Slovné druhy 8. ročník

Slovné druhy 8. ročník

Ohybné slovné druhy

1. Podstatné mená ( Substantíva )

Podstatné mená sú plnovýznamové ohybné slová , ktoré pomenúvajú osoby , zvieratá a veci . Majú platnosť vetného člena.

Pýtame sa : kto ? - na osoby , čo ?- na zvieratá a veci

Pri podstatných menách určujeme tieto kategórie : druh , rod , číslo , pád ,vzor a pri mužskom rode životnosť .

Delenie:

1.Všeobecné - pomenúvajú viacero osôb , zvierat a vecí . Píšeme ich malým začiatočným písmenom , napr. žiak , myš , pero .

2.Vlastné - pomenúvajú jedinečnú osobu , zviera alebo vec . Píšeme ich veľkým začiatočným písmenom , napr. Zuzka , Dunčo , Kriváň .

1. 1. konkrétne podstatné mená čiže hmotné (môžeme sa ich potknúť)

napr. teta , mačka , pes .

1. abstraktné podstatné mená čiže nehmotné (nemôžme sa ich dotknúť)

napr. láska , úsmev , pieseň , hudba , báseň , žiaľ .

Rody : 1. Mužský ( ten ) Číslo  : Jednotné - singulár

1. Ženský ( tá ) Množné - plurál
2. Stredný ( to )

Vzory podstatných mien :

Pád : Nominatív ( N ) kto ? čo ? Životnosť : životné

Genitív ( G ) z koho ? z čoho ? neživotné

Datív ( D ) dám komu ? čomu ?

Akuzatív ( A ) vidím koho ? čo ?

Lokál ( L ) o kom ? o čom ?

Inštrumentál ( I ) s kým ? s čím ?

1. Prídavné mená ( Adjektíva )

Prídavné mená sú plnovýznamové ohybné slová , ktoré vyjadrujú vlastnosti osôb , zvierat a vecí . Majú platnosť vetného člena .

Pýtame sa : aký ? aká ? aké ? čí ? čia ? čie ?

Prídavné mená stupňujeme. Majú 3 stupne.

( napr. malý, menší, najmenší alebo  dobrý, lepší, najlepší )

Pri prídavných menách určujeme tieto kategórie : druh , rod , číslo , pád , vzor a pri akostných stupeň.

Delenie:

1. Akostné - vyjadrujú akosť , kvalitu . Dajú sa stupňovať . Pýtame sa otázkou aký ?

Skloňujú sa podľa vzoru pekný a cudzí .

Majú prípony : -ný , -ná , -né , -tý , -tá , -té , napr. veselý , pekný.

2.Vzťahové - vzťahujú sa na podstatné mená . Nedajú sa stupňovať . Pýtame sa otázkou aký ? 

Skloňujú sa podľa vzoru pekný .

3.Živočíšne - sú utvorené z podstatných mien zvierat a vtákov . Pýtame sa aký ?

Skloňujú sa podľa vzoru páví . Majú prípony : -í ,-ia , -ie , napr. jastrab - jastrabí , holub - holubí , mrož - mroží .

4.Privlastňovacie – nimi vyjadrujeme privlastňovacie vzťah . Pýtame sa otázkou : čí ? čia ? čie ? Tvoria sa z podstatných mien pomocou prípon : -ov , -ova , -ovo

-in , -ina , -ino 

Privlastňovacie prídavné mená sa skloňujú podľa vzorov otcov a matkin

1. Zámená ( pronominá )

Zámená sú plnovýznamové ohybné slová , ktoré zastupujú , poukazujú alebo odkazujú na osoby , zvieratá a veci . Majú platnosť vetného člena .

Pri zámenách určujeme tieto kategórie : druh , rod , číslo , pád , vzor .

Delenie:

1. Osobné : ja , ty , on , ona , ono , my , vy , oni , ony . Zastupujú osoby - pýtame sa kto ? čo ? Majú samostatné skloňovanie .

