Jazyková komunikácia
Jazyková komunikácia
Jazyk, jazykový znak, jazykový systém, reč, základné funkcie jazyka – komunikačná, poznávacia, estetická
Komunikácia, druhy komunikácie (priama, nepriama, bežná, oficiálna, monologická, dialogická, verbálna, neverbálna)
Súkromná ústna a písomná komunikácia – súkromný list, internetová komunikácia
Verejná ústna a písomná komunikácia – motivačný list, úradný životopis
Beletrizovaný životopis
Oprava kontrolnej slohovej práce
Zhrnutie učiva – jazyková komunikácia
Ciele: Definovať pojmy jazyk a reč. Vysvetliť jazykový systém a sémantický trojuholník. Vedieť čítať s porozumením rôzne druhy textov. Rozlíšiť a charakterizovať umelecký a vecný text. Vedieť jednotlivé druhy komunikácií, odlíšiť ich v danej situácii, uviesť príklady. Dokázať odlíšiť súkromnú komunikáciu od verejnej. Zoštylizovať súkromný list. Prakticky používať zásady písania úradného životopisu a motivačného listu. Poznať znaky beletrizovaného životopisu a prakticky ho aplikovať. Vedieť uplatniť získané vedomosti pri tvorbe písomných textov, dodržiavať formálne a štylistické zásady. Vedieť vytvoriť úvahu s uplatnením získaných vedomostí. Odstrániť chyby a nedostatky v získaných vedomostiach. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.
JAZYKOVÁ KOMUNIKÁCIA
Jazyk, jazykový systém, reč, druhy jazykov
Jazyk /langue/
- systém pravidiel a znakov (súhrn), na základe ktorých vzniká konkrétna reč
- spoločenský jav – nemáme ho vrodený
- prostriedok komunikácie, ktorá je vo svojej podstate základom ľudskej spolupatričnosti a ľudskej súdržnosti /človek je spoločenský a mysliaci tvor, môže existovať iba vďaka jazyku/
- abstraktný jazykový pojem, pozostávajúci z prvkov, vnútorná podoba jazyka
Jazyk ako systém - je prirodzený systém, ktorého podobu treba objaviť – nájsť pre daný jazyk model, ktorý by vystihoval vzájomné vzťahy medzi jeho prvkami.
Jazyk ako kód
- súbor/systém znakov a pravidiel (kódov), ktoré sa používajú na vyjadrenie a prenos informácií
- zabezpečuje výmenu informácií
Druhy jazykov
- prirodzené – výsledok historického vývinu (slovenčina, angličtina a i.)
- umelé – na základe aktuálnej požiadavky istej skupiny (esperanto, programovacie jazyky)
Komunikácia
EXPEDIENT /autor/ ----------------► TEXT ----------------► PERCIPIENT /príjemca/
kódovanie -----------------► text ----------------► dekódovanie
informačný šum – narušenie komunikácie /nesprávne pochopený text, nezrozumiteľný kód, napr. šušťanie v slúchadle/
informačná bariéra – prednáška v čínskom jazyku, napr. cudzí jazyk
účinná komunikácia – obidvaja komunikujúci poznajú kód
Jazyková komunikácia – schéma:
kódovanie dekódovanie
Odosielateľ – komunikant 1 ---------► komun. kanál ---------► Prijímateľ – komunikant 2
KÓD-jazyk
(nosič, médium)
Reč /parole/
- konkrétne využitie jazyka (v zvukovej alebo písomnej podobe) v určitej situácii (komunikácii), vonkajšia podoba jazyka
- tvorí sa na základe istých jazykových predpisov, vzorcov, al. pravidiel
- doplnená rôznymi mimojazykovými prostriedkami (mimika, gestá...)
(objektívne pozorovateľná, nedá sa vedecky formalizovať, nemôže byť predmetom jazykovedy)
Jazyková činnosť /language – ľudská reč/
- komplexný proces, v ktorom sa jazyk ako systém /langue/ využíva na dorozumievanie a myslenie, prípadne schopnosť vykonávať tento proces
- jazyk + reč
Jazykový znak, sémantický trojuholník, funkcie jazyka
Znak
- niečo, čo stojí za niečím iným
- pri znaku ide o 2 veci:
- prvotná vec /vec v najširšom zmysle: pojem, predstava, fikcia)
- vec, ktorá má schopnosť prvotnú vec zastupovať, nejako na ňu poukazovať (rozličné podoby: konkrétny objekt, obraz, znak, rad
tónov; jazykové útvary: morféma, slovo, veta, text)
Jazykový znak
- prvok jazykovej komunikácie
- schopnosť zastupovať nielen konkrétne veci priamym poukazovaním na ne, ale vďaka spojeniu zvukového reťazca s myšlienkovými obsahmi môže označovať, zastupovať aj neprítomné veci
Základné funkcie jazyka
- a) dorozumievacia /komunikatívna/ - jazyková komunikácia (vyjadrovanie myšlienok, názorov, postojov, citov....)
