Charakteristika – druhy

Charakteristika – druhy

G 20. CHARAKTERISTIKA a jej druhy + vedieť charakterizovať 1 literárnu postavu

Patrí k OPISNÉMU slohovému útvaru (je druh opisu). Vyskytuje sa v umeleckej a náučnej literatúre. !!Vystihuje základné, podstatné, typické – charakteristické znaky človeka, javu, predmetu. !!

Vymenúva typickételesné znaky a vlastnosti človekaalebo nejakejbytosti (povahové vlastnosti, záujmy, schopnosti, názory...).

Pri charakteristike sa snažíme zachytiť vlastnosti človeka z viacerých uhľov pohľadu.

Podľa toho, na čo sa charakteristika zameriava, a aký štýl v nej autor používa, delíme charakteristiku na: odbornú (charakteristika krajiny, mesta, obdobia, terénu), ktorá má informatívny účel a používa sa na praktické potreby a umeleckú.

V umeleckej charakteristikepredmetom zobrazenia je osoba (alebo rozprávková bytosť, zviera). Takáto charakteristika má pôsobiť na citovú stránku čitateľa.

Jazykové prostriedky charakteristiky: prídavné a podstatné mená

Rozlišujeme charakteristiku:

1. Vonkajšiu  - opísanie (vymenúvanie) telesných vlastností.

Vnútornú – opísanie povahových a duševných vlastností, ak sa vonkajšia charakteristika nachádza samostatne t.j. bez prvkov vnútornej charakteristiky potom ide len o vonkajší opis a nie charakteristiku.

1. PRIAMU – je priame vymenovanie charakterových vlastností človeka, má byť presným zhrnutím komplexného pozorovania a objektívneho hodnotenia osoby.

NEPRIAMU – vlastnosti charakterizovaného človeka vyplývajú z jeho konania a správania.

1. INDIVIDUÁLNU – charakteristika určitej konkrétnej osoby, patrí sem posudok – objektívna charakteristika osoby a  autocharakteristika (charakteristika seba samého).

POROVNÁVACIU – charakteristika vlastností dvoch ľudí, predmetov alebo javov, pričom môžeme charakterizovať obe osoby súčasne, alebo najprv sledujeme jednu postavu, a potom druhú.

Vyskytuje sa v umeleckom i náučnom štýle (porovnanie 2 podobných výrobkov)

SKUPINOVÚ – ide o charakteristiku určitej skupiny ľudí, ktorá má rovnaké záľuby, povolanie napr. triedy, národa, mládeže, futbalového tímu, hudobnej skupiny, dramatického krúžku, učitelia.....

Podľa prístupu autora k hodnoteniu vlastností osoby hovoríme o objektívnej a subjektívnej charakteristike:

1. OBJEKTÍVNU – autor vymenúva a hodnotí vlastností osoby komplexne (dobré i zlé), nezaujato, bez úmyslu škodiť alebo lichotiť

SUBJEKTÍVNU – autor si vyberá a hodnotí zo svojho uhľa pohľadu iba niektoré vlastnosti osoby

Pri charakteristike osôb sa môže používať: priama reč, polopriama reč a nepriame reč.

Karikatúra – (druh charakteristiky), je zveličenie niektorej vonkajšej alebo vnútornej vlastnosti osoby, najčastejšie negatívnej, pričom sa využíva irónia a satira.

Poznáme: výtvarnú karikatúru ( v časopisoch ) a literárnu karikatúru.

Dôležité je dodržanie kompozičného plánu: zvoliť si, či začnete charakterizovať osobu od vnútorných vlastností osoby po opis vonkajšieho vzhľadu alebo naopak.