Ekonómia – história

Ekonómia – história

Počiatky ekonómie sú zobrazené už v Biblii, kde sa ľudia prvýkrát oboznamujú so šetrením, prácou či výmenným obchodom. Bol to prvý kontakt človeka s primitívnou formou ekonómie.

Druhým stupňom vývoja ekonómie je antické Grécko. Pojem ekonómia má totiž svoj pôvod v gréčtine: “oikonomikus“ kde oikos znamená dom alebo hospodárstvo a nomos pravidlo. Prvý toto slovo použil grécky mysliteľ Xenofón, ktorý žil niekedy v 5. st. pred naš. let. Jeho poznatky ďalej použili vo svojich učeniach ďalší významný grécky myslitelia ako Aristoteles či Platón.

S tretím stupňom vývoja ekonómie sa stretávame v trinástom storočí v učení
talianskeho dominikánskeho mnícha Tomáša Akvinského, ktorý sa ako prvý začal zaoberať takými problémami ako súkromné vlastníctvo, spravodlivá cena, úžerníctvo a podobne.

3.1 Prvé ekonomické smery a myšlienky

3.1.1 Merkantilizmus

V pätnástom storočí technické schopnosti ľudstva umožnili rozvoj lodnej dopravy, čo zabezpečovalo lodné spojenie najskôr v Stredomorí, neskôr aj v rámci už objavenej Ameriky, Afriky či Indie. Tieto faktory podnietili vznik prvého uceleného ekonomického myslenia známeho ako “merkantilizmus“ . Tento druh ekonomického myslenia sa rozvíjal v rokoch 1500 až 1750 hlavne v západnej Európe. Štátom ako Anglicko, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko priniesol merkantilizmus veľkú ekonomickú silu, bohatstvo a rozvoj.

3.1.2 Fyziokratizmus

Ekonómia ešte nebola samostatnou vednou disciplínou, ale len súčasťou iných vedných disciplín. Filozofi uvažovali o ekonómii ako o samostatnom systéme myšlienok.  Ako prvý sa ekonómami nazvali francúzsky filozofovia a boli to práve predstavitelia fyziokratizmu pod vedením Francoisa Quesnaya. 
Francois Quesnay bol francúzsky lekár kráľa Ľudovíta XV a jeho milenky Madame de Pampadour. Ekonómiou sa zaoberal už ako šestnásť ročný. K štátu pristupoval ako k ľudskému organizmu, ktorý treba liečiť. Tvrdil, že úlohou ekonómie je odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva.

Rozdelil spoločnosť na tri triedy:
· vlastníkov pôdy
· produktívnu triedu (podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve)
· sterilná trieda( pracujúci v ostatných odvetviach, ktorí neprichádzajú s pôdou do styku)

Za zdroj bohatstva štátu pokladá poľnohospodársku výrobu. Pretože iba táto práca produkuje podľa neho čistý zisk, ostatné odvetvia sú podľa fyziokratov neproduktívne.

3.1.3 Klasická ekonómia

Od roku 1770, vydaním najslávnejšej ekonomickej knihy Adama Smitha: „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“, začína v histórii obdobie „klasikov“. Schyľuje sa ku koncu 18. storočia, prelom storočí prináša priemyselnú revolúciu. Adam Smith bol stúpenec a hlásateľ hospodárskej slobody (liberalizmus). Nastolil problémy, ktorých ďalšie riešenie podnietilo rozvoj ekonomickej vedy. Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Predpokladal, že všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka – egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem, a ten je hybnou silou celého ekonomického vývinu. Vznik konkurencie, ktorá prináša slobodnú hru ekonomických síl trhu.

3.1.4 Marxistická ekonomická teória 

Hlavným predstaviteľom bol Karl Marx, ktorý vychádzal z ekonomickej teórie Smitha a ďalej rozvinul teóriu pracovnej hodnoty. Rozlišoval pojmy práca a pracovná sila. Vyvodil záver o protirečivých záujmoch robotníkov a kapitalistov a potrebe odstrániť vykorisťovanie cestou sociálnej revolúcie. Jeho ekonomickú teóriu ďalej rozvíjal F. Engels a V. I. Lenin. 

3.1.5 Neoklasická ekonómia 

Neoklasická ekonómia sa rozvíjala v troch smeroch, ktoré sa nazývajú podľa miesta ich vzniku:
1.  Rakúska škola
2.  Cambridgská škola
3.  Lausanská škola

Neoklasická ekonómia nadväzuje na Sayov zákon trhu, kde predpokladá existenciu dokonalej konkurencie, ktorá má zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a výrobcov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky.

3.1.6 Keynesova makroekonomická teória

Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch 20. storočia spôsobila stagnáciu svetového obchodu, pokles výroby a priniesla so sebou hromadnú nezamestnanosť. Východisko z tejto nepriaznivej situácie priniesol významný anglický ekonóm menom John Maynard Keynes. Keynes zdôvodňoval nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky.

Bol autorom diela Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Vypracoval teóriu efektívneho dopytu. V období hospodárskeho poklesu to znamená podporovať dopyt zákazníka znížením daní a vytvoriť pracovné príležitosti prostredníctvom programu verejných prác, ktoré sa financujú zo štátnej pôžičky.

V následnom rozkvete by sa dopyt mal vyvážiť a inflácii by sa zabránilo zvýšením daní a rozpočtový zisk by sa použil na vyplatené pôžičky. Podľa Keynesa je najdôležitejšie aby bol dostatok peňazí v hospodárstve. Preto treba ľudí viesť k tomu, peniaze namieste ukladania a hromadenia míňali alebo investovali.