Venuša planéta

Venuša planéta
Venuša je druhá najbližšia planéta k Slnku. Po Slnku a Mesiaci je to najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme. Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, to znamená, že nikdy sa na oblohe nevzdiali ďaleko od Slnka a maximálna uhlová vzdialenosť od Slnka môže byť  48°. Patrí medzi terestriálne planéty, čo znamená že je podobná Zemi. Zaujímavosťou je že orbita Venuše je ako jediná takmer dokonalý kruh zo stredom Slnkom ktoré je iba o 0.7% mimo skutočný stred Venušinej obežnej dráhy. Venuša obieha okolo Slnka rýchlosťou len 35km/s. Venuša sa otáča opačne okolo vlastnej osi ako zvyšné planéty.

Venuša vznikla približne pred 4.5mld rokov. Keď Venuša vznikala nebola taká teplá ako je dnes a je veľmi pravdepodobné že na nej bola voda. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, no aj dusíkom, kyslíkom a vodou čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu povrchu na viac ako 400°C, v oblastiach blízko rovníka dokonca až na 500°C. Atmosférický tlak na povrchu dosahuje až okolo 9 MPa, čo je 90 krát viac ako na Zemi. Oficiálna priemerná teplota povrchu Venuše, ako ju určila NASA, je 464°C. Minimálnu teplotu majú práve vrcholky mrakov, teplota na povrchu nikdy neklesá pod 400°C.

Venuša má na svojom povrchu dve „kontinentálne“ vrchoviny, ktoré sa dvíhajú z nedoziernych plání. Zo severnej vrchoviny Ishtar Terra  sa vypínajú Venušine najväčšie hory Maxwell Montes zhruba o 2 km vyššie ako Mount Everest nazvané po Jamesovi Clerkovi Maxwellovi, ktoré obklopujú pláň Lakshmi Planum. Ishtar Terra je veľkosťou porovnateľná s Austráliou. Na rovníku je ešte väčšia Aphrodite Terra, veľkosťou rovná Južnej Amerike. Vďaka Venušinej hustej atmosfére, brzdiacej meteory počas ich pádu k povrchu, sa tu nevyskytujú žiadne impaktné krátery menšie ako 2 km v priemere. Zdá sa, že takmer 90 % Venušinho povrchu tvorí nedávno stuhnutá vrstva bazaltovej lávy, iba výnimočne narušená meteoritickým kráterom. To napovedá, že planéta nedávno podstúpila veľké pretvorenie povrchu.

Vnútro Venuše je pravdepodobne podobné Zemi: železné jadro s priemerom 6000 km s roztaveným kamenným plášťom tvoriacim najväčšiu časť planéty. Na rozhraní jadra a plášťa sa teploty odhadujú na 3500°C, v jadre by mali dosahovať až 4000°C. Posledné výsledky z gravitačného merania sondy Magellan nasvedčujú, že Venušina kôra je hrubá asi 35 km. Kôra je pravdepodobne jednoliata, nie je rozdelená na tektonické dosky ako kôra na Zemi. Keďže planéta nemá tektonické dosky, nemôže uvoľňovať vnútornú energiu ich pohybmi ako Zem. Existuje teória, podľa ktorej namiesto toho v pravidelných intervaloch prekonáva masívnu vulkanickú činnosť, ktorá zalieva jej povrch čerstvou lávou. Venuša je známa ako planéta bez mesiacov.