Fonetika, fonológia – maturitná téma

Fonetika, fonológia

Zvukovou stránkou jazyka sa zaoberajú jazykovedné disciplíny fonetika a fonológia.

Fonetika – jazykovedná disciplína, ktorá skúma a opisuje tvorenia zvukov reči artikulačnými (rečovými) orgánmi a ich zvukové znenie

• základnou jednotkou fonetiky je hláska – konkrétna podoba fonémy v reči

Fonológia – jazykovedná disciplína, ktorá skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo–rozlišovacej funkcie

Fonéma – najmenšia zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov (sud – súd, plod – plot, koža – koza)

Graféma – písmeno

Jednej fonéme (resp. hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno).

Výnimku tvorí písanie dvoch grafém pre jednu fonému v prípade i, y a v prípade písania t, d, n, l namiesto ť, ď, ň, ľ, ak po nich nasleduje i, í, e, ia, ie, iu.

V inom prípade zasa zapisujeme jednu fonému spojením dvoch grafém: ch, dz, dž.

Rozličné konkretizácie tej istej fonémy nazývame varianty fonémy.

Artikulačné ústroje:

• pery
• zuby
• ďasno
• tvrdé podnebie
• mäkké podnebie
• čapík
• jazyk
• ústna dutina
• hrdlová dutina
• nosová dutina

Spisovná výslovnosť – ortoepia

• je náuka o spisovnej výslovnosti.
• v slovenčine pre spisovnú výslovnosť sú osobitne dôležité najmä tieto javy: 
  • znelostná asimilácia (spodobovanie)
  • výslovnosť spoluhlásky v
  • výslovnosť dvojhlások
  • výslovnosť spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások
  • rytmické krátenie
  • mäkkosť a tvrdosť spoluhlások

Rozdelenie spoluhlások podľa účasti hlasu (znelosti):

• znelé – b, d, ď , dz, dž, g, h, z, ž, v
• neznelé – p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f
• nepárové znelé (zvučné) – m, n, ň, l, ľ, r, j 

Prozodické vlastnosti reči – intonácia

Slabika – je najmenšia intonačná jednotka

• intonácia je súbor prozodických prostriedkov reči, ktoré sa vznikajú modulovaním (zmenami) hlasu.
• hlas môže mať trojakú moduláciu: 
  • časovú – vzniká kvantita, pauza, prízvuk, dôraz
  • silovú – vzniká kvantita hlasu, prízvuk, dôraz
  • tónovú – predstavuje melódia, hlasový register

1. Časová modulácia: 
   Kvantita (dĺžka) – je nositeľom slabičnosti

• trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej samohlásky

Pauza (prestávka) – pauzami sa člení súvislá reč na úseky, takty

Pauzy rozoznávame:

• logické(významové)
• fyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa)

Tempo reči (rýchlosť) – závisí od obsahu a funkcie prejavu

• čím je prejav obsahovo bohatší, náročnejší, tým má pomalšie tempo reči, a naopak
• priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu.

Rytmus – je vytvorený striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty

• čím nižší je priemerný počet slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti

1. Silová modulácia:

Intenzita hlasu (sila) – možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých

Prízvuk – slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike slova

• patria sem predklonky a príklonky, ktoré sú neprízvučné 
  • predklonky – jednoslabičné spojky a častice – a, i, aj, že, až, keď, len...
  • príklonky – jednoslabičné slová – byť, som, si, je, sme, ste, sú, mi, ti, jej, ma...
• vedľajší prízvuk sa vyskytuje v zložených slovách a býva menej výrazný (západoslovenský)
• jednoslabičné predložky sú neprízvučné. Prízvučné sú len vtedy, ak je na nich dôraz alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom (prišiel po mne)
• vetný prízvuk predstavuje mierne zosilnenie koncového slova vo vete

Dôraz – je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré je vo vete významovo najdôležitejšie

• pri základnom slovoslede býva vetný prízvuk na poslednom slove vety (Prešiel celým Slovenskom.), pri subjektívnom slovoslede na začiatku vety (Povedal som ti to či nie?).

1. Tónová modulácia:

Melódia – je stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete

Rozoznávame tri druhy melódie:

• klesavá – na konci oznamovacích, žiadacích, želacích a zvolacích viet –uspokojivá končiaca melódia
• stúpavá – na konci opytovacích viet bez opytovacích zámen (Bol si tam?) a zisťovacích viet – neuspokojivá končiaca melódia
• polostúpavá – pred nekončiacou pauzou, napr. medzi vetami alebo na mieste čiarky – neuspokojivá nekončiaca melódia