1. Vzťahové – utvorené od iných slov, vyjadrujú vlastnosť ako vzťah k niečomu, nestupňujú sa.
slamený (slama),
tehlový (tehla),
detský (dieťa),
počítačový (počítač),
liečivý (liečiť),
včerajší (včera),
chovateľský (chovateľ),
slovenský (Slovensko),
morský, pracovný, drevený, riaditeľský
2. Akostné – pomenúvajú vlastnosti priamo.
Spravidla sa stupňujú: pekný – krajší – najkrajší = NEPRAVIDELNÉ STUPŇOVANIE
vysoký – vyšší – najvyšší = PRAVIDELNÉ STUPŇOVANIE
Nie sú odvodené, majú svoj protiklad
pekný - škaredý, dobrý - zlý, vysoký – nízky, múdry – hlúpy, hlavný - vedľajší
3. Privlastňovacie - privlastňujú osobe alebo zvieraťu. Pýtame sa na ne otázkami čí? čia? čie?
a) Individuálne – privlastňujú JEDNOTLIVÝM osobám/zvieratám.
Sú zakončené príponami –ov, -in, skloňujú sa podľa vzoru otcov/matkin
chlapcov, otcov, matkin, mačkin, vlkov, líškin, Katkin, Jankov, sestrin, psíkov
Líškin brloh – patrí jednej líške
b) Druhové - privlastňujú CELÉMU DRUHU (zvieraciemu/ľudskému)
Sú zakončené príponou –í a skloňujú sa podľa vzoru páví. (neplatí tu rytmické krátenie).
V pádových príponách je vždy len mäkké i, í.
Psí, vlčí, medvedí, sloní, líščí, labutí, včelí, človečí
Líščí brloh – brloh, aký mávajú líšky. Typický pre líšky.
ČO URČUJEME PRI PRÍDAVNÝCH MENÁCH: rod, číslo, pád, vzor
Pekný – akostné a vzťahové, sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (pekný, dobrý)
Cudzí – akostné a vzťahové, ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku (širší, rúča)
Otcov – privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám mužského rodu (bratova, Petrovo)
Matkin - privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám ženského rodu (líškina, sestrina, Luckin)
Páví – privlastňujú spravidla zvieratám (orlí, včelia, sokolie)
!!!L sg. – o orľom pere, o včeľom mede, o sokoľom zraku
POZOR NA PRAVOPIS
I pl. vždy –mi (s otcový-mi známy-mi, s cudzí–mi ľuďmi)