Existencializmus

Existencializmus

• Medzi najznámejších predstaviteľov existencializmu patria: Sören Kierkegaard (1813 –1855)

Martin Heidegger (1889 – 1976)

Karl Jaspers (1883 - 1969)

Jean Paul Sartre (1905 – 1980)

• Všetkých predstaviteľov existencializmu spája príbuznosť v chápaní otázok, ktoré si kládli a v tom, ako uvažovali o postavení človeka vo svete.
• Ide o filozofiu vzbury, zameranú na ľudského jedinca a problémy jeho Názov je odvodený z latinského „ex – sistere“, čo znamená postaviť sa mimo alebo proti. Jednotlivec stojí „proti“ svetu, spoločnosti, inštitúciám a spôsobom myslenia. Je to subjektívna filozofia, sústreďuje sa „na mňa a na to, ako žijem“.
• Cieľom je odhaliť klamné predstavy každodenného života a vyzvať ľudí ku skutočnému pochopeniu ich Táto filozofia teda znamená aj určitý životný postoj a spôsob života.
• Kľúčové slová v ich dielach: sloboda, individualita, zodpovednosť, voľba
• Pretože vedomie ľudskej existencie nutne zahŕňa i vedomie smrti, existencialisti písali i o: vine, odcudzení, zúfalstve, smrti.

1. Kierkegaard – kritizoval dánsku štátnu cirkev svojej Dôraz kladie na osobné prežívanie skutočnosti v stavoch úzkosti.
2. Heidegger – domnieval sa, že väčšina západnej filozofie stratila svoj Ľudská existencia sa vyznačuje tým, že človeku v jeho existovaní v podstate ide o jeho vlastné bytie.
3. Jaspers - existencia sa prejavuje v slobodnom rozhodovaní človeka ako prejave bytia jeho samého. Ozrejmuje sa v osvetľovaní existencie.
4. Sartre – chcel odhaliť klamné predstavy každodenného života a vyzvať ľudí ku skutočnému pochopeniu ich zodpovednosti.

Sören Kierkegaard

(1813 - 1855)

• Tento dánsky filozof sa považuje za predchodcu filozofie existencializmu, „otca existencializmu“.
• Narodil sa v Kodani v majetnej rodine. Jeho detstvo bolo však nešťastné, lebo mal šesť súrodencov, z ktorých päť v detstve zomrelo. Táto skutočnosť tragicky poznačila jeho život. Sám sa vyjadril, že jeho život bola dráma, z ktorej vznikla jeho filozofia. Mal výčitky, že oni zomreli a on žije. Dokonca zrušil vlastnú svadbu, hoci už bol zasnúbený s Reginou Olsenovou a zdôvodnil to tým, že sa cítil pre manželstvo hriešny. Oddal sa filozofii a vyhlasoval, že „tvoriť, to bol môj život”. Zomrel náhle, odpadol na ulici a už sa neprebral. Lekári nezistili žiadnu chorobu.
• Jeho priezvisko znamená kostolná záhrada, cintorín.
• Diela:

Buď - alebo Strach a chvenie Nemoc k smrti

• V centre pozornosti jeho učenia je človek, jeho existencia. Existenciu chápe ako „ medzistav“, „medzibytie“ medzi myslením a bytím.
• “Musím existovať, aby som mohol myslieť. Musím mať možnosť myslieť, aby som ”
• Existencia znamená taký spôsob bytia človeka, v ktorom myslenie, cítenie, chcenie, konanie tvoria jednotu. Existencia je proces sebautvárania sa človeka a týmto sa má zaoberať filozofia. Každá pravá filozofia má mať osobný a osobnostný rozmer. Východiskom je jednotlivec a jeho osobne prežívaná existencia. Svoju existenciu najplnšie prežívame v situáciách, ako je neistota, obava, choroba, strach, vina, vedomie smrti. Ide o hraničné situácie v živote človeka.
• Základnou kategóriou Kierkegaardovej filozofie je kategória paradoxu, ktorá sa vymyká akémukoľvek myšlienkovému sprostredkovaniu. Paradox nás vždy stavia pred voľbu, rozhodnutie buď - Zodpovednosť za voľbu nesieme my sami. Človek sa usiluje o vlastnú sebarealizáciu. Toto prebieha v určitých štádiách.

