Syntax – veta a súvetie

Syntax – veta a súvetie

veta

– je významovo ucelená, gramaticky organizovaná a zvukovo uzavretá jednotka reči, ktorá má dorozumievací (komunikačný) ciel'
 
vety podľa zámeru hovoriaceho (postoja)

– hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým zámerom: 

a) oznamovacie
b) opytovacie
c) rozkazovacie
d) želacie

a) oznamovacie
– chce niekomu niečo oznámiť
pr. Do dediny prišiel metliar. Úlohy mám už hotové.

b) opytovacie
– chce sa niekoho na niečo spýtať
– zisťovacie otázky (odpovedáme áno – nie)
pr. Si môj priateľ? (Áno.)
– doplňovacie otázky (odpovedáme celou vetou)
pr. Kto prišiel? (Otec.)

c) rozkazovacie
– chce, aby niekto niečo urobil alebo neurobil
pr. Nedomŕzajte! Metly kúpte! Potom pridaj cukor a zamiešaj! Poď sem! Nerobme to! Ratujte!

d) želacie
– niečo si želá (často je prítomná častica by)
pr. Bodaj by to tak bolo! Nech len prestane pršať.
– pozdravy
pr. Všetko dobré! Tak sa maj! Pekný deň!
blahoželania
pr. Šťastné sviatky! Nech sa ti darí ďalej!
zaklínania, prekliatia
pr. Bodaj by skapal! Nech ho čert vezme!

– všetky druhy viet (oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie ) môžu mať aj formu zvolania
pr. Ide to! Čo si to vykonal?! Musím vyzdravieť! Hihi!
– zvolanie sa v ústnom prejave vyjadrí zvýraznenou intonáciou

vety podľa členitosti

– vety podľa členitosti gramatického jadra rozlišujeme:
a) dvojčlenné
  – úplné
  – neúplné

b) jednočlenné
  – slovesné
  – menné

a) dvojčlenné
– (dva hlavné členy sú podmet a prísudok)
pr. Preteky sa začali ráno o ôsmej.

dvojčlenné – úplné
- podmet aj prísudok je vo vete vyjadrený
pr. Starý otec číta noviny.

dvojčlenné – neúplné
- podmet je vo vete nevyjadrený
pr. (On) Číta noviny.
 
b) jednočlenné
– (jeden vetný člen – vetný základ)
pr. Stmieva sa. Hav-hav! Mladosť.
– jednočlennými vetami pomenúvame:
– prírodné javy a úkazy: Svitá. Zmráka sa. Blýska sa.
– fyzické a duševné stavy: Pichá ma v boku. Bolí ma pri srdci. Dusí ma.
– názvy podnikov, kníh: Drevona, Dva roky prázdnin, Mobby Dick,
– výkriky, pozdravy, prejavy citov a pocitov: Pozor! Super! Dovidenia! Cŕŕ! Joj! Bŕ!
- príkazy a zákazy: Nefajčiť!

jednočlenné – slovesné
– vetný základ je vyjadrený slovesom
pr.  Opäť mrholí.  Na železné dvere zásadne neklopať!
jednočlenné – menné
– vetný základ je vyjadrený
podstatným menom pr. Lekáreň. Cesta na Mesiac.
citoslovcom pr.  Haló! ... (pozri hlavné vetné členy – vetný základ)
 
vety podľa zloženia
a) jednoduchá veta
a1) holá
a2) rozvitá
  a3) s viac násobným vetným členom
b) súvetie
  b1) jednoduché
b1 I.) priraďovacie
– zlučovacie
– odporovacie
– stupňovacie
– vylučovacie
b1 II.) podraďovacie
– s VV- prívlastkovou
– s VV- predmetovou
– s VV- príslovkou (miesta, času,
spôsobu, príčiny)
  b2) zložené

a) jednoduchá veta
–  má iba jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ (vo vete je iba jeden prísudok)
pr. Ráno sa zvesť rozniesla po lúkach. Skoľ ho!

b) súvetie
– má dva alebo viac prisudzo­vacích skladov alebo vetných základov (vo vete je viac  prísudkov)
pr. Hmatali pulz, načúvali na prsiach. Rozvidnieva  sa, svitá.

b1) súvetie  jednoduché
– má dva prisudzovacie sklady alebo vetné základy (vo vete sa nachádzajú dva prísudky)

b1 I.) súvetie  jednoduché priraďovacie
– súvetie, v ktorom sú spojené dve gramaticky rovnocenné vety (obe vety sú hlavné, od seba nezávislé)
pr. Strašidiel vraj niet, vraj ani nikdy neboli.

– vety v priraďovacom súvetí môžu mať rôzne poradie, 
pr.  Čakala som na chlapca a krátila som si čas čítaním reklám. / Krátila som si čas čítaním reklám a čakala som na chlapca. , Buď som čakala, alebo nečakala. / Buď som nečakala, alebo čakala.
– niekedy však takejto zámene bráni význam,
pr. Čakala som chlapca, no on neprišiel. Najprv som čakala, potom som to vzdala.

