Chorvátsko – Chorvátska republika

Chorvátska republika

– nezávislosť od bývalej Juhoslávie 199, člen EÚ od roku 2013

– v roku 1992 vypukol národnostný konflikt medzi Srbmi a Chorvátmi o územie Slavónie (na severe Chorvátska), v roku 1995 chorvátska armáda vyhnala Srbov z krajiny a konflikt bol ukončený 

• Rozloha: 20 tisíc km2
• Počet obyv.: 2 milióny
• Hl. mesto: Ľubľana
• Rozloha: 56 tisíc km2
• Počet obyv.: 4,5 milióna
• Hl. mesto: Zahreb
• Mena: kuna

– dôsledky občianskej vojny: v rokoch 1992 – 94 bol zastavený vývoz potravín (dovtedy mali nadbytok potravín a poľnohospodárskych plodín určených na vývoz), zastavená prevádzka vodných elektrární, dopravy, spojov, čo malo za následok: hospodársky úpadok a úbytok turistov z oblasti Jadranu. Od r.1995 sa začala obnova hospodárstva – priemyselných podnikov, dopravy, spojov, služieb, obnova zničených historických miest a nastal opätovný prílev turistov do obľúbených destinácií pri Jadranskom mori.
Obyvateľstvo: 90% Chorváti, 4,5% Srbi, Taliani, Maďari 

HOSPODÁRSTVO

Chorvátsko je podľa EK fungujúcou trhovou ekonomikou, ktorá sa v strednodobom horizonte dokáže vyrovnať s konkurenčnými tlakmi na vnútornom trhu EÚ. Má rozvinutý finančný sektor, kvalifikovanú pracovnú silu a relatívne dobrú dopravnú a telekomunikačnú infraštruktúru.

Najvýznamnejšou nerastnou surovinou je bauxit na Istrijskom polostrove, ktorý zásobuje miestne linikárne, ktoré sú vybudované na báze vodných elektrární (rieky Sáva a Dráva). V priemysle prevládajú odvetvia absorbujúce množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov, výroba
obrábacích strojov). Na pobreží a v prístavoch sú petrochemické podniky (spracovanie dovezenej ropy) a lodenice. Z ľahkých odvetví priemyslu je najrozvinutejšie potravinárstvo (spracovanie ovocia, zeleniny, rýb, výroba cukru a vína). Na svahoch na pobreží sa pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a citrusové ovocie. V Slavónii medzi riekami Dráva a Sáva s kontinentálnym podnebím sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica a krmoviny. Chová sa tam aj hovädzí dobytok, ošípané, kozy a hydina.

Tečajevi valuta – aktualna tečajna lista (Tečaj EURO) 

Cestovný ruch:

Chorvátsko ponúka rôznorodé formy turistiky, vrátane dovolenky na pobreží Jadranského mora a na ostrovoch, potápačskú turistiku, lov a rybolov, zdravotnú turistiku s 19 prímorskými a kontinentálnymi
centrami, jachtovú turistiku s viac ako 40 prístavmi a viac ako 15 000 kotviskami a iné. Dinárske vrchy poskytujú vysokohorskú turistiku a množstvo krasových útvarov.

Wechselkurs Kroatische Kuna (HRK) – Kroatien

Historické centrá:

Split: Diokleciánov palác (zapísaný v UNESCO), kultúrne podujatia Splitské Leto, Dubrovník:
centrum Starého mesta zapísané do kultúrnych pamiatok UNESCO, hudobné festivaly, (Dubrovnícke letné hry), najstaršia lekáreň, Pula: rímsky amfiteáter (miesto konania festivalov)

Pobrežie Jadranu:
Polostrov Istria (centrá Pula, poreč, Umag, Rijeka), prímorská oblasť Dalmácia (centrá: Makarska,
Zadar, Šibenik, Trogir, Split, Dubrovník), ostrovy (Hvar, Brač, Korčula, Krk, Pag, Murter)

Tečaj hrvatska kuna (HRK) – Hrvatska

Národné parky:

Plitvické jazerá: patria medzi najobľúbenejšie turistické atrakcie Chorvátska zapísané do UNESCO

Kornati : súostrovie 148 ostrovov je rajom potápačov, množstvo rímskych pamiatok

Paklenica: určená predovšetkým pre milovníkov vysokohorskej turistiky, vášnivých horolezcov, alpinistov a speleológov

Biokovo: nachádzajú sa tu významné paleontologické náleziská, rôzne krasové polia, vrty, škrapy, jaskyne, krasové pramene alebo jedinečné skaly a jamy

Obchodná bilancia: pasívna (vyrovnávajú príjmami z cestovného ruchu)

Export: hliník, ovocie, zelenina, kovy, lode, ryby

Import: potraviny, chemické výrobky, ropa, textil

OP: štáty EÚ, štáty bývalej Juhoslávie