Slovná zásoba, lexika
Slovná zásoba, lexika
LEXIKOLÓGIA ---> náuka o slove a slovnej zásobe
SLOVO ---> univerzálna jednotka jazyka (zaoberajú sa ním všetky jazykovedné disciplíny) s ustáleným významom a ustálenou grafickou i zvukovou formou
napr. ch-l-a-p-e-c, nie ch-l-a-c-e-p, vždy s výslovnosťou chlapec, nie hlapec, vždy s významom nedospelá osoba mužského pohlavia
---> pomenovacia (chlapec – nedospelá osoba mužského pohlavia) a syntaktická funkcia slova (slovo chlapec môže byť vo vete podmetom, predmetom atď.)
- slovo má lexikálny (vecný) význam, lexikálny význam majú plnovýznamové slovné druhy, ktoré pomenúvajú určitú vec, deje
- slovo nadobúda gramatický význam, keď vyjadruje rozličné gramatické kategórie (menné a slovesné), gramatický význam majú ohybné slovné druhy
u lexikálny a gramatický význam slova = úplný význam slova
Poznámka: Lexikálny význam slova a zvuková podoba slova tvoria celok. Ak vyslovíme skupinu hlások strom ako štrom (po nemecky), stratí svoj lexikálny význam, prestane byť slovenským slovom.
Pri lexikálnom význame rozlišujeme:
a/ jednovýznamové slová: jednej forme zodpovedá jeden obsah (človek, peniaze, Slovensko, dusík), sú to najmä vlastné podstatné mená a odborné názvy
b/ viacvýznamové slová: jednej forme zodpovedá viacero obsahov (mnohoznačnosť = polysémia), je to väčšina slov z bežného života, druhotné významy vznikajú na základe vonkajšej (metafora) alebo vnútornej podobnosti/súvislosti (metonymia)
Príklady: rozbúrené more (prvotný význam)
more ľudí, more otázok, more času (druhotný význam na základe vonkajšej podobnosti) vypil celé more (druhotný význam na základe vnútornej podobnosti)
ľudské srdce (prvotný význam)
srdce Európy, srdce zvona (druhotný význam na základe vonkajšej podobnosti)
dala mu svoje srdce, vylial si pred ňou srdce (druhotný význam na základe vnútornej podobnosti)
prvotný význam = základný význam, druhotný význam = odvodený význam
Vzťahy medzi lexikálnymi významami slov
sémantika = náuka o význame slov a slovných spojení
- HOMONYMIA ---> rovnozvučnosť dvoch slov
- lexikálne významy slov nemajú viditeľnú súvislosť, ich rovnozvučnosť je náhodná: biť – byť, nemá (príd. meno) – nemá (sloveso)
l SYNONYMIA ---> významová rovnoznačnosť alebo blízkosť dvoch alebo viacerých slov
- synonymický rad tvorí niekoľko synoným (min. dve), dominantné slovo radu je zvyčajne štylisticky neutrálne, a preto najfrekventovanejšie, napr. kvetináč – kvetník – črepník - črep
utekať - bežať, trieliť, uháňať kopa – hromada, hŕba, halda, masa, húf
- ANTONYMIA ---> významová protikladnosť/protirečivosť najmenej dvoch slov
antonymá (protirečivé slová) špinavý – čistý lacný – drahý dobrý - zlý
opozitá (protikladné slová) začínať – končiť žena - muž
- na antonymii je založený oxymoron (zdravý nemocný) a paradox (Pomaly ďalej zájdeš.)
- PARONYMIA ---> súzvučnosť najmenej dvoch slov
- vedľa seba sa náhodne ocitnú dve jazykové jednotky, ktoré sú zvukovo i gramaticky podobné, ale obsahovo rozdielne
filter – fliter des – sed chudobný – hudobný
Morfematická štruktúra slova
Každé slovo môžeme rozdeliť na najmenšie vydeliteľné významové časti slova – morfémy! morféma = najmenšia zvuková jednotka jazyka s významom alebo štruktúrnou funkciou v slovnom tvare nositeľ významu slova: koreňová a odvodzovacia morféma
štruktúrna funkcia: gramatická a spájacia morféma
n koreňová morféma
- gramatická morféma ---> môže byť aj nulová
- odvodzovacia morféma ---> predponová alebo príponová
n tematická morféma
- spájacia morféma ---> vkladá sa medzi 2 morfémy, aby sa na morfematickom švíku nestretli ťažko vysloviteľné hlásky
Príklad 1:
PRE- KLAD- A- TEĽ- 0
pre- odvodzovacia predponová
klad- koreňová
a- tematická
teľ- odvodzovacia príponová
0 gramatická nulová
Príklad 2:
STROM -O- RAD- IE
strom koreňová
-o- spájacia
rad- koreňová
ie gramatická