Interpunkčné znamienka + význam

Interpunkčné znamienka + význam

Interpunkčné znamienka

1. (.) Bodka

– na konci oznamovacej vety, želacej, rozkazovacej s rázom prosby, žiadosti..
– za skratkou: a pod.
– za číslicami na začiatku odsekov: 1.1
– za číslicami vo funkcii radových čísloviek: 1. máj
– znamienko násobenia: 6.6

2. (?) Otáznik:

– na konci opytovacieho výrazu, opytovacích viet: Ktorý? Kedy pricestujete?
– na konci súvetí, ak hlavná veta je opytovacia: Mysleli ste si, že na to neprídem?
– vo vete v zátvorkách značí pochybnosť nad výrazom, za kt. sa nachádza: Zhodou náhod (?) došlo v roku 1988 k výmene susedného bytu.
– mieru naliehavosti – použitie viacero otáznikov: Tak prídeš?? Kedy konečne prídeš???
– za viacfunkčnou zvolaco-opytovacími vetami- ?!: Čo som to za človeka?!

3. (!) Výkričník:

– na konci rozkazovacích, zvolacích a želacích viet: Spomaľte! Fajčiť prísne zakázané!
– miera naliehavosti sa zvyšuje použitím viacerých výkričníkov: Pomóc!!!
– vo vete v () za výrazom, na ktorý chceme upozorniť: Treba si uctiť storočné (!) výročie.
– nepíše sa: v osloveniach na začiatku listov (uprednostňuje sa čiarka) Milá mamka,...
Vety so slovesom v rozkazovacom spôsobe: Pridajte 2 lyžičky oleja.

4. (;) Bodkočiarka:

– oddelenie vysvetľovacieho prístavku v jednoduchej vete: Lewis zdôrazňuje, že moc nad nadprirodzenými silami patrí Bohu; v rukách človeka sú zradné.
– oddelenie časti výpočtov, ktoré patria sebe: Bratislava, Trnava; Žilina, Banská Bystrica
– oddelenie väčších celkov v súvetiach:

– výpočty v podobe samostatných odsekov: uvádzacia veta:
odsek;
odsek;
odsek.

5. (:) Dvojbodka:

– za vetou alebo výrazom, ktorými sa uvádza priama reč,
- pres spresňujúcou časťou vety: V Komárne šaškovali v nedeľu rôzni pozbieranci ( presnejšie: privezenci autobusmi).
– pred výpočtom: Programvýletu. Prvý deň: príchod.
– medzi číslami na vyjadrenie pomeru: Česko-Ghana 0:2
 

6. („“) Úvodzovky:

– priama reč: „Neviem, si to prestaviť,“ precedil medzi zuby strýko.
– doslovný citát: Autor konštatuje:“ Naša spoločnosť by bola iná, keby bola morálka výhradne vecou tolerancie voči druhým ľuďom.“
– slovo alebo skupinu slov: Jeho „seriózny“ prístup ma príjemne prekvapil.

7. (–) Pomlčka: používa na oddelenie slov a viet, vymedzuje sa medzerami

– namiesto sponového slovesa: Mladosť – pochabosť.
– oddelenie vsuvky (aj čiarkou): Tá – okrem iných povinností – stanovuje aj podmienky.
– oddelenie priamej reči v samostatnom odseku: - Prídeš?
– Prídem.
– za výrazom, ktorý sa bližšie vysvetľuje: Všetko bolo vybavené – letenky, hotel, doprava, strava, nič by ich to nebolo stálo.
– naznačenie rozpätia alebo vzťahu rovnocennosti: január-marec, trať Praha-Košice

8. (-) Spojovník: používa na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu pri zložených slovách, vlastných menách, neoddeľuje sa medzerami

– zložené vlastné mená, zemepisné názvy: Gregor-Tajovský, Česko-Slovensko
– zložené všeobecné mená: národno-štátny
– spojenia s bližším určením: Košice-vidiek
– dvojčlenné spojenia vyjadrujúce rozličné významy: viac-menej, zubami-nechtami
– spojenie časti slova zapísanej číslicou a slovom: 3-násobný, 3-izbový
– pripojenie prípony k skratkám a značkám: SMS-ka, TANAP-u, CD-čko
– spájanie symbolov a slov: A-vitamín, Rh-faktor
– cudzie vlastné mená: Saint-Exupéry, Jang-c´-ťiang

9. (...) Tri bodky:

– označenie emocionálnej, vzrušenej výpovede: Že „dobrý“...to si ako ... predstavujete?!
– nedokončená výpoveď: Predpokladám, že...
– označenie vypustenej v známych vyjadreniach/nevhodných výrazoch: Kto neskoro chodí...
– podnety na zamyslenie: Alebo, ako sa vraví, všetkého veľa škodí...
– označenie vynechanej časti v citátoch: „Uplatňujú sa v ňom nielen všeobecné zákonitosti, ale...aj zákonitosť jednotlivého.“

10. (´) Apostrof:

– znak vynechania hlásky (najmä v poézii): ktos´(ktosi), kedys´(kedysi)
– skrátenie číselných údajov (najmä letopočtu): PF´07, Zlatá prilba´88
– v cudzích vlastných menách a citátových výrazoch: O´Sullivan, Guns N´ Roses

11. (/) Lomka:

– označenie dvojice variantných, protikladných významov: dynamika/stabilita
– podiel alebo pomer dvoch veličín: ¾
– označenie školského roka: 2006/2007
– označenie hraníc veršov v súvislom texte: Pozdravujem vás, lesy, hory/ z tej duše...

Diakritické znamienka alebo rozlišovacie znamienka, diakritické značky, rozlišovacie značky, ľudovo diakritika
– sú zvláštne znamienka, ktoré sa píšu v okolí písmena (nad, pod, alebo vedľa), a ktoré menia jeho výslovnosť alebo spĺňajú inú rozlišovaciu funkciu.
Okrem zmeny výslovnosti písmena môže diakritické znamienko meniť výslovnosť celého slova, vyznačovať tón reči, rozlišovať homonymá, upozorňovať na skratky a číslovky.

Nie každá značka v okolí písmena je diakritickým znamienkom, napr. bodka v písmenách i a j je neoddeliteľnou súčasťou znaku.
Diakritické znamienka

V slovenčine

– ´ – dĺžeň (ostrý prízvuk): á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ
– ˇ – mäkčeň: č,ď, ľ, ň, š, ť, ž
– ¨ – dve bodky: ä
– ˆ – vokáň (cirkumflex): ô