![Zóny pre každého študenta Zóny pre každého študenta](graphics/zones_logo_2x.png)
Slovná zásoba, Členenie slovnej zásoby
Slovná zásoba
- (lexika) je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti alebo neskutočnej, virtuálnej (mier, priateľstvo…)
- Základnou jednotkou je slovo
- slovná zásoba ako otvorený súbor slov sa spomedzi všetkých jazykových zložiek najrýchlejšie mení a vyvíja, citlivo reaguje na zmeny v spoločnosti. Má však pevný základ- jadro slovnej zásoby
Členenie slovnej zásoby
- podľa geografického a sociálneho používania
- zo štylistického hľadiska
- členenie slovnej zásoby podľa geografického a sociálneho používania
- slovná zásoba národného jazyka- súbor všetkých slov daného
jazyka
- slovná zásoba spisovného jazyka
- nárečová slovná zásoba
- slovná zásoba spisovného
jazyka a nárečová slovná zásoba je najdôležitejšia a najpočetnejšia. Počet slov národnej slovnej zásoby je
v jednotlivých jazykoch rôzny. Závisí to od vyspelosti, starobylosti, vývoja a jazykových špecifík národa.
- individuálna slovná zásoba- tvorí ju súbor slov jednotlivca
- množstvo slov individuálnej zásoby je rôzne závisí od rôznych faktorov (vek, vzdelanie, profesia) odhaľuje taktiež pôvod a región daného človeka
- môže byť:
-
- aktívna- slová ktoré jednotlivé nielen pozná ale aj ich používa
- pasívna- jednotlivec tieto slová pozná ale v bežnej komunikácii ich nepoužíva (cudzie jazyky)
- členenie slovnej zásoby zo štylystického hľadiska
- bezprízakové slová – slová jadra slovnej zásoby
- sú štylisticky neutrálne
- možno ich použiť v akomkoľvek jazykovom prejave a v ktoromkoľvek jazykovom štýle
- ich základnou funkciou je
pomenúvať vlastnosti, deje objektívnej skutočnosti
- štylisticky príznakové (zafarbené) slová- slová pri ktorých si uvedomujeme ich zviazanosť s určitým typom textov (kancelarizmy – administratívne texty, termíny – náučné texty)
- členenie podľa obsahu (významu)
- termíny (odborné
názvy)- jednoslovné alebo viacslovné pomenovania ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne, jednoznačne. Využívajú sa hlavne
v náučných textoch (medved hnedý, morféma, kyselina chlorovodíková) medzi termíny patria
aj:
- kancelarizmy- typické slová administratívnych textov (splatnosť, pohľadávka, faktúra …)
- publicizmy (žurnalizmy)- slová, ktoré sú typické pre publicistické texty (iniciatíva, atentát, terorizmus…)
- hovorové slová- používame ich v súkromnom prejave, sú neoddeliteľnou súčasťou hovorových textov (žúrovať, panelák…)
- knižné slová- nezvyknú sa používať v ústnej podobe,
nachádzame ich predovšetkým v písomných textoch (riava, rinúť sa, milota.) mnohé z nich sú cudzieho pôvodu (decentný, letargia) časť
knižných slov hodnotíme jako básnické slová- poetizmy (krásnota, deva, luna
- členenie podľa pôvodu
- domáce slová- majú domáci pôvod, väčšina z nich sa môže použiť vo všetkých typoch textov (zbojník, noha, kniha…)
- Cudzie slová- slová, ktoré sa prebrali z cudzích jazykov, používajú sa hlavne v náučných textoch. Môžu byť:
- Zdomácnené- už ich nepociťujeme ako cudzie- meter, uniforma, rádio, televízor
- Medzinárodné slová (internacionalizmy)- vyskytujú sa vo viacerých jazykoch. Pomenúvajú
javy z oblasti politiky, kultúry. Uľahčujú medzinárodné dorozumievanie sa (terorizmus, aliancia…)
- Členenie podľa
spisovnosti
- spisovné slová- patria do slovnej zásoby spisovného jazyka a sú kodifikované v normatívnych príručkách
- Nespisovné slová- slová ktorých použitie je obmedzené le na veľmi úzky okruh textov. Zaraďujeme
sem:
- Nárečové slová (dialektizmy)
- Slangové slová- nespisovné slová, ktoré vznikajú často deformáciou známych slov, používa ich istá spoločenská alebo záujmová skupina, ide o osobitne neštandardné vyjadrovanie sa.
