Plnovýznamové slovné druhy

Plnovýznamové slovné druhy

plnovýznamové slovné druhy – majú funkciu vo vete, tvoria sklady

Plnovýznamové (autosémantické):

Podstatné mená

Prídavné mená

Zámená

Číslovky

Slovesá

Príslovky

Podstatné mená

- pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy

• konkrétne (hmotné) - auto, krava, strom...
• abstratné (nehmotné) - pých, strach...
• všeobecné - pes,mačka, zajac, pivo...
• vlastné - Rex, Ružomberok...
• hromadné - mládež...
• pomnožné - nohavice, Vianoce...
• látkové

1. rod

(mužský,ženský,stredný)

1. číslo

(jednotné (singulár),množné (plurál))

1. pád

(nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál)

1. vzor

(chlap, hrdina, dub, stroj, kuli, žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča)

1. životnosť (v mužskom rode)
2. a) životné (osoby a zvieratá v sg.), b) neživotné (ostatné)

Prídavné mená

- vyjadrujú vlastnosti podstatných mien alebo spresňujú či inak vymedzujú ich význam

- podstatné meno a prídavné meno sú na seba navzájom odkázané, a to významovo aj tvarovo.

1. Vlastnostné prídavné mená – zámenným korelátom je zámeno aký, taký.
2. a) akostné,
   b) vzťahové – osobitnú, formálne i významovo vyčlenenú skupinu tvoria druhové (živočíšne) prídavné mená
3. Privlastňovacie prídavné mená

Vlastnostné prídavné mená

Akostné:

Ich jadro tvoria neodvodené čiže slovotvorne nemotivované adj. Skupina akostných adj. je charakterizovaná istým súborom sémantických, derivačných a gramatických znakov:

• majú lexikálno-gramatickú kategóriu stupňovania (ostrý – ostrejší – najostrejší);
• možno ich spájať do antonymných (opozitných) dvojíc (ostrý – tupý) ;
• od všetkých sa tvoria vlastnostné príslovky morfémami -e, -o, -y (dobr-e, ostr-o, bratsk-y);
• príponou –núť sa od nich tvoria stavové slovesá (mäkký – mäknúť, tuhý – tuhnúť);

Akostno-vzťahové adj. :

- sú odvodené. Patria sem hlavne desubstantíva (daždivý, zúbkatý) a de-verbatíva (skúšobný, volebný). Možno sem zaradiť aj adjektivizované činné príčastia slovies (rozhodujúci, osviežujúci).

Vzťahové:

Tvoria jadro celého súboru prídavných mien. Sú to sekundárne, vždy odvodené vlastnostné prídavné mená. Označujú statické príznaky substancií. Tieto adj. možno tvoriť od každého slovného druhu okrem spojok.

Pri prídavných menách určujeme gramatické kategórie: rod, číslo, pád, stupeň.

Zámená

- zastupujú podstatné a prídavné mená, číslovky či príslovky na ne odkazujú

1. osobné
2. základné

-pýtame sa na ne pádovými otázkami
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
tebe (ti), mňa (ma), nás, vám, im, jemu (mu), jej (a ostatné vyskloňované podoby)

1. privlastňovacie

-pýtame sa na ne (čí, čia, čie?)
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich

1. zvratné
2. základné

seba/sa

1. privlastňovacie

svoj

1. opytovacie

-spravidla k-ové, č-ové (obsahujú hlásky k alebo č)

1. ukazovacie

-spravidla t-ové

1. neurčité

-väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami alebo príponami

1. vymedzovacie

-väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice

Pri zámenách určujeme gramatické kategórie: rod, číslo, pád.

Číslovky

- pomenúvajú počet (množstvo) a poradie osôb, zvierat, vecí, dejov, vlastností, ale aj počet vôbec

1. základné (koľko, aký počet)

tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo...

1. radové (poradie)

druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný...

1. skupinové (počet v skupine)

jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero...

1. druhové (počet druhov)

jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako...

1. násobné (násobky, opakovania)

dvakrát, veľakrát, mnohokrát...
jeden raz, dva razy, veľa ráz...
štvornásobný, stonásobná, mnohonásobne...
dvojmo, trojmo...

Všetky druhy čísloviek môžu byť zároveň:

1. určité

- vyjadrujú presné číslo (tri, päťkrát, desaťnásobný, štvrtina, trojitý)

alebo

1. neurčité

- vyjadrujú počet iba približne (veľa, mnohonásobne, viac ráz, menej)

Pri číslovkách určujeme gramatické kategórie: rod, číslo, pád.

Slovesá

- pomenúvajú alebo vyjadrujú dej alebo stav osôb, zvierat ap.

Plnovýznamové:

1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
2. predmetové-ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť...)
   b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať...)
3. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli

(šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)

 Pomocné:

- nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom

1. modálne (spôsobové)

-vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej

1. fázové

- vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja

1. limitné

- vyjadrujú blízky začiatok dej

1. sponové

- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi

Pri slovesách určujeme gramatické kategórie: osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný rod, vid.

Slovesá môžu mať určitý tvar (dajú sa určit slovesné gramatické kategórie) alebo neurčitý tvar (nedajú a určit slovesné gramatické kategórie).

Neurčité slovesné tvary: neurčitok (volať), prechodník (volajúc), činné príčastie prítomné (volajúci), činné príčastie minulé (privolavší), trpné príčastie (volaný), slovesné podstatné meno (volanie)

Príslovky

- vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti slovesného deja, prídavných mien alebo iných prísloviek

Rozvíjajú – sloveso, prídavné meno, príslovku

Delia sa na príslovky:

- Miesta - kde? kade? kam? (domov,dnu,ďaleko,južne)

- Času - kedy? odkedy? dokedy? (ráno,včera,minule,nedávno)

- Spôsobu - ako? (nahlas,potme,ticho,dobre)

- Príčiny - prečo? (darmo,omylom,úmyselne,bezdôvodne)

Príslovky sa tvoria z prídavnych mien príponami:

- -e (pekne,dobre,srdečne), -o (ticho,blízko,nízko,láskavo), -y (po slovensky, hrdinsky, priateľsky), z podstatných mien (ráno, večer, včas, poobede, nahlas, naoko)