![Zóny pre každého študenta Zóny pre každého študenta](graphics/zones_logo_2x.png)
Morfológia slovenského jazyka
Morfológia slovenského jazyka
Cieľ: Poznať základné rozdelenie slovných druhov, vedieť definíciu morfológie a štylistické využitie slovných druhov. Vedieť určiť slovnodruhovú a syntaktickú platnosť všetkých slovných druhov, poznať vzory kuli, gazdiná a vedieť ich aplikovať v správnom tvare. Správne uplatňovať gramatické kategórie všetkých slovných druhov pri tvorbe viet a textov a vedieť v ktorých slohových postupoch sa najviac uplatňujú. Ovládať klasifikáciu prídavných mien, zámen, čísloviek, slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc a citosloviec. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.
Morfológia = tvaroslovie (z gr. morfos = tvar, logos = náuka, reč, učenie)ˇ
–
jazykovedná disciplína zaoberajúca sa gramatickými tvarmi slov
Štylistické využitie SD
- využívanie podľa v
štýlotvornom procese podľa zámeru autora:
a) menné vyjadrovanie
– náučný, administratívny
a publicistický štýl (podstatné a prídavné, neurčité tvary slovesných tvarov)
– informačný a opisný slohový postup (presnosť,
zreteľnosť formulácií, stručnosť)
V oblasti lexikálnych, morfologických a syntaktických vlastností možno nájsť aj kritériá na členenie slovných druhov, teda kritériá na zoskupenie a zoradenie slovných druhov.
b) slovesné
vyjadrovanie
– hovorový a umelecký štýl
- rozprávací a opisný sl. postup (rozprávanie a dynamický opis):
dynamickosť textu, ľahšie čitateľné texty
Sestry sa mrvili, zívali, ich strapaté hlavy sa vynárali z perín ako Čapkove mloky z mora. „Rýchlo! Rýchlo! Neslimačiť sa!“ Oblok sa rozletel, dnu vtrhol mráz, dievčence začali soliť deň škriepkou.
Podstatné mená
Určte vzor pomnožných podstatných mien:
/Pomôcka: Y – žena / dub, E – ulica / stroj, A/ Á – mesto, IA/A – srdce/
G pl.
dvere – ulica dverí /dvier
osýpky – žena osýpok
meniny – žena menín
Malacky –
žena Malaciek
Vianoce – ulica Vianoc
Ladce – stroj Ladiec
Tatry – žena Tatier
47/ 3 Noe – chlap
Noe Andrea
finále
Noema Andrey finále
Noemovi Andrei finále
Noema Andreu finále
Noemovi Andrei finále
Noemom Andreou finále
- zmena
tvarotvorného základu v gréckych a latinských slovách: Cicero- Ciceróna, Paris – Parida, Nero – Neróna, Noe – Noema, Zeus –
Dia...
- zovšeobecňuje sa nominatívna podoba – Eros – Erosa, Zeus – Zeusa, Cicero – Cicera
Veľké písmená
Mená bohov, svätýň, kráľov
- antický boh vojny – Mars
- kresťanský Boh – Boh, Pán Boh, Boh Otec, Boh
Duch Svätý...
- Matka Božia
- Syn Boží
- Slovo Božie – v náboženských textoch
- Ale: pánboh, chlieb boží, trest
boží
– Mojmír I. – Mojmír Prvý
– Ale: ako prvý pôjde Mojmír, druhý Svätopluk
– svätý Cyril
(svätý jeho vlastnosť)
– Ale: Svätý Otec = pápež
– Konštantín Filozof
Názvy kostolov:
-
Chrám Matky Božej v Paríži (Notre – Dame = z fran. Matka Božia)
- Kostol
sv. Egídia v Bardejove
- Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Názvy kontinentov, krajín:
- Malá (stredná)
Ázia
- Južná /Severná/ Stredná /Latinská Amerika
▼
vlastné meno je súčasťou viacslovného
mena
– južná Ázia
– východné Slovensko
▼
prídavné meno iba určuje svetovú stranu
–
Janka Slováková + Peter Slovák = manželia Slovákovci (NIE – Slovákoví)
– Oravec + Šarišan = Slováci
– Karlovesťan +
Petržalčan = Bratislavčania
– Ivan Krasko + V. Roy = symbolisti
– Janko Štúr a Lajko Štúr = Štúrovci
– Janko Kráľ + Ján
Botto = štúrovci
– rodinné mená sa tvoria jednotne príponou – ovci
Novák – Novákovci
– rodinné mená tvoria ako
prídavné mená pomocou – ová, tu treba pridať podstatné meno rodina (aby sa odlíšilo ženské priezvisko od rodinného mena)
– Novák
– rodina Nováková
VČ platnosť podstatných mien:
-subjekt: Otec stojí.
-objekt: Otec rúbe
drevo.
-doplnok: Susedia prišli na svadbu za svedkov. / dá sa rozvinúť do zluč. súvetia / Zvolili ho za
predsedu.
-prístavok: Susedia, naši najlepší priatelia / centrum-susedia a boli priatelia/, prišli na svadbu.
-nezhodný
prívlastok: kytica kvetov, strecha domu
-menný vetný základ: ovocie, občerstvenie..
-príslovkové určenie: Odišiel
včera z domu. V pondelok sa opäť stretneme.
-menný prísudok: Aj malá ryba je rybou./ inšt. podoba – odlíšenie od
podmetu/
Podstatné mená môže mať akúkoľvek vetnočlenskú platnosť.