!!!Poznámka:

Vety v  priraďovacom súvetí majú každá svoj vlastný zámer (niekedy rovnaký, ino­kedy odlišný). Interpunkčné znamienko sa dáva podľa poslednej vety.

!!!Poznámka:

Jednotlivé vety priraďovacieho súvetia sa k sebe priraďujú:
– pomocou priraďovacích spojok: a, i, aj, ani, ba, ba i, ba aj, ba ani, ba až, nielen ­- ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však, alebo, buď', či, alebo – alebo, či – či
– bezspojkovo: Veľká popolavá vrana letí, sadne si k smreku.
– zámennými alebo príslovkovými výrazmi: tu – tam, tam – tam, už – už, najprv – potom: Tam vládnu lesy, tam človek nenarobil polí.

!!!Poznámka:

– v priraďovacom súvetí pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či čiarku nepíšeme
– ak sa spojky i, ani, alebo, či opakujú, čiarku píšeme pred druhou a každou nasledujúcou
– pred ostatnými priraďovacími spojkami – ba, ba aj, nielen – ale aj, ale, no lež, lenže, ibaže, však – píšeme čiarku

b1 II.) súvetie  jednoduché podraďovacie
–  je spojenie dvoch viet, z ktorých jedna je nadradená (H- hlavná) a druhá je podradená (V- vedľajšia)
pr. Sľúbili, že sa skoro vrátia.
Sľúbili (H = hlavná veta), sa skoro vrátia (V = vedľajšia veta)

– vety v podraďovacom súvetí môžu mať tiež rôzne poradie, nie­kedy je prvá hlavná veta, inokedy vedľajšia,

– no sú aj podraďovacie súvetia, v ktorých je poradie viet nemenné,
napr. Čakala som, že príde. Čakala som chlapca, ktorý neprišiel.

– niekedy môže byť vedľajšia veta vložená do hlavnej vety,  vtedy vedľajšia veta nerozvíja celú hlavnú vetu, ale iba jej časť.
pr. Šofér a jeho spoločník, ktorí po mňa prišli, si rozprávali vtipy.

!!!Poznámka:

– nadradenou vetou (hlavnou) sa pri podraďovacom súvetí pýtame, podradenou vetou (vedľajšou) odpovedáme

!!!Poznámka:

– vety v podraďovacom súvetí majú taký zámer, aký má hlavná veta. Interpunkčné znamienko sa dáva podľa hlavnej vety.

!!!Poznámka:

– vety v podraďovacom súvetí oddeľujeme čiarkou. Vedľajšie vety sú k hlavnej vete pripojené:
podraďovacími spojkami: že, aby, žeby, keď, či, lebo, pretože, ako, hoci, kým, len čo …
vzťažnými zámenami: kto, čo, kedy, kam, kde, ktorý, aký …

!!!Poznámka:

– vedľajšie vety môžeme zmeniť na rovnaký vedľajší vetný člen, a jednoduché súvetie tak na jednoduchú vetu (všetky vetné členy môžeme nahradiť ved­ľajšou vetou):
* Podmet
Bojko nesmie do lesa. – Kto sa bojí, nesmie do lesa.
* Prísudok (spona + meno)
Bola hlúpa. – Bola taká, že nevedela do troch narátať.
* Vetný základ (spona + meno)
Vonku bolo škaredo. – Vonku bolo tak, že by človek ani psa von nevyhnal.
* Predmet
Nech si zje navarené! – Čo si navaril, nech si aj zje!
* Prívlastok zhodný
Túlavá ovca je mrcha. – Mrcha ovca, čo od čriedy uteká.
* Prívlastok nezhodný
Niet pesničky bez konca. – Niet takej pesničky, čo by konca nemala.
* Príslovkové určenie
Nech potom psom tráva rastie! – Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú!

b2) súvetie  zložené

– má tri a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov (vo vete sa nachádzajú tri a viac prísudkov)
– skladá sa z troch a viace­rých viet
– poradie hlavných a vedľajších viet môže byť rôzne:
H1 + H2 + H3 ..., V + H1+ H2, V1+ H + V2; H + V1 + V2, ...
– vedľajšia veta môže byť nadradená inej vedľajšej vete, pr. Jana neprišla, hoci sľúbila, že príde. (H – V1 – V2)
 - vtedy je odčlenená od hlavnej vety čiarkou a od nej je odčlenená čiarkou ďalšia vedľajšia veta.
– čiarkami z obidvoch strán  odčleňujeme aj vedľajšiu vetu vloženú medzi dve hlavné vety,
napr. Zjedol jedlo, ktoré mu medzitým vychladlo, a napil sa vody.
– ináč píšeme v súvetí interpunkčné znamienka podľa rovnakých pravidiel ako v jednoduchom súvetí