• štádiom je voľba estetického postoja. Ide o postoj človeka, ktorý uprednostňuje pasívne užívanie si života. Takýto človek život chápe ako stvárňovanie umeleckého diela a orientuje sa iba na povrchovú stránku života. Slobodu si cení viac ako zodpovednosť.

• štádiom je etický postoj. V ňom si človek už zodpovednosť cení viac ako slobodu. Snaží sa konať dobro, pomáhať druhým, mať čisté svedomie. Aj pri voľbe tohto postoja sa môže objaviť pocit zlyhania, dôjsť ku konfliktu so svedomím, k vedomiu zlyhania alebo viny a tak k vyvolaniu potreby novej voľby. Človek sa ocitá v paradoxe voľby, či zostane pri takomto spôsobe života, vráti sa k estetickému postoju, alebo vyhľadá niečo nové.

• Tu sa človeku ponúka náboženský postoj. V ňom sa človek ocitá tvárou v tvár Bohu. Tu už neexistuje nič mimo nás, o čo by sme sa mohli oprieť, na čo by sme sa mohli spoľahnúť, nijaká rada ani podpora zvonku neprichádza. Človek sa snaží spoznať Boha, pritom však dospieva k poznaniu, že je to nemožné, pretože ľudské a božské bytie sú nezlučiteľné presne tak, ako logika a V náboženskom postoji sa ľudské „Ja“ uvoľňuje, oslobodzuje a odpútava sa od všetkého konečného, zároveň objavuje svoju slobodu, ale aj toto môže byť spojené s obavou. Túto obavu nevyvoláva niečo určité, konečné, konkrétne, ale naopak, práve strata toho určitého, konkrétneho.
• Človek sa dostáva do paradoxu voľby, musí sa rozhodnúť, či začne veriť, oslobodí sa, odpúta sa od konečného, alebo sa opäť k niečomu konečnému pripúta. Kierkegaard hovorí, že viera je zázrak, ktorý mení celý osobný spôsob života, začína tam, kde končí racionálne myslenie. Dôkaz Boha neexistuje, je to len záležitosť viery.

Filozofia existencie v Nemecku

• Filozofia existencie sa v Nemecku rozvíja v medzivojnovom období. V centre pozornosti je človek, jeho existencia. Podstatu ľudského bytia sa snažia pochopiť bezprostredne, nielen zvonku nazerať na ľudské Hlavnými témami ich učení sú obavy človeka, osamelosť v spoločnosti, protest proti spoločenskej kríze uvedeného obdobia, protest proti odcudzovaniu človeka. Väčšinou ich názory sú pesimistické.

Karl Jaspers

• Publicista, venoval sa citlivej otázke nemeckej viny, otázke studenej vojny, atómového
• Diela: Psychológia svetonázorov - prvé existenciálne dielo storočia Filozofia
• Svoje učenie nenazýva filozofiou, ale filozofovaním. Tvrdí, že kladenie otázok je viac ako hotové odpovede. Zaoberá sa otázkou bytia, ktoré je podľa neho to, v čom sa nachádzame, je to „obklopujúce“, horizont, ku ktorému sa môžeme približovať, ale ktorý sa nám zakaždým Bytie tak zostáva stále neuzavreté. Filozofovanie je prenikanie jednotlivých druhov bytia k bytiu ako „obklopujúcemu.“ V tomto presahovaní horizontov a svojho vlastného ohraničeného jestvovania poznávame, čo je to bytie ako transcendencia a čo sme my ako existencia.
  1. Transcendencia - neprezentuje sa nám v jednoznačných pojmoch, ale v symboloch - šifrách. Šifry sú čitateľné len pre toho, kto nadobúda skúsenosť transcendencie. Skúsenosť má charakter filozofickej viery.
  2. Existencia - to, čím sa stávame na základe slobody, rozhodovania, voľby, činu. Existencia nám nie je daná, je to postupné sebautváranie človeka. Človek, ktorý utvára sám seba, je vždy viac než to, čo o sebe objektívne a vedecky vie. Sebautváranie je vlastne osvetľovanie Na osvetľovanie existencie má dva pojmy: hraničná situácia a komunikácia. Obidva ukazujú na spôsoby, v ktorých sa bezprostredne realizuje existencia. V komunikácii sa existencia najviac realizuje v kontakte s ostatnými ľuďmi. Existencia sa utvára najmä v hraničných situáciách (obavy zo smrti, choroba, strata niekoho), človek v nich môže zlyhávať a tak zisťuje, že s bežnou rutinou ich nedokáže zvládnuť. Otrasenosť mu však môže pomôcť nájsť cestu k pravej existencii a k svojej autenticite, t.j. aby bol sám sebou.