Štylistické využitie
gramatických kategórií:
– číslo –
- jednotné číslo namiesto množného využíva synekdocha
(umelecký výrazový prostriedok):
- Zima! Nemec zamrzne! A učiteľ ešte vraví...- dedinčania sa nahli nad nedopité poháre, ale
vraviaceho bolo počuť dobre – že Nemec vyhral všetky vojny v lete. (R. Jašík)
– rod
a)
v hovorovom štýle: Ste neústupčiví ako dvaja barani (namiesto barany)
b) zosobnenie (zvieraciu vlastnosť
al. jeho správaním pomenujeme človeka)
Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier...(junák)
c) prechyľovanie –
odvodzovanie ženských PoM od mužských: hovorca – hovorkyňa, Bažko – Bažková, predseda – predsedníčka
3. pád
– nominatív – bezpríznakový pád – názvy diel, kapitol, titulok
– genitív –
v umeleckej literatúre – genitívna metafora: Zápalka smútku chytá potichučky.
– zamieňanie akuzatívu
genitívom – expresívnosť – Nemal ani strechy nad hlavou.
– vokatív – nepoužíva,
familiárnosť /milý synu/, umelecké texty /Majstre/, náboženské texty /Ježišu Kriste, Hospodine
Vzor Kuli
(nekvalifikovaný robotník v J a V Ázii)
– podstatné mená muž. Ro. Zakončené na –i, -í, -y, -e, -ä, -ü, -ö
(dandy, Verdi, Dante)
kuli kuli-ovia
kuli-ho kuli-ov
kuli-mu
kuli-om
kuli-ho kuli-ov
kuli-m kuli-och
kuli-m
kuli-ami
Pani – skloňuje sa:
– keď stojí samostatne
– keď je
rozvité zhodným prívlastkom (od domácej panej)
– keď je rozvité nezhodným prívlastkom
podst. m. v G sg.: pre paniu domu
– neskloňuje sa:
– keď bližšie určuje iné podstatné meno: pani Vierke, od pani
profesorky
– pan- i pan- ie
– pan- ej pan- í
– pan- ej pan- iam
– pan-
iu pan- ie
– pan-ej pan- iach
– s paň-ou pan- iami
Vzor
gazdíná
– podstatné mená ženského rodu zakončené na – á (švagriná, kňažná, stryná)
– niektoré
podstatné mená ženského rodu zakončené na – á podľa vzoru PEKNÝ: chyžná, bytná
– gazdin – á gazdin-é
– gazdin – ej
gazdín – -
– gazdin – ej gazdin –ám
– gazdin – ú gazdin –é
– gazdin – ej gazdin –ách
– gazdin – ou gazdin –
ami
ZEUS – od Zeusa, Dia
SOFOKLES – Sofokla
VERNE – Verna
ACHILLES –
Achilla
HERKULES – Herkulesa/Herkula
DESCARTES – Descarta
V starogréckych a
starolatinských menách koncové – os, -es, -as, -is odpadá.
Zakončenia, ktoré vo výslovnosti nevyslovujeme (-es, -e)
vypadávajú.
Prídavné mena /Adjektíva/:
Prídavné mená
l ohybný a plnovýznamový SD
l
pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, javov a príslušnosť k nejakej osobe
l určujeme gr. kategórie – rod, číslo, pád
l vzor
– pekný, cudzí, otcov/matkin
l druh – akostné/vzťahové/privlastňovacie
l stupňovanie
l Vlastnostné:
a)
akostné (nízky, silný)
b) vzťahové (železný, cukrový)
l Privlastňovacie (Petrov, líškin)
Z dvojice
vyberte správnu možnosť:
l štruktúrovaný / štrukturovaný životopis
l bernolákovský jazyk / Bernolákovský jazyk
l
lužicko-srbský národ / lužickosrbský národ
štruktúrovaný, bernolákovský, lužickosrbský
Stupňovanie prídavných mien:
– stupeň – pozitív (výdatný,
pekný)
– stupeň – komparatív (výdatnejší, viac výdatný, menej výdatný, krajší)
– stupeň –
superlatív (najvýdatnejší, najviac výdatný, najmenej výdatný, najkrajší)
VČ platnosť PríM:
l
podmet: Hluchý sa obzrel.
l menný prísudok: Mama je pekná.
l zhodný
prívlastok: úžasný zážitok
l doplnok: Obišiel si suchý.
l vetný základ –
menný: Hrozné!
l predmet: Videli raneného.
l prístavok: Ivka, naša ťažko chorá,
zrazu vyzdravela.
Písanie zložených prídavných mien spolu a so spojovníkom:
l česko-slovenské hranice (2 štáty
alebo národy) – spojovník
l červeno-čierna sukňa (2 farby) – spojovník
l literárnovedný (1 vedná disciplína: literárna veda) –
spolu
l bledozelený (1farba, odtieň 1 farby) – spolu
l lyrickoepické dielo (zdôrazňujeme jednoliatosť, spätosť) –
spolu
Písanie veľkého písmena v združených pomenovaniach hradoch a zámkov:
l V názve je druh stavby:
a)
Zvolenský zámok
b) Bratislavský hrad
c) Primaciálny palác
d) Prezidentský palác
l V názve je vlastné meno miesta, na kt.
stojí:
a) Červený Kameň (hrad)
b) Krásna Hôrka (hrad)
Písanie príd. mien utvorených z vlastných PoM:
l S/s
-lovák S
l S/s -lovenský jazyk s
l S/s -lovenské národné divadlo S
l Š/š -túr
Š
l Š/ -štúrovská slovenčina (aká?) š
l Š/š -túrova slovenčina (čia?)