- b) poznávacia /kognitívna al. gnozeologická/ - myšlienková oblasť: jazyk ako nástroj myslenia
- c) estetická funkcia – rozvoj estetického cítenia človeka
- d) reprezentatívna – prostriedok na tvorbu národného povedomia a hrdosti
Druhy komunikácie:
- Verbálna (slovná)
– realizácia pomocou jazykových prostriedkov
- môže byť ústna alebo písomná
- Neverbálna (neslovná)
- realizácia pomocou nejazykových prostriedkov – cez mimiku a gestá
- človek 5x častejšie presvedčí neverbálne než verbálne
- Priama
- obaja účastníci sú v priamom kontakte, je tu spätná väzba
- spontánna, nepripravená, nevyžaduje prísne dodržanie spisovnej normy
- Nepriama
- účastníci nie sú na tom istom mieste v tej istej chvíli, dorozumievajú sa sprostredkovane (list)ˇ
- chýba spätná väzba, časté nedorozumenia
- Bežná
- v súkromnej sfére, nespisovné slová a výrazy, nedokončené vety, bohatá modalita viet
- malá vzdialenosť medzi účastníkmi, výrazné gestá a mimika
- Oficiálna
- vo verejnej sfére, spisovný jazyk, zdvorilostné formulky, spoločenský odstup, odborné výrazy
- úsporne – gestá a mimika, väčšia vzdialenosť
- Monologická
- hovorí iba 1 človek, chýba verbálna spätná väzba, nestriedanie komunikačných rolí
- Dialogická
- najmenej 2 účastníci, striedajú komunikačné roly, funguje spätná väzba
Bežná komunikácia. Hovorový štýl
Komunikačná sféra:
- súkromná, záujmová, pracovná
Komunikanti: súkromné osoby
Funkcia: bežná komunikácia v neoficiálnom alebo polooficiálnom styku na pracovisku, bežná komunikácia s priateľmi a i.
Znaky:
- ústnosť, spontánnosť
- konverzačnosť
- súkromnosť
- situačnosť
- stručnosť
- expresívnosť
Útvary:
- klasické – ústne: Monologické (vtipy, príbeh)
- Dialogické (rozhovor, hádka...)
– písané: súkromný list, oznámenie
- moderné – ústne: chat, odkaz
– písané: e-mail, SMS, inzerát
Slohové postupy v HŠ:
- rozprávací (príbeh),
- opisný (opis osoby, pracovný postup),
- informačný (pozvanie, oznámenie),
- výkladový (vysvetlenie, mravné poučenie).
Súkromný list:
- úvodná rámcová časť listu:
- miesto a dátum – pravý horný roh
- oslovenie (namiesto výkričníka píšeme čiarku, malé písmeno)
- Jadro listu:
- vyčleňujeme odseky podľa motívov
- prejav úcty adresátovi Ty, Vy, Tvoj, Váš...
- Záverečná časť:
- zdvorilostná formulka, pozdrav
- vlastnoručný podpis
Oficiálna komunikácia. Administratívny štýl
Komunikačná sféra: pošta, banka, súdy
Komunikanti: súkromná osoba – inštitúcia, inštitúcia - inštitúcia
Funkcia: sprostredkovanie informácií presne, fakty bez vysvetľujúcich a doplňujúcich faktov
Znaky:
- adresnosť, verejnosť
- vecnosť, neutrálnosť, objektívnosť
- knižnosť, písomnosť
- stručnosť, schematickosť
Útvary:
- a) podľa určenia
- dokumentárne: záväzne sa archivujú: zápisnica, protokol /rozšírená zápisnica s podrobnými dokumentačným zápisom/, maturitný protokol, triedny katalóg, potvrdenka, zmluva, zmenka, akcia, rezolúcia...
- oznamovacie: (dokumenty s krátkodobou alebo dlhšou aktuálnosťou): vyhláška, zákon, prípis, smernica, oznámenie, telegram, životopis, žiadosť, prihláška, reklamácia, upomienka, splnomocnenie, objednávka...
- heslové (často majú predpísanú predlohu, časovo limitované, všetky sa nearchivujú): súpis, zoznam, prehľad, rozvrh hodín, vysvedčenie, diplom, faktúra, cestovný príkaz, bankové tlačivo...
- b) podľa formátu
A4 – zákon, vyhláška, úradný list – žiadosť, životopis..
A6 a menšie – objednávka, oznámenie, splnomocnenie, úradné tlačivá...
Slohové postupy
- informačný
- výkladový
- opisný
Kompozícia úradného listu:
- úvodná rámcová časť (meno, adresa autora, príjemcu, miesto a dátum, vec)
- vlastný text, odseky
- záverečná časť (zdvorilostné formulky, poďakovanie, podpis, prílohy)
Motivačný list
- sprievodný list
- forma poloúradného listu (chýba heslo, Vec, prílohy, miesto, dátum – v životopise)
- pomáha uchádzačovi o zamestnanie dostať sa na pracovný pohovor – konkurz
- motivuje budúceho zamestnávateľ natoľko, aby si uchádzača pozval na osobné stretnutie
- odpovedáme na konkrétnu ponuku/inzerát, reagovanie na dôležité body z inzerátu, uvádzame dôvody, prečo práve my by sme mali uvedené miesto získať, uvádzame schopnosti a skúsenosti, ktoré nás predurčujú na vykonávanie danej pozície
- býva doplnený životopisom, neuvádzame tu fakty o vzdelaní, praxi a o pomeroch v rodine
Životopis
- písané útvary oficiálnej komunikácie
- podľa obsahu:
- profesijný (kariérny) – chronologické zachytenie výseku života od najstarších dát k najnovším /dospelí – prehľad zamestnania, študenti – stupne vzdelania)
- komplexný – priebeh celého života a všetkých jeho stránok – vzdelanie, zamestnania, záľuby...
- podľa formy:
- štrukúrovaný – v heslách, jednočlenné menné vety
- kontextový – v ucelených vetách
- v administratívnom štýle – administratívny životopis – informačný a opisný slohový postup
- v umeleckom štýle – beletrizovaný životopis:
- umelecké výrazové prostriedky, kreatívny/tvorivý charakter, pracuje s fikciou a fantáziou
- rozprávací a úvahový postup
- môže byť: a) autobiografia – vlastný životopis
- b) biografia – nejakej známej, menej známej osobnosti