Martin Heidegger

• Diela: Čo je to metafyzika?

List o humanizme Nietzsche

Bytie a čas

• Jeho diela sa ťažko prekladajú, pretože Heidegger pracuje s etymológiou (pôvodom slov).
• Svoju filozofiu nazval fundamentálnou ontológiou. Tradičná ontológia považovala za súcno všetko, čo nejakým spôsobom Heideggera však zaujíma bytie samotného súcna. Bytie je to, čo je všetkým druhom súcna spoločné: jednoducho sú. Nemáme sa pýtať na to, čo je bytie, lebo je to nezmyselná otázka, na čo sa pýtame, je vlastne zmysel bytia. Na zmysel bytia sa môžeme pýtať len prostredníctvom takého súcna, ktoré vie o svojom bytí, o svojej existencii. Na zmysel bytia sa môžeme pýtať len človeka, lebo ten si uvedomuje svoju existenciu.
• Heidegger nepoužíva výraz existencia človeka, ale pobyt človeka (Dasein). Poznávať svoje vlastné bytie znamená existovať. Ľudské bytie je existencia, kým všetky ostatné veci iba jednoducho sú. Pobyt človeka na svete nie je nezávislý, ale človek je do sveta akoby vrhnutý a je ovplyvnený miestom, časom, dobou, pohlavím... Toto človek nemôže ovplyvniť. Pobyt človeka vo svete nie je nezávislý od doby, času… Človek ako jediný si uvedomuje, že je konečný, že má málo času, že je časom obmedzený. Jeho celý život je preto sústavná starosť - starosť o zachovanie bytia, oddialenie smrti... Vie, že času má nedostatok. Človek si to uvedomuje a vrhá sa do neautentického bytia „Man“, kedy nie je sám sebou, ale vtedy žije, koná, ako „sa koná“, „ako sa myslí“.

Francúzsky existencializmus

• Vo Francúzsku sa existencializmus najviac rozvinul v - 60. rokoch 20. storočia. V Paríži boli známe existencialistické kaviarne a kluby ako strediská stúpencov tejto filozofie a zároveň vyznavačov určitého spôsobu života.
• Existencializmus vo Francúzsku znamenal určitý životný postoj. Mnohí francúzski existencialisti boli významnými spisovateľmi a výrazne ovplyvnili francúzsku literárnu a umeleckú scénu (Sartre, Camus, Marcel, Simone de Beauvoir, Maurice Merleau-Ponty).

Jean Paul Sartre

• Narodil sal v Paríži, študoval na slávnej École Normale Supérieure. Počas štúdia sa zoznámil so Simone de Beauvoir, s ktorou ho celý život spájal blízky vzťah. Po štúdiu pôsobil na viacerých gymnáziách. Cez vojnu sa dostal do nemeckého zajatia, potom sa priklonil k francúzskemu hnutiu odporu.
• Po vojne pôsobil ako nezávislý spisovateľ, publicista, filozof, stal sa členom komunistickej strany, z ktorej však v roku 1956 vystúpil na protest proti vojenskej intervencii Sovietskeho zväzu v Maďarsku.
• V roku 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru. Vydával časopis Les temps modernes (Moderná doba). Ovplyvnila ho fenomenológia a Heidegger.
• Diela: S vylúčením verejnosti

Hnus (román)