1. Zvratné : seba , sa . Stoja pri slovesách . Majú samostatné skloňovanie .

1. Privlastňovacie : môj , tvoj , náš , váš , svoj - vzor môj ,

jeho , jej , ich - nesklonné .

4.Ukazovacie : ten , tá , to , taký , toľký , toľkoraký , onen - ukazujeme nimi

Skloňujú sa podľa vzoru pekný, okrem onen - samostatné

1. Opytovacie : kto , čo - samostatné skloňovanie

aký , ktorý - vzor pekný

koľký , koľkoraký - vzor pekný

čí - cudzí

kde , kade , ako , prečo - sú nesklonné

1. Vzťažné : sú také isté ako opytovacie . Vzťahujú sa na slovo vo vete .

1. Vymedzovacie : ten istý , ten že , taký istý , iný , inakší , všetok ,

každý , sám , samí , nikto , nič , ničí , nijaký .

Vymedzujú slovo vo vete . Skloňujú sa podľa vzoru pekný

a cudzí . Niektoré sú nesklonné .

1. Rodové – on, ona , ... Dá sa im určiť rod .
2. Bezrodové - ja , ty , my , vy , sa , kto , čo . Nedá sa im určiť rod .

Neurčité : dakto , dačo , niekto , niečo , hocikto , hocikto , ledačo .

1. Číslovky ( Numeráliá )

Číslovky sú plnovýznamové ohybné slová , ktoré vyjadrujú počet alebo poradie osôb , zvierat a vecí . Majú platnosť vetného člena .

Pri číslovka určujeme tieto kategórie : druh , rod , číslo , pád a vzor .

Delenie : I. Určité

II. Neurčité

I.Určité delíme na :

1.Základné - Vyjadrujú základný počet , napr. jeden , tri . Pýtame sa otázkou koľko ?

Skloňovanie : 1-4-samostatné skloňovanie

5-99-vzor päť 100-mesto

1000-stroj 1000000-dub

1000000000-žena

2.Skupinové - Tvoria sa pomocou prípon -oje ,-oro , napr. dvoje .

Sú nesklonné .

3.Radové - vyjadrujú poradie . Pýtame sa koľký ? Skloňujú sa podľa vzoru pekný okrem

čísloviek tretí a tisíci , ktoré sa skloňujú podľa vzoru cudzí . Koncovky –ý , -á , -é .

4.Druhové : vyjadrujú druhy . Pýtame sa koľkoraký ?

Tvoria sa pomocou prípon -aký , -aká , -aké , napr. dvojaký , trojaký .

Skloňujú sa podľa vzoru pekný .

5.Násobné : vyjadrujú násobok .

Pýtame sa : koľkoráz -tri razy ,päť ráz - nesklonné

koľkokrát - päťkrát - nesklonné

koľkonásobný – štvornásobné – pekný

1. Neurčité : málo , veľa , viac , mnoho , viacnásobný , mnohorako

1. Slovesá ( verbá )

Slovesá sú plnovýznamové slová , ktoré vyjadrujú dej , činnosť alebo stav osôb , zvierat a vecí . Majú platnosť vetného člena . Pýtame sa : čo robí ? čo sa s ním deje?

Pri slovesách určujeme tieto kategórie : druh , osoba , číslo , čas , spôsob , rod , vid , tvar .

Druhy slovies poznáme :

1. Plnovýznamové :

Stavové : vyjadrujú stav : kvitne , rastie , bledne , šedivie mladne .

1. Neplnovýznamové čiže pomocné :
2. Sponové : byť , bývať , stať , stávať sa . Spájajú podmet s menným prísudkom .

1. Spôsobové čiže modálne : chcieť , môcť , mať , dať , musieť , hodlať , ráčiť .

Vyjadrujú chuť , vôľu konať dej .

