Slovná zásoba

Slovná zásoba

– je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku.
Slovná zásoba (lexika) je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti .

Skúmaním slovnej zásoby sa zaoberá lexikológia.

Slovo je univerzálna jednotka jazyka. Je to ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj vlastný lexikálny a gramatický význam.

Rozdelenie slov:

1. na základe lexikálneho významu
– jednovýznamové slová (pomenúvajú len jednu skutočnosť. Patria sem vlastné mená-
Slovensko, odborné názvy- dusík, ale aj niektoré bežné pomenovania- dievča)
– viacvýznamové slová (pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov)

2. na základe významových súvislostí, vzťahov medzi slovami
– synonymá (rovnoznačné slová ktoré majú rovnaký alebo podobný význam- utekať/ bežať)
– antonymá (slová opačného významu, protikladné slová- príchod / odchod)

3. na základe vonkajšej podoby
– homonymá (rovnozvučné slová, slovo, ktoré znie rovnako ako iné slovo iného významu
napr. koruna na hlave, koruna stromu)
– paronymá (oko- okno, ona- tona)

4. na základe počtu slov
– jednoslovné pomenovania (hodiny, vrana)
– viacslovné pomenovania (ustálené slovné spojenia napr. štátny úradník)

Členenie slovnej zásoby:

1. podľa vecného významu:
– 10 slovných druhov (plnovýznamové, neplnovýznamové)
– jednovýznamové / viacvýznamové
– neodvodené / odvodené / zložené
– synonymá
– homonymá
– opozitá, antonymá
– paronymá
– súradné /nesúradné

2. podľa dobového výskytu:
– neologizmy
– zastarané slová – historizmy (kišasonka)
– archaizmy (mrazivo- zmrzlina)

3. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve
– neutrálne
– štylisticky zafarbené – spisovné (poetizmy)
– nespisovné (fízel)

4. podľa expresivity
– neutrálne
– citovo zafarbené- pejoratíva
– demunitíva