Bytie a ničota (filozofické dielo) Muchy, Diabol a Pánboh (drámy) Múr (kniha poviedok) Existencializmus je humanizmus (esej)

• V diele Bytie a ničota hovorí, že človek môže prežiť svoj život dvojakým spôsobom, buď ho prežije v „špatnej viere“ - v sebaklame alebo autenticky.
• Sebaklam predstavuje vieru v nedostatok slobody. Väčšina ľudí si myslí, že zákony alebo spôsoby správania sú spoločnosti vopred dané, boli vytvorení Bohom alebo vyplývajú z ľudskej podstaty. Sartre však vyhlásil, že Boh nie je a nič takého ako ľudská podstata neexistuje. Preto má človek úplnú slobodu voliť si vlastné hodnoty a spôsob života. Myslieť si niečo iné, znamená žiť v
• V eseji Existencializmus je humanizmus vyslovil myšlienku, že existencia predchádza podstatu. Sartre sa tým odlišuje od Heideggera, ktorý tvrdí, že podstata pobytu spočíva v Toto Sartrovo tvrdenie možno vysvetliť na príklade noža. Keď ideme zhotoviť nôž na papier, máme vopred predstavu, z čoho ho zhotovíme a ako bude vyzerať - tu teda podstata predchádza existenciu. Ľudia obvykle takto uvažujú o Bohu, stvoril nás a preto vieme, kto sme. Sartre existenciu Boha však popiera, a ak teda Boh neexistuje, nemohol nás ani stvoriť a my sa nachádzame v situácii, keď vlastne existujeme, ale nevieme, kto sme a k čomu sme určení - v tomto prípade existencia predchádza podstatu. Ľudia zakúšajú ničotu, ktorú musia nejakým spôsobom vyplniť.

• Ľudia sú absolútne slobodní voliť, dokonca musia voliť, pretože každý nejakým spôsobom musí prežiť svoj život. Volíme, aby sme si vytvárali vlastný osud. Sartre však hovorí, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že majú slobodu, čiže žijú v Ničota však neustále striehne, preto človek musí voliť, lebo ničota ho dostihne.
• Jeho filozofiu môžeme nazvať filozofiou konania. Cieľom života je autenticita, ktorá znamená voľbu.
• Za Sartrovu slobodu sa však musí platiť. Vo svete bez Boha musia úlohu Boha prevziať ľudia. Lenže ľudia sú obmedzení svojou telesnosťou, svojimi schopnosťami i okolnosťami, preto túto túžbu nemôžu splniť a uspokojiť. Keďže Boh neexistuje, život nemá žiaden konečný zmysel a je absurdný.
• Sartre povedal, že: „Človek je zbytočné utrpenie“ (pesimizmus).
• Ak si človek aj zvolí určitú hodnotu, volí si vlastne sebaklam, lebo tieto hodnoty nemajú cenu, pretože Boh neexistuje. Ľudia majú slobodu voľby, ale je klam veriť, že v tom, čo volíme, je nejaká hodnota.
• Sartre nepodáva jasné stanovisko k tomu, ako by mal človek žiť s ostatnými ľuďmi. Veď, čo keď moja sloboda obmedzí slobodu iných? Sartre na to odpovedá, že keď volím pre seba, volím pre každého (subjektívny názor, intersubjektivizmus). Pri utváraní seba utváram človeka, čo je dobré pre mňa, musí byť dobré pre všetkých. Človek je zodpovedný aj za druhých, aj druhým.

Gabriel Marcel

• Oproti Sartrovmu pesimizmu nám ponúka metafyzickú nádej, založenú na viere, že Boh existuje. Človek je súčasť širšej pospolitosti (nie Sartrov individualizmus).

Albert Camus

• Napísal Mýtus o Sizyfovi, román Cudzinec,Mor Zachytáva tragiku ľudského bytia a poukazuje na absurditu a nezmyselnosť práce človeka.

Simone de Beauvoir

• Zakladateľka feminizmu, jej dielo Druhé pohlavie sa stalo bibliou Bola to dlhoročná priateľka Sartra, ktorý ju ovplyvnil, písala v duchu existencializmu.