Š
Slovotvorný základ PríM:
l súčasný – slovným základom je slovo ČAS
l sklený – sklo ►
skl- + -ený
l kolenný – koleno ► kolen- + -ný
Rozlišovanie druhu PríM:
l Petra Peťová (prípona ženských
priezvisk)
otcova (čia?) kvetinová (aká?) záhrada boli stredobodom pozornosti
VČ:
l podmet: Hluchý sa
obzrel.
l menný prísudok: Mama je pekná. Syn je veľmi divný
l zhodný prívlastok: úžasný zážitok
l doplnok:
Obišiel si suchý.
l vetný základ – menný: Hrozné!
l predmet: Videli raneného.
l prístavok: Ivka, naša ťažko
chorá, zrazu vyzdravela.
Písanie čiarky:
l Pri hromadení prídavných mien:
a) postupne
rozvíjajúci prívlastok (bez čiarky):
...obklopení voňavým jabloňovým kvetom...
b) Viacnásobný vetný člen (s čiarkou):
...akýsi nízky, tučný muž obrátil k nemu tvár...
Využitie PríM:
l epiteton – básnický
prívlastok:
hrdzavý čas
l inverzia – obrátený slovosled, v umelec. lit.
čas hrdzavý
l súčasť
odborného názvu
prvosienka jarná
l tvorba bohatých synonymických radov
Krásna, svieža, čistá a pôvabná
dievčina....
● hromadenie synoným – umelecký prostriedok –
pleonazmus
l prídavné mená – koncovky
(-aci, -ací): prací
l príčastie – koncovky (-úci, -iaci): perúci, visiaci
l prechodník i príčastie tvoríme v 3. os. pl. volajúc,
držiaci
Odlíšte prídavné mená a príčastie vo vete:
l Ponúkame pracovné miesto v modernej, dynamickej,
neustále napredujúcej banke, ktorá je jednou z najväčších medzinárodných finančných inštitúcii.
l Vo vete nájdite postupne
rozvíjajúci prívlastok.
Zámená:
l plnovýznamový ohybný slovný druh
l majú schopnosť zastupovať iný slovný druh
(PoM –ty, niekto, PríM – ktorý, iný, číslovky – toľko, koľkokrát a príslovky – niekde, nikdy)
l gram. kat.: rod, číslo,
pád
l vzor: pekný, cudzí, samostatné skloňovanie (ja, ty, ona, ona, ono, my, vy, oni/ony, môj, seba, ten, tá, to, onen, kto, čo,
sám...)
l druh
Delenie zámen:
l Podľa rodu:
a) rodové (on, ona ..)
b) bezrodové (my,
vy..)
l Podľa vecného významu:
a) osobné (základné/privlastňovacie) – ja, on, jej
b) zvratné
(základné/privlastňovacie) – seba/sa, svoj
c) ukazovacie – ten, toľko, takto, tam, onen
d) opytovacie – kto, aký, odkedy, začo
e)
neurčité – niekto, voľačo, ktorýsi, hocikedy
f) vymedzovacie – sám, nič, ten istý,
nikdy...
Pravopis:
l so svoj-m priateľom (s moj-m, naš-m) I sg. í
l so svoj-m- priateľmi (s
moj-m-, naš-m-) I pl. i i
l Zámeno SVOJ – vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah k osobe, zvieraťu, veci:
Mama
využíva svoje (mamine) kuchárske skúsenosti.
Mama využíva jej (niečie, napr. susedkine) skúsenosti.
Jano si obliekol svoj (Janov)
obľúbený pulóver.
Jano si obliekol jeho (niečí, napr. otcov) obľúbený pulóver.
- SVOJ – privlastňuje niečo
podmetu
l Je to tak. (Nie: Je tomu tak)
l Nechápem to. (Nie: Nechápem tomu.)
l Nerozumiem tomu. (Nie: Nerozumiem to.)
l Kam ideš?
– smer (Nie: Kde ideš? – priestor)
l Daj to sem! (Nie: Daj to tu.)
l Zvratné zámeno SA/SI možno nahradiť dlhším
tvarom SEBA/SEBE alebo SVOJ/-a/-e
(buchnúť si svoju ruku, buchnúť sa-seba, kúpiť si zmrzlinu –sebe)
l Morfému SA/SI nemožno nahradiť
(dušovať sa, smiať sa, začínať sa, potácať sa)
SA/SI
l Samostatná morféma:
a) Tvar trpného rodu: dom sa
stavia
b) Tvar zvratného slovesa: hnevať sa, zajesť si
c) Tvar čisto zvratných slovies – nemajú nezvratný tvar: báť sa, všímať
si
l Zvratné zámeno: holiť sa-seba, dopriať si – sebe
l Pobádacia častica: sem sa! Nože sa do toho!
Veľké
písmená:
l A) v úradných a súkromných listoch: Ti, Vám...
l B) v oficiálnych listoch v akademických tituloch a
osloveniach
(Vaša magnificencia – rektor), v panovníckych/šľachtických tituloch (Vaša Excelencia), v tituloch cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia
– kardinál)
l C) veľké písmená NEPÍŠEME v príhovore, novinovom článku, návode, recepte, reklamnom článku (Ak vás naša ponuka
zaujala...)
