Členenie slovnej zásoby
a) z hľadiska vzťahov medzi
slovami
- synonymá - (rovnoznačné) slová rovnakého alebo
podobného významu, rozlične pomenúvajú jeden jav oblok – okno
- antonymá – slová
opačného významu teplo – zima, nízky – vysoký
- homonymá – (rovnozvučné)
slová rovnako znejúce s rôznym významom biť – byť
b) z hľadiska
významu
- plnovýznamové – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá,
príslovky
- neplnovýznamové – predložky, spojky, častice, citoslovcia
- jednovýznamové –
majú iba jeden význam – vodovod, inštalatér...
- viacvýznamové – majú viac významov –
koruna
c) z hľadiska spisovnosti
- spisovné – používajú sa vo verejnom dorozumievaní
- nespisovné –používajú sa v
súkromnom styku
- nárečové
– slangové
d) z
hľadiska citového zafarbenia
- neutrálne – slová, ktorými nevyjadrujeme svoj citový vzah dom, škola,
sladký, vysoký...
- expresívne (citovo z farbené) – slová, ktorými vyjadrujeme svoj citový
vzťah
- kladný: mamička, papkať, šeptať...
- záporný: chlapčisko,
drichmať, tárať...
e) z hľadiska
pôvodu
- domáce
- cudzie – prevzaté z iných jazykov, podlieha im pôvodný pravopis
aj výslovnosť
zdomácnené – kravata, kilogram, bufet, fľaša
internacionalizmy – extrém, emócia, distribúcia
cudzie- reservé, nóbl,
miss
f) z hľadiska dobového výskytu
- historizmy – pomenúvajú veci a javy, ktoré
zanikli, zaniklo aj slovo
(ríf, šesták, dvoran, dereš, zeman...)
- archaizmy – pomenúvajú
existujúce veci, javy, slovo však zaniklo, používa sa už
nové (silospyt, merba, lučba, počty,
furman...)
- zastarané slová – používajú ich ešte príslušníci staršej generácie
(bukréta,
choseň, gánok, knihovňa...)
- neologizmy – nové slová, ktoré vznikli pomenúvaním nových predmetov,
javov
( programátor, video, mobil, lakros...)
- Tvorenie slov
a)
odvodzovaním
- slovotvornou predponou – nachádza sa pred slovom – preletieť,
vyskočiť
slovotvorná predpona ┘ └ slovotvorný základ (časť slova, ktorá zostane po odtrhnutí
prípon a predpony)
Tvorením slov pomocou slovotvornej prepony vznikajú najčastejšie slovesá.
- slovotvornou
príponou – nachádza sa za slovom – domček, milučký
Tvorením slov pomocou
slovotvornej prípony vznikajú najčastejšie podstatné spôsob tvorenia slov, kedy spájame dve slová alebo dva slovotvorné
základy.
b) skladaním päť + ročný = päťročný, zem + guľa = zemeguľa
c)
skracovaním – Vznikajú:
- skratky – píše sa za nimi bodka (napr., atď.,
str.)
- značky – dohovorené ustálené symboly na označovanie meracích jednotiek, chemických prvkov, peňažnej meny,
ŠPZ áut... (m, km, kg, t,€...)
- iniciálové skratky – zo začiatočných písmen slov združeného
pomenovania (ZŠ, SND, MHD...)
- skratkové slová – dajú sa skloňovať, nemusia byť tvorené len zo začiatočných
písmen (TANAP, SĽUK, UFO...)
- Rozširovanie slovnej zásoby
Slovnú zásobu si môžeme
rozširovať pomocou tvorenia slov, preberania slov z cudzích jazykov a tvorením rôznych priamych či nepriamych pomenovaní.
a)
nepriame pomenovania – pomenúvajú veci nepriamo (obrazne)
- prirovnanie – vzniká
prirovnávaním jedného predmetu k druhému. Musí obsahovať ako alebo sťa – mocný ako medveď, múdry
sťa Šalamún
- porekadlo – frazeologizmus, ustálené slovné spojenie, ktoré obrazne pomenúva nejaký
jav a neobsahuje ponaučenie – Vzal nohy na plecia. (Utiekol)
- príslovie –
frazeologizmus, ustálené slovné spojenie, ktoré obrazne pomenúva nejaký jav a obsahuje ponaučenie – Bez práce
nie sú koláče. –
- frazeologizmus, ľudová múdrosť viažuca sa na počasie Martin chodí na bielom
koni.
- metafora – vzniká prenášaním pomenovania na základe vonkajšej podobnosti –
krídla lístia, brána dvoch dubov...
- personifikácia – zosobnenie – husle plačú, kvapky dažďa
tancovali...
- epiteton – básnický prívlastok – - zlatá niť, čarovné
slová....
- metonymia – vzniká prenášaním pomenovania na základe vnútornej podobnosti – to
je múdra hlava, učím sa Sládkoviča, ležím na dvojke...
Prirovnania, porekadlá, príslovia a pranostiky radíme medzi
ustálené slovné spojenia, ktoré sa nazývajú frazeologizmy.
b) priame pomenovania –
pomenúvajú vec priamo
- jednoslovné – pomenúvajú vec jedným slovom (vlak, lietadlo,
rýchle...)
- viacslovné – skladá sa z viacerých slov, ale pomenúva jedinú vec, dej alebo stav.
Takéto
pomenovanie je ustálené a nazýva sa združené
pomenovanie. (osobné auto,
železničná stanica, hlavná cesta...)
- Slovníky
- pravopisný:
pravopis slov – Pravidlá slovenského pravopisu
- výkladový : význam slov –
Slovník slovenského jazyka, Krátky slovník slovenského
jazyka, Slovník súčasného slovenského
jazyka
- synonymický: slová rovnakého alebo podobného významu – Synonymický
slovník
slovenčiny, Malý synonymický slovník
- historický: výklad a pôvod starých slov – Historický
slovník slovenského jazyka
- frazeologický: frazeologizmy – Malý frazeologický
slovník
- cudzích slov: význam, pravopis a pôvod cudzích slov – Slovník cudzích
slov
- výslovnostný: spisovná výslovnosť – Pravidlá slovenskej
výslovnosti
- nárečový: dialektizmy – Slovník slovenských
nárečí
- slangový: slangové výrazy – Slovník slovenského slangu