– slovo – skupina hlások, ktorá má v istom jazyku ustálený význam (nazývame ho lexikálny (vecný) význam)
- slovná zásoba – súhrn všetkých slov v národnom jazyku (cudzím slovom lexika)
– národný jazyk – tvorí ho spisovný jazyk a nárečia
- slovná zásoba je zapísaná v slovníkoch slovenského jazyka
- slovná zásoba sa skladá z jadra a okraja slovnej zásoby
–
jadro slovnej zásoby
tvorí asi 800 slov: zem, voda, otec, sestra, slovo, jesť, spať, tri päť, dobre, ja,
ty, a, i... , sú to slová, ktoré sú najstaršie a najčastejšie sa používajú
- okraj slovnej zásoby
je neustále v pohybe, vypadávajú z neho staré slová (rytier, groš) a vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho pôvodu
(fóliovník, diaľnica)
- patria sem hovorové slová, knižné slová, básnické slová, odborné slová, nárečové slová, slangové slová, archaizmy, historizmy, zastarané slová, neologizmy
- členenie slovnej zásoby
podľa významu:
a) jednovýznamové slová
b) viacvýznamové slová
c)
homonymá (rovnozvučné slová)
d) synonymá (rovnoznačné slová)
e) antonymá
(opozitá)
f) frazeologizmy
a) jednovýznamové slová
– pomenúvajú jedinečný
(neopakovateľný) jav
pr. Poľsko, Košice, Mária Ďuríčková, Saturn, ryba, jedľa, pondelok
b)
viacvýznamové slová
– pomenúvajú viac javov, má viac významov
pr. koleno – časť nohy, ohyb na potrubí, koruna
– minca, kráľovská koruna, koruna stromu, slimák – živočích, časť vnútorného ucha
– viacvýznamové slovo má jeden základný
význam, ďalšie významy získalo viacvýznamové slovo tak, že jeho význam sa preniesol na iný, podobný jav:
1. hlava človeka
2. hlava
na bicykli
3. kapustná hlava
c) homonymá (rovnozvučné slová)
– slová, ktoré rovnako znejú a pritom
pomenúvajú rozdielne javy
– od viacvýznamových slov sa líšia tým, že vznikli ako samostatné pomenovania a náhodne sú zvukovo
zhodné
pr. zámok (historická budova) zámok (kovový mechanizmus na uzamykanie).
d) synonymá (rovnoznačné slová)
– sú slová, ktoré rozlične pomenúvajú jeden jav, sú to slová rovnakého alebo podobného významu
pr. strašidlo,
strašiak, príšera, mátoha...
– synonymá vytvárajú:
- synonymické dvojice
pr. dno – spodok, mláka –
kaluž
- synonymické rady
pr. statočný, čestný, poriadny, charakterný, bezúhonný, poctivý
– v synonymickom rade sa
môže význam slov zosilňovať alebo zoslabovať
pr. kričať, revať, vrieskať, hovoriť, šepkať.
e) antonymá
(opozitá)
– slová, ktoré majú opačný význam
pr. svetlo – tma, úprimnosť – neúprimnosť, horný – dolný, sedieť
– stáť, ďaleko – blízko
f) frazeologizmy (frazeologické jednotky)
-ustálené slovné spojenia s preneseným
významom:
ustálené slovné
spojenia
pranostiky
porekadlá
príslovia
- členenie slovnej zásoby
podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) hovorové slová
b) knižné slová
c) básnické
slová
d) odborné slová
a) hovorové slová
– používajú sa v bežnej komunikácii medzi
dobre známymi osobami
pr. baloniak, háklivý, fľak, jakživ, panelák
– používajú sa v každodennom ústnom styku, pri
neoficiálnych príležitostiach, napríklad pri stretnutí s priateľom, ale aj v zápisoch do denníkov.
b) knižné
slová
- slová, ktoré sa vyskytujú len v knihách
pr. jasnozrivý, jatriť, skrivodlivosť
– knižné slová
sa výnimočne používajú pri slávnostných prejavoch, pri svadobnom prípitku a pod.