Rytmické krátenie:
l Neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomocou častíc: nie-, bár-, bárs-,
bohvie-, čertvie-, neviem- : s niekým, niečím, niečí, bárčím, bárským, čertviekým,
neviemčím...
Výslovnosť:
l Vyslovujeme: ( tie), ( títo), ( tieto)
l NIE: (ťie ) (ťíto) (ťieto)
l
Vyslovujeme: (čí), ( čia), (čie)
l NIE: (čija) (čije) (čjí)
Štylistické využitie:
● zdôrazňujú vetu alebo
jej časť:
a) na začiatku vety: Mňa budeš poučovať?
b) použitie, keď ich prítomnosť nie je nevyhnutná:
Ja viem. (Namiesto Viem.) Ty máš toho veľa. (Namiesto Máš toho veľa.)
c) poukazujú na vytýčený vetný
člen (O Janke, o tej som nehovoril.)
● autorský plurál – plurál skromnosti ( Román, ktorý napíšeme my, Rudolf
Sloboda...ˇ)
● prostriedok nadväznosti textu (ten, tí istí)
● ako charakterizačný prvok v umeleckých
textoch
Chyby:
l Bezdôvodné hromadenie ukazovacích – vzťažných zámen (najmä v hovorovom
štýle):
„Začína sa to, keď sú ešte mladí a tak a keď rodičia toho dievčaťa nechcú, aby sa vydala za toho chlapca, ale ona sa napriek
tomu zaňho vydá.“ (J. D. Salinger)
l v umeleckom štýle – ako charakterizačný prostriedok.
l v odbornom štýle – prostriedok
nadväznosti a v neosobnom vyjadrovaní:
„Vysokovýkonné frézy, ktoré dnes vyrábajú viacerí svetoví
výrobcovia, napr. firma
Wirtgen...Pretože sa tieto stroje uplatňujú aj na našich stavbách, pravdepodobne
sa prehodnotí platný zákaz použitia...
l Zabudli sme naň. (syr/dieťa)
l Spomenuli si
naňho. (Janka, otca)
l Nespomenuli si práve na neho. (Janka, otca)
l Mám ho celkom rada.
(syr/Janka)
- Ň
(stredný rod): doň, oň, poň
(mužský rod neživotné, zvieracie): oň – o psa, naň – na vlak,
zaň – za krík
- ŇHO (muž. rod – životné): naňho, doňho, zaňho
VČ platnosť
l
podmet: On príde.
l menná časť prísudku, menný vetný základ: To je on. Deti sú samé.
l Predmet: Vidím
to.
l zhodný prívlastok: Boli našimi priateľmi.
l doplnok: Prišiel sám. Ostal doma sám.
Ukazovacie
zámená zo syntaktic. hľadiska veľmi často nemajú typickú vetnočlenskú platnosť al. svoju vlastnú synt. vet. platnosť, ale iba
odkazujú na príslušný vet. člen. Hovoríme im t-ové odkazovacie zámená.
Napr. Otec nie je taký, ako sa
javí.
Vec nie je taká,... /VV – vec nie je taká hrozná- menný prísudok vo VV/ – nie je nijaký vetný člen, poukazuje na typ
nasledujúcej vety
Číslovky:
– plnovýznamový, ohybný SD
– označuje počet osôb, vecí, dejov,
poradie, členenie
– majú podobu substantív (sto), adjektív
(stý), prísloviek (storako)
– gram. kategórie: rod, číslo,
pád
– Vzor
a) 1-4 samostatné,
b) 5-99 – vzor päť,
c) pekný/cudzí (radové, násobné, druhové),
d) milión – dub,
tisíc – stroj, miliarda – žena, sto –mesto
e) neohybné – skupinové, neurčité, násobné
Členenie:
–
základné
– radové
– skupinové
– násobné
– druhové
Pravopis:
– Skloňovanie základných čísloviek STO/TISÍC
- Ak stoja pri PoM – sú nesklonné:
od sto korún, prišiel s tisíc korunami
- Ak stoja
samostatne, skloňujú sa podľa vzorov mesto a stroj:
– Oženil sa v tridsiatich rokoch (mal 30 – koľko?) základná
číslovka
– Oženil sa v tridsiatych rokoch (v období od 1930-1939) v akých? V ktorých (poradie) radová
číslovka
Písanie čísloviek od 21-99
– A) ak sa neskloňujú, píšeme desiatky a jednotky spolu:
64 (šesťdesiatštyri) – o šesťdesiatštyri deťoch
– B) ak sa skloňujú, píšeme desiatky a jednotky osobitne:
52 (päťdesiatdva) – o päťdesiatich dvoch deťoch
Skloňovanie vyšších zložených čísloviek:
– A) vnútri slova sa neskloňujú:
o (20 222) dvadsaťtisícdvestodvadsaťdva deťoch / o dvadsaťtisíc dvesto dvadsaťdva
deťoch
– B) vnútri slova sa skloňujú:
o dvadsaťtisícdvestodvadsiatich dvoch deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto dvadsiatich
dvoch deťoch
Nesklonná
číslovka JEDEN
– 21 žien – dvadsaťjeden žien
– 31 mužov – tridsaťjeden mužov
– 51 – päťdesiatjeden
detí
– zápas skončil 1:0 jeden (gól) nula
Gramatická prípona v I pl.
