Členenie slovnej zásoby a základy lexikografie

Členenie slovnej zásoby a základy lexikografie

1. Slovná zásoba

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v danom jazyku

– periférna (okraj SZ) – je neustále v pohybe, vypadávajú z nej staré slová = vstupujú nové slová

– centrálna (jadro SZ) – najčastejšie používané slová / okolo 1000

– aktívna – slová, ktoré bežne používame v hovorenej aj písomnej forme

– pasívna – slová, ktorým rozumieme ale bežne ich nepoužívame, je 5 násobne bohatšia ako aktívna SZ

– základná – jadro, najčastejšie používané slová

– individuálna – slovná zásoba každého jednotlivca, býva rozdielna, závisí od veku, záujmu, vzdelanie..

– celonárodná – všetky slová (spisovné, nespisovné) daného jazyka

2. Systém SZ a kritéria členenia SZ

Podľa lexikálneho významu

– plnovýznamové – majú svoj vlastný vecný význam, niečo pomenúvajú

– neplnovýznamové – nemajú svoj vlastný vecný význam, vyjadrujú vzťahy

– jednovýznamové – pomenúvajú jedinečný jav

– viacvýznamové – pomenúvajú viac javov

Podľa vzťahu medzi lexikálnymi významami slov

– homonymá – rovnako znejú, majú rovnakú podobu avšak iný význam

– synonymá – odlišná výslovnosť aj odlišná podoba avšak rovnaký význam

– antonymá – majú opačný význam

Podľa zaradenosti do jazykového štýlu

-hovorový štýl :

Hovorové slová – používajú sa v bežnej komunikáciu medzi dobre známymi osobami

Profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá profesia, slúžia na rýchle dorozumievanie

-náučný štýl :

Termíny (odborné slová) – slová ktoré jednoznačne a presne pomenúvajú veci a javy

-Umelecký štýl :

Poetizmy – vyskytujú sa najmä v staršej slovenskej literatúre

Knižné – slová, ktoré sa vyskytujú len v knihách, sú výnimočné používajú sa pri slávnostných príležitostiach

Biblizmy –

Okazionalizmy – príležitostné slová

-Administratívny štýl :

Kancelarizmy – typické slová administratívnych textov, napr. faktúra

-Publicistický štýl :

Publicizmy / žurnalizmy – slová, ktoré sú typické pre publicistický štýl (napr. atentát)

Termíny – náučný štýl

Knižné slová – umelecký štýl

Vo všetkých Jazykových štýloch využívame neutrálne slová (nevyjadrujú citový vzťah k pomenúvanému javu)

Podľa spisovnosti

– spisovné – používajú sa vo verejnom prostredí (tlač, TV, školy, úrady)

– nespisovné – slová, ktorých použitie je obmedzené len na veľmi úzky okruh ľudí

Slangové – používajú sa v súkromnom styku skupiny ľudí s rovnakým zamestnaním, záľubou..

Argotové slová – tajná reč (argot). Používajú ju rôzne asociálne skupiny ľudí

Dialektizmy – nárečové slová

Žargón – jazyk určitej spoločenskej vrstvy

Podľa citového príznaku

Kladné

– deminutíva (zdrobneniny) – mačička, psíček

– eufenizmy – zmierňujú prejav (zaspať namiesto zomrieť)

– rodinné slová – používané v domácom prostredí

– detské slová - používajú sa pri komunikácii s deťmi (pá-pá, hapať)

Záporné

– pejoratíva (hanlivé) – expresívne slová (držgroš)

– dysfenizmy – opak eufenizmov, ide o zdôraznenie záporných vlastností (zmija, ožran)

– zveličujúce slová (augmentatíva) – opak deminutív (psisko)

– vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy, ich používanie je v rozpore s etikou. Tabuizovaná lexika (kkt,**** atď)

Podľa pôvodu

– domáce – majú domáci pôvod (zvojník)

– cudzie – slová ktoré sa prebrali a aj sa preberajú z iných jazykov (hlavne anglické)

– zdomácnené – už ich nepociťujeme ako cudzie (rádio, TV)

Podľa doby vzniku

-zastarané slová – sú spisovné slová, ktoré majú novšie pomenovanie. Ešte v jazyku existujú, ale sa pociťujú ako staromódne. Používa ich staršia generácia. knihovňa – knižnica, zomrelý – mŕtvy; funus – pohreb

-archaizmy – existuje preň nový nový názov. Sú nespisovné. lučba(chémia), silozpyt(fyzika), merba(geometria), činža, dejezpyt, prirodozpyt, parostroj.

-historizmy – pomenúvajú predmety, ktoré sa prestali používať, neexistujú. bíreš – bývalý sluha na panskom veľkostatku, cylinderky – vreckové hodinky staršieho typu s cylindrovým strojom; šesták, päták, notár, pandúr, dereš, grifeľ, zlatka, četník

-neologizmy –nové slová

3. Lexikografia

Lexikografia sa zaoberá spracovaním slovnej zásoby do slovníkov rozličných typov

4. Druhy slovníkov

Elektronické

– online slovníky na internete

Knižné

Najčastejšie využívaný slovník je Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ)

Frazeologické slovníky

–obsahujú frazeologické jednotky a výklad ich vecného významu,

Terminologické slovníky

–obsahujú odborné výrazy z rozličných vedeckých disciplín a výklad ich vecného významu. V slovenčine máme Slovník cudzích slov a Krátky slovník cudzích slov.

Slovníky správnej výslovnosti

–vysvetľujú, ako sa slová vyslovujú – Pravidlá slovenskej výslovnosti.

Prekladové jazykové slovníky

–sú zvyčajne dvojjazyčné, napr. anglicko-nemecký (A. Bernolák vytvoril 5 jazyčný prekladový slovník –

Etymologický slovník

–vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov.

Retrográdny slovní

– má slová usporiadané podľa abecedy, ale od konca slova (z pravej strany) – (napr. azda, gazda, polgazda, jazda, medzijazda, krasojazda, rozjazda).