c) básnické slová
-majú blízko
ku knižným slovám, vyskytujú sa najmä v staršej slovenskej poézii
pr. luna, vesna, junák, var´, čos´
d) odborné slová
(termíny)
-slová, ktoré jednoznačne a presne pomenúvajú veci a javy
pr. bronchitída, fonendoskop, substantíva, deliteľ,
pľúcnik lekársky
– odborné termíny sa vyskytujú a používajú v odborných knihách, časopisoch, vo vedných odboroch
-
členenie slovnej zásoby podľa spisovnosti:
1) spisovné slová: a) hovorové slová
b) knižné
slová
c) básnické slová
d) odborné slová
2) nespisovné slová: a) nárečové
slová
b) slangové slová
- spisovné slová
– používajú sa vo verejnom dorozumievaní (v
tlači, rozhlase, televízii, v školách, v úradoch)
pr. dáždnik, auto, cesta
- nespisovné slová sú:
a)
nárečové slová
– používajú sa v niektorom nárečí, nárečím hovoria obyvatelia istej zemepisnej oblasti
pr. dražka,
sadzena, mléko, bandurka
b) slangové slová
– používajú v súkromnom styku skupiny ľudí s rovnakým zamestnaním,
záľubami (žiaci, študenti, lekári, umelci, športovci,atď.)
pr. učka, slovina, dostať guľu
- členenie slovnej zásoby podľa
dobového výskytu:
a) archaizmy
b) historizmy
c) zastarané slová
d)
neologizmy
a) archaizmy
– pomenúvajú existujúce javy a veci, nahradili ich však
modernejšie slová,
preto sa nepoužívajú (majú v súčasnosti synonymum)
pr. lučba (chémia), merba (geometria), furman (povozník)
b) historizmy
– sú spisovné slová pomenúvajúce javy a predmety, ktoré zanikli alebo sa už sa bežne nepoužívajú (zanikli spolu vecou,
ktorú pomenúvali)
pr. šesták, dvoran, hintov, hajdúch, dereš, župa, zeman, išpán
c) zastarané slová
-
pomenúvajú existujúce javy a veci, sú to spisovné slová, ktoré majú novšie pomenovanie, niektoré z nich však používajú príslušníci
staršej generácie
pr. bukréta (kytica), choseň (úžitok), gánok (chodba), okázalý (veľkolepý, parádny).
d)
neologizmy
– slová, ktoré vznikajú na pomenovanie nových predmetov alebo javov
pr. programátor, video, mobil, trenažér,
sponzor, čip
– ročne do slovnej zásoby slovenského jazyka pribúda okolo 5OO nových slov
- členenie slovnej zásoby podľa
citového zafarbenia:
a) neutrálne (štylisticky bezpríznakové)
– nevyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej
skutočnosti
pr. ruka
b) citovo zafarbené
– vyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej skutočnosti
pr.
ručička, ručisko,atď.
-sem patria:
detské slová
- používajú sa pri komunikácii s malými deťmi
-
používajú sa pri komunikácii s malými deťmi
pr. hapať, dať pá-pá, žiža,
hypokoristiká
– výrazy používané
v domácom, v dôvernom prostredí, označenie rodných alebo príbuzenských mien
pr. ocino, žabka,
mamulienka
eufemizmy
– zjemňujúce výrazy a slová pre nepríjemné a drsné veci
pr. namiesto umrieť výrazy
zaspať, usnúť, odísť na večnosť, rozlúčiť sa so svetom, naposledy vydýchnuť
familiárne slová
– nespisovné
slová používané v domácom prostredí
pr. zvoziť (niekoho), vyštafírovať, žvastať, biznis, fijok,
pejoratíva
–
vyjadrujú negatívny postoj hovoriaceho k pomenúvanej skutočnosti
pr. telivo, bašovať, farizej
vulgarizmy
–
neslušné slová, ktoré nepatria do bežnej komunikácie
pr. rôzne neslušné nadávky: grcať, sopeľ