– Číslovky dva (obidva, oba),
tri
- majú v I pl. tvary: dvoma/-mi, troma/-mi:
Prišiel s dvomi/dvoma priateľmi. Prešiel tromi/troma testami.
Písanie
osobitne a dovedna:
– Násobné číslovky – raz-razy-ráz sa píšu ako dve slová:
dva razy, päť ráz, desiaty
raz
– Násobné číslovky – -krát, -násobný sa píšu ako jedno slovo:
dvakrát, päťkrát, desiatykrát, prvýkrát, viacnásobný
Písanie spojovníka v číslovkách:
– 3-ročné deti, 30-ročná vojna (zložené
slovo)
– Tank T-35, lietadlo IL-18 /značka lietadla/
– Po spojovníku nesmie nasledovať gramatická prípona (8-eho,
2,5-tý)
VČ platnosť
-podmet: Štyria prišli neskoro.
-menná časť prísudku: Chlapec bol
piaty.
-zhodný prívlastok: piaty trieda
-neurčité číslovky, kt. prechádzajú k príslovkám – príslovkové určenie
miery
-doplnok: Chlapec dobehol piaty.
Štylistické využitie gramatických kategórií:
1. v umeleckom
a rečníckom štýle (magické a biblické čísla)
2. tvorba antoným: prvý a posledný
3. zveličovanie: Už som ti to povedal
100x!
4/8 – 4 lomené 8
4:2 – 4 delené dvomi/dvoma
1+1 = 2 – jeden plus jeden je dva
1., 2. – po prvé, po druhé
0,5 –
nula celých päť desatín
Slovesá /Verbá/:
- ohybný (časuje sa) a plnovýznamový SD
- pomenúva činnosť (robí) alebo stav
(omladol) osôb, zvierat a vecí
- gram. kategórie – majú všetky určité slovesné tvary: osoba, číslo, čas, spôsob,
vid, rod
- neurčité slovesné tvary preberajú vlastnosti a gr. kat. mien (volanie – slovesné PoM, volaný, volajúci –
príčastia)
Delenie slovies:
1. delenie:
A) plnovýznamové:
– činnostné
(skákať)
– stavové (mladnúť)
B) neplnovýznamové (pomocné):
► fázové: začať, začínať, prestať, zostať, ísť
+ neurčitok
►modálne: môcť, smieť, chcieť, musieť, mať + neurčitok
►sponové: byť, bývať, stať sa + PoM al.
PríM
►limitné: ísť a mať
2. delenie:
– A) zvratné (potiť sa, hnevať sa)
– B) nezvratné
(sedieť)
3. delenie:
– 1. určité (všetky gr. kategórie)
– 2. neurčité (nemajú všetky slov. gr.
kat.):
a) neurčitok (infinitív): písať
b) slovesné PoM: -tie/-nie: písanie
c) prechodník –úc/-iac: píšuc
d) trpné
príčastie –ný, -ený, -tý (písaný)
e) činné príčastie
◙ prítomné –úci/-uci, -iaci (píšuci)
◙ minulé –vší
(napísavší) – málo frekventovaný tvar
4. delenie:
– jednoduchý tvar (píšem, napíšem)
– zložený (budem
písať, bol by písal
. VČ platnosť
-slovesný prísudok /pomocné sloveso ako spona b y ť funguje ako menný
prísudok/
-vetný základ: Stáť!
-zhodný prívlastok/neurčité sloves. tvary-príčastia trpné a činné/: navrhovaný projekt, plačúce
dieťa
Plačúci odišiel. /ako PríM/ Obžalovaný vstaňte./PríM, nepotrebujú PoM, v lexikálnom význame ho
obsahujú-spodstatnené PríM/
-podmet: Fajčiť je zakázané.(fajčenie je zakázané)
-príčastia ako doplnok: Domov sa vrátil
plačúc. – prechodník, Otec prišiel unavený.
-predmet: Nútia nás učiť sa
-nezhodný prívlastok: Prebudila sa
v ňom túžba kúpiť si bicykel.
-prechodník v pozícii príslovkového určenia
Pravopis slovies
1. Zhoda podmetu (vy) s prísudkom (ste videli) pri VYKANÍ:
Vy ste to tiež videli, pani
Nováková?
(zámeno pre 2. os. pl. – sloveso v 2. os. pl.)
NIE: Vy ste to tiež videla, pani Nováková?
2.
Písanie i/y v slovesných tvaroch
a) Základ slova vo vybraných slovách: ►sloveso v rozkazovacom spôsobe
–y
ukryjú, umyjú ► ukry!, umy!
b) Základ slova nie vo vybraných slovách:
potrú, určia
►potri!, urči! urč!
c) Gramatické prípony (okrem trpného príčastia v
N sg. pečený ALE N pl.
Chlapci boli pečení-varení
d) samostatná morféma BY v podmieňovacom
spôsobe sa píše osobitne: bola by sa umyla
(ALE:
keby/žeby/akoby/kiežby sa bol umyl
spojky častica
3. Výnimky z rytmického
krátenia:
chváliac (3. os. pl. prít. času)
Ale: činné príčastie: vládnuci, píšuci
4. Rozlišujte
onikanie/vykanie:
Babička, kam pôjdu takto proti noci. 3.os. pl.
Babička, kam pôjdete takto proti noci. 2. os.
pl.