1. Fázové : začať , začínať , ostať , ostávať , zostať , zostávať , neprestať , neprestávať .

1. Zvratné - majú sa , si : češe sa , umýva si .
2. Nezvratné – nemajú sa , si : češe umýva .

Kategórie :

Osoba : jednotné číslo množné číslo Číslo : singulár - píše

1. Ja píšem 1. My píšeme plurál – píšu
2. Ty píšeš 2. Vy píšete
3. on , ona , ono píše 3. Oni píšu

Čas : prítomný - vyjadruje dej , ktorý sa koná v súčastnosťi : čistí

minulý - vyjadruje dej , ktorý sa už konal v minulosti : čistil

budúci - vyjadruje dej , ktorý sa ešte len bude konať : vyperie

Spôsob : oznamovací - slovo nám označuje činnosť : nakupuje

rozkazovací - slovo vyjadruje rozkaz : Cvič ! Cvičte !

podmieňovací - vyjadruje podmienku za ktorej by sa dej konal : bol by hral , hral by som keby

Rod : slovesný : činný - sloveso vyjadruje činnosť - kreslí

trpný - sloveso zasahuje svojou činnosťou podmet , čiže osobu , zviera alebo vec :

kačka je ranená

Vid : je vlastnosť slovesa , ktorá vyjadruje či je dej skončený alebo ešte trvá .

Vid poznáme : 1. dokonavý - dej je dokončený , Sloveso je v minulom čase a tvorí sa pomocou predpôn : urobí , napíšem .

1. nedokonavý - dej je nedokončený ešte trvá, sloveso je v prítomnom čase

Tvar : 1. určitý - slovesu sa dajú určiť kategórie

1. neurčitý - nedajú sa mu určiť kategórie

1. jednoduchý - má iba jedno slovo - kreslí
2. zložený - má dva alebo viac slov .

1. Neohybné slovné druhy

Príslovky ( adverbiá )

Príslovky sú plnovýznamové , neohybné slová , ktoré vyjadrujú rôzne okolnosti deja .

 Pri príslovkách určujeme tieto kategórie : druh a pri niektorých stupeň .

Druhy prísloviek poznáme :

1. Miesta - pýtame sa na ne kde ? – tu , tam , hore , dole , vľavo , vpravo , zdola , vyššie .

1. Času - pýtame sa kedy ? – včera , dnes , zajtra , hneď , nabudúce , vlani , popoludní , dopoludnia

1. Spôsobu - pýtame sa ako ? akým ? spôsobom : rýchlo , pekne , dole , veselo , priateľsky , hrdinsky

1. Príčiny – pýtame sa prečo ? pre akú ? príčinu : naschvál , schválne , náhodne , preto , zato

1. Miery – pýtame sa koľko ? do akej miery ? : málo , veľa , viac .

Príslovky tvoríme z prídavných mien pomocou prípon o , e , y .

múdry - prídavné meno → múdro - príslovka

pekný – prídavné meno → pekne - príslovka

slovenský - prídavné m. → slovensky - príslovka

V príslovkách píšeme y okrem veľmi .

Stupňovanie poznáme :

I. PravidelnéII. Nepravidelné

1. rýchlo 1. pekne
2. rýchlejšie 2.krajšie
3. najrýchlejšie 3. najkrajšie

Predložky ( prepozície )

Predložky sú neplnovýznamové , neohybné slová , ktoré vyjadrujú vzťah medzi slovami . Stoja pred podstatnými menami , zámenami a číslovkami .

Nemajú platnosť vetného člena . Pri predložkách určujeme druh .

Druhy predložiek poznáme :

1. Prvotné : s , so , z , zo , v , u , o , nad , pri . Používajú sa len ako predložky .

1. Druhotné :okolo ,uprostred ,poniže ,vedľa , pozdĺž . Používajú sa aj v inej funkcii ako predložky .

1. Jednoduché : v , pri , po . Majú málo písmen .

1. Zložené : spopod , spoza , spomedzi , popod . Zložené sú z viacerých predložiek .

Predložky sa môžu viazať so všetkými pádmi okrem nominatívu .

