plnovýznamové slovné druhy – majú funkciu vo vete, tvoria sklady
Plnovýznamové (autosémantické):
Podstatné mená
Prídavné mená
Zámená
Číslovky
Slovesá
Príslovky
Podstatné mená
- pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy
(mužský,ženský,stredný)
(jednotné (singulár),množné (plurál))
(nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál)
(chlap, hrdina, dub, stroj, kuli, žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča)
Prídavné mená
- vyjadrujú vlastnosti podstatných mien alebo spresňujú či inak vymedzujú ich význam
- podstatné meno a prídavné meno sú na seba navzájom odkázané, a to významovo aj tvarovo.
Vlastnostné prídavné mená
Akostné:
Ich jadro tvoria neodvodené čiže slovotvorne nemotivované adj. Skupina akostných adj. je charakterizovaná istým súborom sémantických, derivačných a gramatických znakov:
Akostno-vzťahové adj. :
- sú odvodené. Patria sem hlavne desubstantíva (daždivý, zúbkatý) a de-verbatíva (skúšobný, volebný). Možno sem zaradiť aj adjektivizované činné príčastia slovies (rozhodujúci, osviežujúci).
Vzťahové:
Tvoria jadro celého súboru prídavných mien. Sú to sekundárne, vždy odvodené vlastnostné prídavné mená. Označujú statické príznaky substancií. Tieto adj. možno tvoriť od každého slovného druhu okrem spojok.
Pri prídavných menách určujeme gramatické kategórie: rod, číslo, pád, stupeň.
Zámená
- zastupujú podstatné a prídavné mená, číslovky či príslovky na ne odkazujú
-pýtame sa na ne pádovými otázkami
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
tebe (ti), mňa (ma),
nás, vám, im, jemu (mu), jej (a ostatné vyskloňované podoby)
-pýtame sa na ne
(čí, čia, čie?)
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
seba/sa
svoj
-spravidla k-ové, č-ové (obsahujú hlásky k alebo č)
-spravidla t-ové
-väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami alebo príponami
-väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice
Pri zámenách určujeme gramatické kategórie: rod, číslo, pád.
Číslovky
- pomenúvajú počet (množstvo) a poradie osôb, zvierat, vecí, dejov, vlastností, ale aj počet vôbec
tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo...
druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný...
jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero...
jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako...
dvakrát, veľakrát, mnohokrát...
jeden raz, dva razy, veľa ráz...
štvornásobný,
stonásobná, mnohonásobne...
dvojmo, trojmo...
Všetky druhy čísloviek môžu byť zároveň:
- vyjadrujú presné číslo (tri, päťkrát, desaťnásobný, štvrtina, trojitý)
alebo
- vyjadrujú počet iba približne (veľa, mnohonásobne, viac ráz, menej)
Pri číslovkách určujeme gramatické kategórie: rod, číslo, pád.
Slovesá
- pomenúvajú alebo vyjadrujú dej alebo stav osôb, zvierat ap.
Plnovýznamové:
(šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)
Pomocné:
- nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
-vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
- vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
- vyjadrujú blízky začiatok dej
- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi
Pri slovesách určujeme gramatické kategórie: osoba, číslo, čas, spôsob, slovesný rod, vid.
Slovesá môžu mať určitý tvar (dajú sa určit slovesné gramatické kategórie) alebo neurčitý tvar (nedajú a určit slovesné gramatické kategórie).
Neurčité slovesné tvary: neurčitok (volať), prechodník (volajúc), činné príčastie prítomné (volajúci), činné príčastie minulé (privolavší), trpné príčastie (volaný), slovesné podstatné meno (volanie)
Príslovky
- vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti slovesného deja, prídavných mien alebo iných prísloviek
Rozvíjajú – sloveso, prídavné meno, príslovku
- Miesta - kde? kade? kam? (domov,dnu,ďaleko,južne)
- Času - kedy? odkedy? dokedy? (ráno,včera,minule,nedávno)
- Spôsobu - ako? (nahlas,potme,ticho,dobre)
- Príčiny - prečo? (darmo,omylom,úmyselne,bezdôvodne)
Príslovky sa tvoria z prídavnych mien príponami:
- -e (pekne,dobre,srdečne), -o (ticho,blízko,nízko,láskavo), -y (po slovensky, hrdinsky, priateľsky), z podstatných mien (ráno, večer, včas, poobede, nahlas, naoko)