Morfológia, neplnovýznamové slovné druhy, interpunkcia

Morfológia, neplnovýznamové slovné druhy, interpunkcia

Morfológia – náuka, ktorá je súčasťou gramatického systému jazyka – syntaxu

Morfológia je náuka, ktorá sa zaoberá:

• slovnými druhmi – pri zaraďovaní slov je dôležitý lexikálny význam slova
• tvorením slovesných druhov
• gramatickými kategóriami – rod, číslo, pád, vzor

Slovných druhov je 10 (5 ohybných a 5neohybných; 6 plnovýznamových a 4 neplnovýznamové).

Podľa toho, či niečo pomenúvajú alebo len vyjadrujú vzťahy medzi slovami, delíme 

slovné druhy na:

• Plnovýznamové – podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená, slovesá, príslovky
• Neplnovýznamové – predložky, spojky, častice, citoslovcia

Podľa toho, či slovo môže mať rozličné tvary (dá sa skloňovať, prípadne časovať) alebo 

má stále rovnaký tvar, delíme slovné druhy na:

• Ohybné– podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená, slovesá
• Neohybné – príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia

Neplnovýznamové (pomocné) slová nadobúdajú význam iba v spojení s plnovýznamovými slovami, nemôžu byť vetnými členmi.

Vyjadrujú:

• okolnosti a vzťahy nesamostatne – predložky (prepozície)
• vzťahy priradenosti a podradenosti – spojky (konjunkcie)
• postoj k slovu a výpovedi – častice (partikuly)
• city, vôľu, zvuky – citoslovcia (interjekcie)

1. Predložky – vyjadrujú rozličné vzťahy podradenosti medzi predmetmi, dejmi, vlastnosťami. V spojení s pádmi podstatných mien tvoria predložkové pády.

• vlastné predložky – sa používajú len ako predložky v predložkových väzbách: bez, do, cez, k, ku, na, nad, o, od, pre, pri, po, s, so, u, v, vo, z, zo.
• nevlastné predložky – môžu mať význam aj samy osebe ako príslovky alebo podstatné mená: hore, dolu, okolo, medzi, voči, … Išiel pomimo nášho dvora (predložka). – Stúpil pomimo (príslovka).

1. Spojky – spájajú vetné členy a vyjadrujú vetné vzťahy
   1. priraďovacie spojky – spájajú rovnocenné vetné členy a vety.

• zlučovacie – a, i, aj, ani, …
• stupňovacie – i, aj, ba, ba hej, ba ani, nielen – ale, nielen – ba aj, ale aj
• odporovacie – a, a predsa, a jednako, ale, lež, lenže, však, avšak, no
• vylučovacie – alebo, buď, alebo – alebo, buď – buď
  1. podraďovacie spojky – spájajú v súvetí podradenú vetu s nadradenou, uvádzajú vety:
• podmetové – že, že by, aby, žeby, keď, ako, …
• prísudkové – že, aby
• doplnkové – ako
• predmetové – že, aby
• prívlastkové – že, aby
• príslovkové – podraďovacie spojky a vzťažné zámená

1. Častice – uvádzajú vety a dodávajú im odtienky alebo citové zafarbenie

Uvádzajú vety:

• opytovacie – či, vari, azda, …
• rozkazovacie – nech, nechže, aby, nože, tak, …
• zvolacie – čože, ale, …
• želacie – bár, bárs, kiež, kiežby, bodaj, …

1. Citoslovcia – vyjadrujú city, nálady, vzruchy, vôľu hovoriaceho a napodobňujú zvuky (onomatopoje)

• citové – jaj, jój, aha, och, brr, …
• vôľové – hej, hľa, ľaľa, nože, pst, hijó, Pozor!, Pohov!, Do čerta!, Beda!, Pomoc!,…
• zvukomalebné – bú, mé, buch, frnk, čľup, bác, bim-bam, …

INTERPUNKCIA

– Interpunkcia je sústava príslušných grafických znakov (interpunkčných znamienok), ktoré sa používajú na členenie textu.

– V slovenčine sa používajú tieto interpunkčné znamienka: bodka (.), výkričník (!), otáznik (?), čiarka

(,), bodkočiarka (;), pomlčka (–), tri bodky (…), zátvorky ( ), dvojbodka (:), úvodzovky („“), lomka (/). V

rámci pomenovania sa používa spojovník (-) a apostrof (’).

• Interpunkčné znamienka (každé podľa svojej povahy) plnia v členení textu viac funkcií, a to:

1. a) vyčleňovaciu – patrí sem bodka, čiarka, pomlčka, dvojbodka, zátvorky a úvodzovky
2. b) pripájaciu – čiarka, dvojbodka, pomlčka a bodkočiarka
3. c) odčleňovaciu –