5. Zápor slovesa BYŤ v 3. os. sg. v prítomnom čase:
– Správne: on nie je
– Nesprávne:
on neni
Štylistické využitie gramatických kategórií:Osoba
A) prednosť autorského plurálu
v náučných textoch (...sme uviedli nápad.....)
B) pluralis majestaticus – slávnostný plurál: My, Karol IV., žiadame Vás.....
c)
striedanie osoby alebo čísla v monológu sa využíva v umeleckom rozprávaní
Slovesný čas
– historický
prézent – vytvára zdanie, že sa minulý dej odohráva pred očami čitateľa: Odkedy zdedil pol milióna, prestal pracovať. Sedí si
v záhrade, hojdá sa v kresle. Príbuzní nechápali, čo sa deje.
Slovesný spôsob
– prostriedok
zdvorilostného princípu komunikácie, zmierňuje príkaz: Vyniesol by si smeti?
Slovesný rod
– trpný rod –
náučné texty, administratívny a publicistický štýl: Za darovaný liek sa neďakuje. Liek je darovaný. Bol dokázaný výskyt
olova.
Slovesný vid
Nie – budem sa sústrediť
Áno – sústredím sa,
budem sa sústreďovať
Štylistické využitie jednotlivých druhov slovies:
A) sponové slovesá – na
spomaľovanie rozprávanie
B) modálne slovesá – zmierňujú príkazy, zdvorilostný princíp
C) limitné slovesá – stav
pred uskutočnením, v subjektívnych prejavoch, dynamizujú text (Malo jej srdce rozhodiť. Išiel sa od hanby
prepadnúť.
Štylistické využitie slovesného tvaru:
a) neurčité sl. tvary – v staršej literatúre,
v náučnom a administratívnom štýle
b) neurčitok – povely, rozkazovací spôsob, titulky, expresívne vyjadrovanie, dvojitý zápor
/litotes/ – Nemožno mi ťa neľúbiť.
Príslovky:
• plnovýznamový SD, neohybný
• vyjadruje
okolnosti deja: miesta, čas, spôsob, príčinu
• niektoré môžeme stupňovať (utvorené z akostných prídavných mien – dobre)
•
Príslovky – spájajú sa so slovesom (sedel oproti)
• prechod k predložkám (blízko, vedľa, mimo, vnútri, dolu, poniže,
povyše, hore, okolo, oproti, neďaleko) – spájajú sa s podstatným menom v páde (oproti dverám)
• prechod k časticiam
(okolo) – dodávajú významový odtienok slovu albo vete (má 20 – má okolo dvadsať)
VČ platnosť
•
príslovkové určenie: pekne spieva
• modálne al. stavové príslovky vo vetnom základe, mennom prísudku (bolo ticho, boli
ticho)
• nezhodný prívlastok: cesta nahor, príchod včera
• Písanie spolu a
osobitne:
a) ktoré vznikli z predložkových spojení – spolu, pri písaní s-/z- rešpektujeme výslovnosť:
zriedkakedy, sčasti, donedávna (ALE: po slovensky)
b) ktoré vyjadrujú farbu (spolu aj osobitne): zafarbili
načerveno/na červeno, býval odmalička/odmalička, pracovala zaslobodna/za slobodna
c) zložené
príslovky píšeme spolu: stretávame dennodenne (málokedy)
Pravopis:
• Správne:
Bolo by treba sa na to pozrieť. Treba sa na to pozrieť.
• Nesprávne: Trebalo by....Je treba....
•
Správne: Už je to oveľa lepšie. Veľmi mi pomohol. Ďakujem pekne, veľmi pekne ďakujem.
• Nesprávne: už
je to ďaleko lepšie. Moc mi nepomohol. Díky moc (slang)
• HROZNE, STRAŠNE – nesprávne spojenie s prídavným menom –
spájanie sa s pozitívnym vnemom/javom
• Nesprávne: strašne krásny chalan, hrozne dobré šaty, strašne vydarený
večer
• Náhrada – synonymá: veľmi, úžasne, ohromne, náramne
• Príslovka AKONÁHLE – nepatrí
do kultivovanej slovenčiny, nahradiť za len čo, sotva, hneď ako, ledva
• Príslovku SNÁĎ nahradiť azda, hádam, možno,
vari, nebodaj
Štylistické využitie:
• rozprávacie časti epického textu (sú nepríznakové)
• konektory –
súdržnosť textu (a potom, vtom...)
• subjektívnosť – príslovky spôsobu (Neochotne vstal od stola, nesmelo sa usmial a pomaly zamieril k
východu.)
• vyjadrenie expresivity cez predpony pra-, pre-, pri- (praobyčajne, prekrásne...)
Určte, ktoré z
dvojice rovnakých slov je vo vete príslovkou:
• Je mi dobre. Dobre, prídem načas.
• No výborne, zvládol si to! Zvládol si to
výborne.
• Príď radšej skôr. Je skôr mladší ako starší.
• Trafil vedľa brány. Trafil vedľa.
• Bol raz jeden kráľ. Buď
už raz ticho.
• Preto odcestoval už dnes. Veď preto!
• Ja, samozrejme, neprídem! Povedal to tak samozrejme...
• Vyšli mu v robote
v ústrety. Kráča v ústrety nešťastiu.
• V utorok zas príde. Treba peniaze a zas len peniaze.
• Beriem si dovolenku od pondelka do
stredy vrátane.
