- náuka o slove a slovnej zásobe
- objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (tematiky) a formy (pomenovania)
-
slovná zásoba je jednou z hlavných zložiek jazyka a tvorí lexikálnu rovinu
Slovo:
- je ustálená skupina
hlások
- niečo pomenúva, označuje
- má lexikálny a gramatický význam
- musí mať ustálenú formu, vecný význam
- niektoré
slová sú viacvýznamové (okrem prvotného majú aj druhotný význam – napr. hlava)
- zviera – nadradený pojem rovnocenným pojmom líška,
pes, mačka, ...
Pojem:
je základnou formou ľudského myslenia
je odrazom všeobecných a podstatných
vlastností predmetov a javov skutočnosti
obsah pojmu je daný výpočtom jeho základných znakov, vymedzuje ho definícia
pomenovaním pojmu
je slovo alebo skupina slov – slovné spojenie
Etymológia:
- náuka o skúmaní pôvodu slov
- synonymá –
slová podobného významu a rôzneho znenia
- paronymá – slová, ktoré sa hláskovo podobajú a hláskovo ovplyvňujú
- homonymá –
slová rovnakého znenia a iného významu
Slovná zásoba:
- slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré
existujú v jazyku a je zachytená v slovníkoch
Slovníky:
- Slovník slovenského jazyka
- Malý synonymický
slovník
- Malý frazeologický slovník
- terminologické, cudzích slov, dvojjazyčné, etymologické, frekvenčné,
retrográdne
Základná a individuálna slovná zásoba:
- základná slovná zásoba – najpoužívanejšie slová
(1000 – 1500)
- individuálna slovná zásoba:
-> rôzna
-> priemer: 3000 – 8000 slov
-> aktívne – slová, ktoré poznáme
a používame
-> pasívna – 5-krát väčšia než aktívna – slová, ktoré poznáme, ale nepoužívame
-> najväčšiu slovnú
zásobu majú spisovatelia
Systém v slovnej zásobe:
- slová v slovnej zásobe sú v určitých vzťahoch –
tvoria systém:
1. podľa vecného významu:
a) 10 slovných druhov (plnovýznamové – neplnovýznamové)
b) jednovýznamové –
viacvýznamové
c) neodvodené – odvodené; zložené
d) synonymá (rovnoznačné)
e) homonymá (rovnozvučné)
f) antonymá
(protikladné)
g) paronymá (hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce)
h) súradné – nesúradné (významovo nadradené,
podradené)
2. podľa dobového výskytu:
a) nové (neologizmy)
b) zastarané, archaizmy, historizmy
3. podľa
príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) neutrálne (štylisticky nepríznakové)
b) štylisticky príznakové:
1. spisovné (odborné,
básnické, hovorové)
2. nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové)
4. podľa expresivity:
a) neutrálne (bez citového
zafarbenia)
b) citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce)
Zmeny v slovnej zásobe:
Skupina časovo
príznakových slov
- slovná zásoba sa rýchlo mení, vyvíja
- neologizmy – novovznikajúce slová:
1. domáce (napr.
množina)
2. cudzie (napr. windsurfing)
- zastarané slová:
1. historizmy – zanikli
2. archaizmy – majú
náhradu
Obohacovanie slovnej zásoby
- cudzie slová (prevzaté slová):
1. zdomácnené (víkend)
2. pôvodné
(science-fiction)
3. internacionalizmy (emócia)
- väčšinou sa skloňujú podľa domácich vzorov
- slovná zásoba sa okrem tvorenia
nových slov a preberania cudzích slov obohacuje aj tým, že slová dostávajú nový význam
- centrum slovnej zásoby sa mení
najpomalšie
Expresívne slová
- slová, ktoré, na rozdiel od
štylisticky neutrálnych, majú kladný (maznavý) alebo záporný (hanlivý) odtienok, ktorý je označený v Slovníku slovenského jazyka
-
používajú sa iba v úzkom, familiárnom styku
Synonymá
- rovnoznačné, no nerovnako znejúce slová
- nemajú vždy
totožný význam (odlišujú sa významovými a štylistickými odtienkami)
- synonymické rady nájdeme v Malom synonymickom
slovníku
Antonymá
- slová opačného významu
- obyčajne tvoria dvojice, no sú i iné prípady (starý – nový,
mladý)
Frazeologizmy
- je to ustálené spojenie najmenej dvoch slov, ktoré má spravidla prenesený význam
- frazeológia je
náuka všetkých frazeologizmov ako aj súhrn všetkých frazeologizmov
- môžu byť ľudové, intelektuálne a
europizmy
deminutívum – zdrobnenina
augmentatívum – zveličenina
eufemizmus – zmierenie,
zjemnenie
laudatívum – maznavé slovo
melioratívum – zlepšenie
vulgarizmy – v spoločenskom styku neprístupné slová
žargón
– reč určitej spoločenskej triedy alebo jej vrstvy odlišujúca sa od spisovného jazyka hlavne slovníkom
argot – tajná reč spoločensky
nižších vrstiev