/chudobný ako kostolná myš, bojovať s veternými mlynmi, prekročiť rieku Rubikon/
rozdelenie podľa druhu:
(fifty–fifty , zoči–voči, kade–tade, krížom–krážom)
/hádzať hrach na stenu, hľadať ihlu v kope sena/
Typický znak príslovia je jeho didaktický záver, a to priamo vyslovený, ďalej akontextovosť príslovia (jeho dištančné zapájanie do textu) oproti kontextovosti porekadla (jeho kontaktové zapájanie do kontextu). Pre príslovie býva príznačná jeho dvojčlennosť, resp. dvojdielnosť. Príslovie máva stavbu jednoduchej vety, všetkých typov súvetia a okrajovo aj zloženého súvetia. Príslovie sa tradične pokladá za typický prvok tzv. ľudovej múdrosti, hoci v skutočnosti sú mnohé príslovia evidentne umelého pôvodu.
/Kto neskoro chodí sám sebe škodí. Komu sa nelení, tomu sa zelení./
Na rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo Vysoko hľadel, spadol do jamy - je to predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto: Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko
/Babka k babce, budú kapce. Mi o vlku a vlk za dverami. Trafil do čierneho./
Tematicky sa viažu so skutočnosťami a prácami na poli, v prírode. Niektoré pranostiky vyslovovali radu o počasí, o tom, ako sa v prírode pri istých úkazoch zariadiť, mali teda prognostický charakter.
Pranostiky teda vyslovujú: a) pozorovanie o počasí, o časovom, ročnom cykle
/V jeseni funt dažďa, cent blata./,
/September – z poľa ber./,
/Po Matúši čiapku na uši./,
/Zelené, tmavé Vianoce, biela Veľká noc./.
Tradičné označenie jednej skupiny knižných frazém, ktoré sa vyznačujú tým, že vznikli z výroku nejakej historickej alebo literárnej postavy.
/Byť
či nebyť. Tak a teraz uvidíme, kto z koho./
h) ľudové, intelektuálne frazeologizmy a europizmy
Dve alebo viaceré frazémy, ktoré vyjadrujú približne rovnaký vecný význam.
/odísť k Abrahámovi – odísť do večných lovíšť, položiť niekoho na lopatky – dať niekomu mat/
Rovnakoznejúce frazémy s rovnakou výstavbou, ale významovo aj svojou obraznosťou rozdielne.
/mať niekoho na očiach – I. stále niekoho sledovať, sliediť za niekým, II. spomínať si na niekoho, živo si niekoho pripomínať./
Frazémy s protikladným významom, ktoré spája jedna spoločná séma.
/hrať s niekým otvorenú hru – hrať sa s niekým na skrývačku (schovávačku), (ide to) ako po masle – (ide to) ako v lete na saniach, mať zlaté ruky – mať obe (obidve) ruky ľavé, má filipa – nevie do piatich narátať (napočítať); jeden ako druhý – z každého dvora pes/
Frazémy, ktoré vznikli doslovným prekladom z iných jazykov, tzv. kalkovaním. Pri kalkovaní sa úplne alebo čiastočne nahrádzajú komponenty cudzej frazémy ich domácimi ekvivalentmi
/byť ako na ihlách, labutia pieseň, bludný kruh/
Frazémy, ktoré označujú nové javy, alebo ktoré novo označujú existujúce javy a z hľadiska existujúcej normy a úzu sa javia ako nové s perspektívou ich stabilizácie v slovnej zásobe.
/únik mozgov = emigrácia špecialistov, prať špinavé peniaze = legalizovať príjmy z trestnej činnosti, držať ruku na pulze ničoho = byť účastníkom niečoho, druhý dych = nové sily/
Formálne podobné, avšak významovo odlišné frazémy.
/ísť ako baran – ísť ako baránok; ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok, mať dušu na dlani – mať dušu na jazyku, mať niečo na krku – mať niečo z krku; vziať si niečo do hlavy – pustiť niečo z hlavy; byť v kaši – dostať sa do kaše – dostať sa z kaše – dostať niekoho z kaše/