a obligácií na burze).
 
Sociálno-ekonomické teórie firmy
Sústreďovali sa viac na sociálne a inštitucionálne aspekty fungovania a.s., prečo a ako sa vytvára cieľ týchto spoločností. Teoretické východiská týchto koncepcií sa objavujú už v tridsiatyc rokoch a riešia tázky oddelenia vlastníctva od riadenia podniku. Na rozdiel od predchádzajúceho smeru nevytvárajú modely, ale opisujú správanie korporácií. Najznámejšou koncepciou je koncepcia zrelých korporácií spojená s menom j. k. galbraitha. Zrelá korporácia sa podľa neho, líši od tradičnej...
 
Behaviorizmus je veda o správaní ľudí určitých tried, resp. zamestnancov podniku pri určitých situáciách. Je to priaticistický, materialistický smer v psychológii a pedagogike rozšírený najmä v USA a redukujúci psychiku na správanie ľudí v rôznych situýáciách, kitoré vznikajú v ich okolí a ich reakcie na tieto podnety. Na tomto princípe vznikla tzv. behavioristická teória firmy, ktorej cieľom je skúmať motiváciu najdôležitejších záujmových skupín vnútri organizácie (manažéri, akcionári, zamestnanci,..) a vplyv týchto skupína na formovanie cieľa organizácie ako celku.
 
Behavioristická teória firmy a jej varianty
Jej cieľom je vysvetliť, ako prebieha proces rozhodovania v korporácii. Ak pre abstraktno-logicky prúd je cieľ firmy daný a vytvárajú sa rôzne modely rovnováhy rirmy, behaviorizmus sa sústreďuje na analýzu reálnych procesov (proces tvorby cieľov korporácií rozhodovania, spracovania informácií, prispôsobenia sa zmenám vo vonkajšom prostredí a pod.), t. j. skúma, ak sa ciele firmy formujú v procese rokovania medzi členmi organizácie – opisuje tok, čo firma skutočne robí.
 
Jej najnovším variantom je tzv. agency theory, ktorá rozoberá vzťah akcionárov (principálov), ktorí si nájdu inú osobu (agentov, manažérov), aby s ich poverením vykonávali určite aktivity a riadili firmu.