Veta a klasifikácia vety

VETA, KLASIFIKáCIA VETY

VETA

Veta je hlavnou jednotkou vetnej skladby, je zložená z vetných členov (podmet, prísudok, vetný základ).

Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá

Vety delíme podľa:

• obsahu ( modálnosti )
• zloženia
• členitosti gramatického jadra

Vety podľa obsahu hovoriaceho delíme na:

1.Oznamovacie vety - sú vety, ktorými chce hovoriaci niečo niekomu oznámiť. Za oznamovacími vetami píšeme bodku

Spôsob:a.)oznamovací
b.) podmieňovací

Príklady:Starý otec je v lese. Zajtra musím ísť na lekárske vyšetrenie.

2.Opytovacie vety - sú vety, ktorými sa hovoriaci chce niekoho na niečo spýtať. Za opytovacími vetami píšeme otáznik

3.Rozkazovacie vety - sú vety, ktorými hovoriaci vyslovuje rozkaz, zákaz alebo príkaz – chce, aby niekto niečo vykonal alebo nevykonal. Za rozkazovacou vetou píšeme výkričník

4.Želacie vety - sú vety, ktorými hovoriaci vyjadruje svoje želanie. Za želacou vetou píšeme výkričník alebo bodku

5.Zvolacia veta - je veta, ktorá obsahuje citové pohnutie hovoriaceho (strach, radosť).

Všetky druhy viet - oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie, môžu mať aj formu zvolania. Za takýmito vetami píšeme výkričník, alebo otáznik aj výkričník.

Vety podľa zloženia delíme na:

1. Jednoduché vety - sú vety, ktoré majú iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku

Jednoduché vety delíme na:

• holé vety,
• rozvité vety

• s viacnásobným vetným členom

 Holé vety - obsahujú len podmet a prísudok, alebo nevyjadrený podmet a prísudok. Hlavné vetné členy – podmet a prísudok nie sú rozvinuté ďalším vetným členom.

Príklady:

Holé vety s vyjadreným podmetom a prísudkom:Peter zvíťazil. Dieťa neplače?

Holé vety s nevyjadreným podmetom a prísudkom: Zvíťazil. Neplače? Pokračuj!

 Rozvité vety - vety, ktoré majú jeden, alebo oba základné vetné členy bližšie určené rozvíjacím vetným členom. Príklady: Náš Peter zvíťazil už tretíkrát. Malé dieťa už neplače? 

 S viacnásobným vetným členom - tvoria dva alebo viaceré rovnocenné vetné členy. Jednotlivé vetné členy sú oddelené spojkou alebo čiarkou

Príklady: Chlapci a dievčatá utekali domov.Pripravil som si sekeru, kladivo, pílku aj klince.

1. Zložené vety - majú dva alebo viac prisudzovacích skladov (podmetov a prísudkov). Zložené vety nazývame súvetia. Príklady:Miro naštartoval a odišiel. Ponáhľala som sa, lebo som vedela, že ma budeš čakať.

Zložené vety – súvetia delíme na:

• jednoduché súvetia,
• zložené súvetia.

Jednoduché súvetia - vety, ktoré obsahujú dva prisudzovacie sklady (podmety a prísudky).

1. a) priraďovacie (obe vety sú rovnocenné)
2. b) podraďovacie (1 hlavná veta a jedna vedľajšia veta)

• priraďovacie súvetie - zložené z dvoch formálne rovnocenných hlavných viet, ktoré sa spájajú priraďovacími prostriedkami
  a.) zlučovacie (a) – Najprv sa zasmiali deti a potom sa zasmial aj učiteľ.
  b.) stupňovacie( ba) – Vlastníctvo pustoší dušu človeka, ba mení ho na otroka.
  c.) odporovacie ( ale) – Dobré zrno zostane, ale plevu uchytí vietor.
  d.) vylučovacie (alebo) – Hlasujete za mier alebo ste za vojnu.
  e.) dôsledkové (preto, teda) – Lož má krátke nohy, preto ďaleko neujde.
  f.) dôvodové (veď, totiž) – Išiel som s nimi, cesta bola totiž klzká.
  
  • podraďovacie súvetie – spája sa v ňom do jedného celku hlavná veta a vedľajšia veta. Hlavná veta je tu nadradená, vedľajšia podradená. Tejto vedľajšej vete môže byť podradená ďalšia vedľajšia veta. Vety v tomto súvetí bývajú spojené:
  a.) podraďovacími spojkami – že, aby, keď, kým, keby, pretože, lebo, ...
  b.) vzťažným zámenom – kto, čo, aký, ktorý, čí, ...
  c.) zámennou príslovkou – kedy, kde, kam, odkedy, odkiaľ, ...

Príklady:Vstal som a umyl som si zuby. Zajtra sa pobalím a odídem za rodičmi.

Podľa toho ktorý člen hlavnej vety sa vyjadruje vedľajšou delíme vedľajšie vety delíme na:
a.) podmetové – Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť.
b.) prísudkové – Jánošík bol taký, že ho 7 regimentov neprevládlo.
 c.) predmetové – Chorý videl, že u lekára musí dlho čakať.
 d.) prívlastkové – Prebudil ho hrmot, ktorý sa ozýval z chodby.
e.) doplnková – Matka ju našla, ako plače.
 f.) príslovkové – Strela letí, kam je namierená.

Zložené súvetia - vety, ktoré obsahujú viac prisudzovacích skladov.

Príklady:Potôčik rýchlo vysychá, pretože už dlho nepršalo, ani nesnežilo.

Podľa členitosti gramatického jadra delíme vety na:

1.Jednočlenné vety - gramatické jadro vety je nerozčlenené, nemá zreteľnú podmetovú a prísudkovú časť. Hlavným členom je vetný základ, podľa ktorého delíme jednočlennú vetu na:

• slovesnú - príklady: Prší. Cnie sa mi.
• neslovesnú- a tú ďalej na mennú; príklad: Potraviny. alebo citoslovnú; príklad: Hurá!

1. Dvojčlenné vety – gramatické jadro sa delí na podmetovú a prísudkovú časť.

• úplná: má vyjadrený aj podmet aj prísudok; príklad: Peter príde.
• neúplná: nemá vyjadrený podmet (má ho zamlčaný); napr. (Ja) Neprídem.