- Profesionalizmy- Nespisovné slová, ktoré používa istá profesia, slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (operačka, zubárina, deckár)
- Argot- tajná, šifrovaná reč, v ktorej sa známe
slová používajú v kontexte ktorému nezasvätený člověk nerozumie. Používajú ju rôzne asociálne skupiny
- Členenie podľa doby používania(dobovosti)
- Neologizmy- novovzniknuté slová alebo spojenia slov. Vyžaduje si ich spoločenský vývoj. Vznikajú hlavne pre potreby náučných, administratívnych a publicistických textov (mobilný telefón, privatizácia, snoubording, hamburger…) často sú to slová prebrané z cudzieho jazyka
- Príležitostné slová- slová použité príležitostne (slanieť, sladkoústa dievčina, chrumkavý človek. Tieto slová vznikajú a zanikajú s textom. Nie sú zaregistrované v bežných slovníkoch
- Zastarané slová- slová alebo slovné spojenia, ktoré sa dnes už nepoužívajú. Dostali sa na okraj slovnej zásoby. Rozdeľujú sa na:
- Archaizmy- slová ktoré už bežne nepoužívame. Pretože v procese jazyka sa začali častejšie používať iné, novšie slová – ich synonymá. Využívajú sa v umeleckých textoch kde chcú zdôrazniť staršou dobu
- Historizmy- slová, ktoré kedysi pomenúvali hlavne predmety, povolania…dnes už
neexistujú a preto v súčasnej slovenčine nemajú synonymá. Existujú už len v dielach s historickou tematikou (dereš, dráb,
groš…)
- Členenie podľa expresívnosti – vyjadrujme nimi svoj postoj. Rozdeľujeme ich podľa postoja k danej osobe:
- Kladný postoj
- Zdrobneniny (deminutíva)- slovné spojenia ktorými podávateľ vyjadruje svoj pozitívny alebo lichotivý vzťah k pomenúvanej realite. Pomenúva tiež drobné veci (mačička, psíček, zlatučký)
- Eufemizmy- slová alebo slovné spojenia použitím ktorých podávateľ zmierňuje, zjemňuje svoj prejav (zaspať- zomrieť, mať dobrú náladu – byiť opitý….)
- Hypokoristiká- lichotivé slová s prízakom maznavosti. Používajú
sa v súkromných prejavoch (mamka, ocinko)
- Záporný postoj:
- Pejoratíva- hanlivé slová, ktorými sa vyjadruje záporný pohŕdavý alebo odsudzujúci postoj (žbrnda, držgroš, pracháč.)
- Augumentíva- opak deminutív- zveličujeme nimi základný význam (hlavisko, psisko)
- Desfeminizmy- opak eufemizmov. Sú príbuzné s pejoratívami ale pri nich ide o zveličované, nasadené zdôrazňovanie zápornej vlastnosti alebo nedostatku, hrubé a drsné vyjadrovanie sa (ožran-pijan, chajda- dom) patria sem aj nadávky (ty teľa, ty zmija, ty hyena)
- Vulgarizmy- hrubé, neslušné výrazy s výrazne negatívnym nábojom ktorým sa treba
vyhýbať. Ich použitie je v rozpore s etikou spoločenského správania
- Členenie na základe významových súvislosti, vzťahov medzi slovami
- Synonymá- rovnozvučné slová, ktoré majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam (bežať-utekať, osoba-jedinec)tvoria takzvané synonymické rady(viac ako 2)
- Antonymá (opozitá)- sú protikladné slová, sú to dvojice (niekedy aj trojice slov) s opačným významom
(kupovať – predávať, príchod – odchod) najčastejšie sa využívajú v rečníckom, umeleckom a publicistickom štýle ak chceme
zdôrazniť nejaký protiklad
- Členenie na základe vonkajšej podoby(formy)
- Homonymá- sú rovnozvučné slová, ktoré rovnako znejú ale majú rozdielny význam (koruna)
- Záporný postoj:
- Členenie podľa
spisovnosti
- termíny (odborné
názvy)- jednoslovné alebo viacslovné pomenovania ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne, jednoznačne. Využívajú sa hlavne
v náučných textoch (medved hnedý, morféma, kyselina chlorovodíková) medzi termíny patria
aj:
Zones.sk – Najväčší študentský portál