Neplnovýznamové slovné druhy

Neplnovýznamové slovné druhy

Neplnovýznamové slovné druhy – nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)

NEPLNOVÝZNAMOVÉ (synsémantické):

• Predložky
• Spojky
• Častice
• Citoslovcia

 PREDLOŽKY : Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú vzťah medzi slovami Vo veto nestoja samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom, napr. od domu, k nemocnému, od dvoch, k piatim, s ním. Nemá gramatické kategórie.

- neohybný slovný druh
- neplnovýznamový slovný druh
- nemajú funkciu vetného člena

1. prvotné - vyskytujú sa len ako predložky v predložkových pádoch
   1.  
      • napr. bez, do, k (ku), na, nad, od, po, pod, pre, pred, pri, s (so), v (vo), z (zo) 

1. zložené z prvotných - píšeme ako jedno slovo
   • poza, ponad, popod, spoza, spopod, spomedzi, zozadu

• druhotné  - vznikli z iných slov, a niektoré z nich sa môžu inak ako predložky

spodobovanie predložiek:

S píšeme s, vyslovujeme [z] pred: samohláskou: s otcom [z] otcom,

znelou spoluhláskou: s Braňom [z] Braňom.

VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme [s] – [s] ním, [s] vami.

SO píšeme so, vyslovujeme vždy [zo]: so švagrinami [zo] švagrinou.

VÝNIMKA – pred osobnými zámenami vyslovujeme [so]: [so] mnou.

Z píšeme z, ale vyslovujeme [s] pred neznelou spoluhláskou: z povaly: [s] povaly.

ZO píšeme a vyslovujeme vždy [zo].

K píšeme k, vyslovujeme [g] pred: samohláskou: k uchu: [g] uchu,

znelou spoluhláskou: k dvoru: [g] dvoru.

VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme [k]: [k] nim, [ku] mne.

KU píšeme ku a vyslovujeme vždy [gu]: ku kapuste: [gu] kapuste.

VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme [ku]: ku mne: [ku] mne.

V píšeme v, vyslovujeme [f] pred neznelou spoluhláskou: v ceste: [f] ceste.

VO píšeme a vyslovujeme [vo].

Vokalizácia predložiek : nastáva vtedy, keď sa kvôli výslovnosti pridáva k predložkám s , z , v , k , samohláska (vokál) – o alebo – u so sestrou, zo školy, vo vode , ku skrini.

SPOJKY: Neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová (mama a dieťa) alebo vety (Zaplatil a odišiel.) Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.

1. priraďovacie:
   a) zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)
   b) stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj,..)
   c) odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)
   d) vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)
2. . podraďovacie
   a) podmetové (že, čo,..)
   b) prísudkové (čo, ako,..)
   c) predmetové (že, aby, či, ako,..)
   d) prívlastkové (ako, že, či,..)
   e) prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby,..)

ČASTICE: Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú osobný hovoriaceho k vete alebo jej časti. Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.

ČASTICE SA DELIA :

1. UVÁDZACIE : (a, ale, i, lebo, nuź, ostatne, aspoň, prosím, bodaj by, azda, však,), napr. Bodaj by prišiel! Aspoň ma neklam!
2. VYTYČOVACIE : (iba, až, ešte, púráve, aj, dokopy, napríklad, asi, božechráň, sotva, áno, práve, jedine,),

Častice nám slúžia na:

1. vyjadrenie istoty či neistoty o platnosti obsahu vety,
2. zdôraznenie výrazov, ktoré hovoriaci považuje za dôležité.

CITOSLOVCIA:

Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú cit (Jaj!), Vôľu (Hijo!) alebo napodobňujú zvuky (Klop) Neohybný slovný druh Nemá gramatické kategórie. Nie je - až na výnimky vetným Členom (Výnimka: A žaba Čľup do vody! — citoslovce je prísudkom. Ozvalo sa hlasné crrr! — citoslovce je vo funkcii podstatného mena zvonenie, je vo vete podnetom). 

 Citoslovcia sa delia na:

• vlastné: -citové(ach,jaj,joj,ó,au,fuj,haha)
• vôľové (haló,aha,hej,hľa,pst,nate,hijo,ahoj,čao,pá,servus,zbohom,vitaj)
• zvukomalebné: -napodobňujú zvuky(bác,prask,kikirikí,klop,hav-hav,rups,brnk,fiú)

Citoslovcia sa ďalej delia na: 

• PRVOTNÉ - pôvodné(ach,jaj,fuj)
• DRUHOTNÉ- utvorené zo slovies(hľa,ľaľa)
• UTVORENÉ Z PODSTATNÝCH MIEN- (beda,prepánajána)