• Zaplatil všetko vrátane fakultatívnych výletov.
• Hotel Carlton je neďaleko.
• Hotel Carlton je neďaleko
SND.
• Naproti Markovi sedela Katka.
• Bežal otcovi naproti.
Predložky, Spojky, Častice
-nemajúvetnočlenskú platnosť- nepatria do základovej formálnej vetnočlenskej
štruktúry
Predložky, ich štylistické využitie
neplnovýznamový SD
spolu s ohýbacou morfémou slova, pred
ktorou stoja, vyjadrujú vzťahy medzi slovami
vo vete stoja VŽDY v spojení s iným slovom (k otcovi,
od chorého, za štyroch)
nemajú vetnočlenskú
platnosť
Pravopis:
správny slovotvorný základ:
►predložka kvôli (k-vôl-i) má základ vôľ,
nie kôl--
správna väzba predložky:
►s,so – sa viaže s I (s
otcom, so sestrou)
►z, zo – sa viaže s G
(z povaly, zo dvora, z
obchodov)
Správne:
píšeme perom (čím? -prostriedok)
Je o päť minút
dvanásť.
Neprišli pre chorobu. (príčina)
Nesprávne:
• píšeme s perom (my a pero)
• Je
za päť minút dvanásť.
• Neprišli kvôli chorobe. (nie v prospech choroby)
• Neprišli
vďaka chorobe. (chorobe nemáme začo vďačiť)
Delenie predložiek:
A) prvotné – vždy len
predložkami
B) druhotné – narastá počet v administratívnom štýle (právnické a obchodné texty):
v súvise, v porovnaní,
na rozdiel, v závislosti od, prostredníctvom, zásluhou, počnúc,
končiac...
Vypíšte z textu všetky predložky, rozdeľte ich podľa druhu:
Celebrita medzi športovými trofejami prišla na Slovensko naposledy jeho zásluhou. Hokejový Stanley Cup vyhral pred tromi rokmi v drese Tampy Bay. Vážený plechový hosť dorazil na Liptov na jediný júlový deň.
Prvotné – na, pred, v, medzi
Druhotné – Nie sú: zásluhou – iný
kontext
Vokalizácia predložiek pred zámenom
náš jazyk nedovolí, aby za sebou nasledovali ťažko vysloviteľné
hlásky ► vokalizácia predložiek
vokalizácia – pripojenie vokálu/samohlásky k neslabičným predložkám
k, s, v, z a ich následná premena na slabičné: ku, so, vo, zo
jednoslabičné predložky:
od, pod, pred, nad, cez, bez ► vokalizácia: odo, podo, predo, nado, cezo, bezo
Správne
obe predložky:
v dni, vo dni, z dňa / zo dňa,
bez zmeny/ bezo zmeny, v sne/ vo sne, nad
dverami/nado dverami...
Spodobovanie predložiek:
S (píšeme S, vyslovujeme Z)
pred:
a) samohláskou: s otcom (Z)
b) znelou spoluhláskou: s Braňom (Z)
c) VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme S – s ním
(S)
SO (píšeme SO, vyslovujeme ZO): SO švagrinami (ZO)
VÝNIMKA: pred osobnými zámenami: SO mnou
(SO)
ZO (píšeme a vyslovujeme vždy ZO)
KU /píšeme a vyslovujeme vždy GU) KU kapuste
(GU)
VÝNIMKA: pred osobným zámenom KU: KU mne (KU)
VO (píšeme a vyslovujeme VO)
Z (píšeme Z, vyslovujeme S pred neznelou spoluhláskou): z povaly (S)
K (píšeme K, vyslovujeme G) pred:
a) samohláskou: k uchu
(G)
b) znelou spoluhláskou: k dvoru (G)
V (píšeme V, vyslovujeme F) pred neznelou spoluhláskou: v ceste (F)
Štylistické využitie predložiek:
prvotné predložky – bezpríznakové
druhotné predložky – príznak
odbornosti – v náučných a administratívnych textov ( v zmysle...vzhľadom na....)
Rozlíšte predložku alebo iný slovný druh:
Začínajúc 1. júlom vstúpi do platnosti....
►predložka
Nechtiac som ho
urazil.
►príslovka
Počínajúc pondelkom otvárame...
► predložka
Chtiac-nechtiac musím
ísť.
►príslovka
Na rozdiel od krajín východnej Európy..
► predložka
Nerobíme rozdiel medzi
regiónmi.
►podstatné meno
Môžeme si to dovoliť so zreteľom na získanú prax.
►predložka
Maj predovšetkým
na zreteli svoje zdravie.
►podstatné meno
Použite nasledujúce druhotné predložky vo vetách:
v zmysle, v záujme, v dôsledku, prostredníctvom, so zreteľom na, odhliadnuc od, s ohľadom na, bez ohľadu
na
Spojky
• neplnovýznamový SD
• majú vlastnosti samostatných morfém (gramatických
slov)
• spájajú vety, slová
• nemajú vetnočlenskú platnosť
Pravopis:
• Písanie čiarky:
a) Ak sa opakuje
tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka (i-i-i, ani-ani, alebo-alebo): Ozve sa či v zime, či v lete. Alebo ber, alebo nechaj!