Vokalizácia predložiek vzniká vtedy , keď sa kvôli výslovnosti pridávajú k predložkám s , z , v , k samohlásky čiže vokál o alebo u

Napr. so sestrou , zo záhrady , ku koňovi .

Pravopis predložiek :

1. V genitíve píšeme z , zo ( z pece )
2. V inštrumentáli s , so ( s bratom )

Vzniká tu spodobovanie .

Spojky ( konjunkcie )

Spojky sú neplnovýznamové , neohybné slová , ktoré spájajú vetné členy a vety . Nemajú platnosť vetného člena .

Druhy spojok poznáme : I. Priraďovacie

II. Podraďovacie

Priraďovacie ďalej delíme na :

1. Zlučovacie : a , i , aj , ani , a-a , i-i , aj-aj , ani-ani , hneď - hneď ,

najprv - potom , Spájajú vety , ktorých dej sa koná

súčasne alebo za sebou , napr. Aj sedí aj píše .

1. Stupňovacie : ba , ba aj , ba ani , nielen , ale , aj , Prvá veta

predstavuje prvý stupeň . Druhá veta druhý stupeň .

1. Odporovacie : ale , no , len , lenže , jednako , predsa , a jednako ,

a predsa , Druhá veta je v zápore , napr. Povedal ,

no neprišiel .

1. Vylučovacie : alebo , buď , či , alebo-alebo , buď-buď , či-či .

Podraďovacie ďalej delíme na :

1. Podmetové : kto , čo .
2. Prísudkové : že .
3. Prívlastkové : ktorý , ktorá , ktoré , čo .
4. Predmetové : že , čo .
5. Príslovkové : - miesta : kde

- času : keď , kým

- spôsobu : ako , akoby , sťa , sťaby

- príčiny : pretože , lebo

- miery : až

- účelu : aby

- podmienky : ak

Pravopis spojok : Pred spojkami a , i , aj , ani , alebo , nepíšeme čiarku

keď majú zlučovací význam . Pred ostatné

priraďovacie a podraďovacie spojky píšeme čiarku ,

napr. Povedal , že príde .

Častice ( Partikuly )

Častice sú neplnovýznamové neohybné slová , ktoré vyjadrujú postoj hovoriaceho k tomu o čom hovorí . Nemajú platnosť vetného člena . Určujeme druh .

Druhy častíc poznáme :

1. Uvádzacie – ale , nuž , lebo , aspoň , azda .Stoja na začiatku vety

2.Vytyčovacie – iba , až , ešte , práve , sotva .Vytyčujú slovo vo vete

3.Hodnotiace – vyjadrujú súhlas alebo nesúhlas napr. veru

Citoslovcia ( Interjekcie )

Citoslovcia sú neplnovýznamové neohybné slová , ktoré vyjadrujú city alebo napodobňujú zvuky v prírode . Nemajú platnosť vetného člena . Určujeme druh .

Druhy citosloviec poznáme :

1.Vlastné - vyjadrujú city , napr. jaj , joj , och .

1. Zvukomalebné alebo onomatopoje - napodobňujú zvuky , napr. cin - cin , bum - bum , plesk , buch .

I.Pôvodové : joj , jaj , och

II.Druhotné : utvorené : 1.zo slovies : pisk , prásk

2.z podstatných mien :božemôj

Pravopis citosloviec : Vo vete citoslovcia oddeľujeme čiarkou , napr. Aha , už ide . Jaj , či to bolí .

Píšeme výkričník : Aha ! Jaj !

V citoslovciach píšeme po tvrdých spoluhláskach píšeme mäkké i ,

napr. chi - chi - chi , hi - hi , hijó , kikirikí , cupi - lupi , tik - tak .