• ALE: ak
vymením zlučovaciu spojku za INÚ, čiarku pred vymenenou nepíšeme: Zvieratá kŕmime i na jar, i v lete aj na jeseň a v zime.
b) Ak
sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, ani, či, alebo v zlučovacom význame:
Ozve
sa každý rok, a preto má....Myslím, teda som. (a teda)
c) Ak sú vety alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené dvoma
protikladnými spojkami (nielen-ale aj, tak-ako aj...), čiarku píšeme pred druhou z
nich: Nielenže prišiel neskoro, ale sa ani
neospravedlnil.
d) Pred podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď, pretože...
e) Čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred
priraďovacími spojkami, ak vyjadrujú iný ako zlučovací vzťah:
Naháňali ho, a nechytili. (odporovací vzťah)
Naháňali ho a
nechytili. (zlučovací vzťah)
Štylistické využitie spojok:
1. nepríznakové samy osebe
2. expresívne
pôsobia, keď ich opakujeme alebo vôbec nepoužijeme (vtedy zdroj dynamizácie textu)
Častice
l
neplnovýznamový SD
l vyjadrujú osobný vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú slovu/vete
významové odtienky
– NEMAJÚ
vetnočlenskú platnosť (hodnotiace častice tvoria neslovesné
jednočlenné vety: Možno...Samozrejme.
Áno!)
Pravopis
l Písanie čiarky
a) Pri hodnotiacich a vysvetľovacích časticiach:
- Píšeme
čiarku, ak má platnosť pre celú vetu, nielen pre jedno slovo:
Chcel odísť, zrejme, vrátiť sa domov. Veru, už bolo neskoro.
- Nepíšeme čiarku, ak má vzťah k jednému slovu: Bolo už veru neskoro.
l Spojenie častice s oslovením
- Čiarku
píšeme až po substantíve: No Jano, to sa ti teda podarilo
NIE: No, Jano, to sa ti ....
l Písanie dovedna/osobitne
a)
ak sa skladá z viacerých slov = 1 jazyková jednotka (asi sotva, akože by, nie a nie, len a len, priam tak)
b) väčšinu píšeme spolu:
bezpochyby, čožeby, akoby, akiste
c) spolu píšeme zmeravené tvary: božechráň, namojveru
d) opakovanie častíc – so spojovníkom:
tak-tak, len-len, už-už
Štylistické využitie
l v subjektívne ladených textoch hovorového štýlu – v
dialógoch
l v úlohe konektorov (pri výstavbe textu)
l na zvýraznenie subjektívnosti v publicistickom a umeleckom štýle
l NO –
nepoužívať vo výkladovom texte
l takže – bezdôvodné použitie v hovorovom štýle
Rozlišuj:
l Už je raz
darmo. častica
l Žil raz starček so starenkou. príslovka
l Stačí mi raz povedať! Číslovka
Aký osobný
postoj má výpoveď?
l Mám asi 100 eur.
l Mám možno 100 eur.
l Mám pravdepodobne....
l Mám chvalabohu....
l Mám
dokonca...
l Mám nanajvýš...
l Mám iba/len...
l Mám sotva...
Porovnaj funkciu označených slov:
l Len aby
nezabudol.
l Bojí sa, aby nezabudol.
l Nemám ani jednu.
l Neodišiel Patrik ani Dano.
l Samozrejme, ty máš prednosť!
l Prijala to
tak samozrejme.
Citoslovcia
n neplnovýznamové SD
n slová – vety, vyjadrujú cit (joj), vôľu (heš) alebo
napodobňujú zvuky (cingi-lingi)
n ak nezastupujú iný slovný druh, nemajú vetnočlenskú platnosť, inak:
Ale o tom nikto ani muk! Žaba
čľup do vody.
- vo funkcii slovesa – prísudok
- stoja mimo vety, sú oddelené čiarkou
Pravopis
n
Interpunkcia
- Na konci zvyčajne majú výkričník ! Ach, to azda nie! Vitajte u nás!
- Uprostred vety ich môžeme
zdôrazniť ! A on buch! a bol na zemi.
n Písanie čiarky:
Hej, nevideli ste ho? Nie, len Miša! Ahojte, Hanka, Eva,
Soňa!
ALE: A on buch! A bol na zemi... (citoslovce buch je vo funkcii prísudku, preto nie je
oddelené
čiarkou.)
n Písanie osobitne a dovedna
- U mnohých je ustálené písanie: hi-hi-hi / hihihi
„Ku-kuk!“
volá kukučka. / „Kukuk!“ volá kukučka.
- Zmeravené tvary dovedna: Nevídali. Dajsamisvete!
Druhy
n
vlastné
n zvukomalebné
Štylistické využitie
n nehodia sa do písomných prejavov
objektívnych štýlov
n v hovorovom a umeleckom štýle (dramatické rozprávanie, dialóg – monológ)
n významový vzťah
s expresívnymi príznakmi
n dotvárajú sémantické hodnoty výpovede
-odlíšenie od prísloviek/pomôcka otázkou,
príslovky stupňovanie/: napr.
Ťažko sa mi stúpalo do kopca. – stupňovanie
Asi ťažko to urobí. –
náhrada sotva
n Zvukomalebné slová = onomatopoje
n Zvuky zvierat:
kikirikí (SR), cocoroco
(španielsky), cock-a-doodle-doo (anglicky: kok-dúdl-dúj),
cucuricu (rumunčina: kukuriku).
n AHOJ – starý kresťanský pozdrav
námorníkov pri spúšťaní lode na more: „K pocte Ježišovi!“ „Ad honorum Jesus!“