Veta

VETA

• základná jednotka komunikácie
• vyjadruje ucelenú myšlienku
• je zvukovo(intonačne) a gramaticky usporiadaným celkom

Vety určujeme podľa:

1. zloženia
2. členitosti
3. obsahu (modálnosti)
4. rozvitosti

Vety podľa obsahu:

Oznamovacie .

Rozkazovacie !

Želacie ! .

Opytovacie doplňovacie ?

zisťovacie ?

Príklady:

Oznamovacia veta: Janko kúpil noviny.

Rozkazovacia veta: Janko kúp noviny!

Želacia veta: Chcem kúpiť noviny.

Opytovacia veta: Kúpil si noviny?

Vety podľa zloženia a rozvitosti :

1. jednoduchá veta(holá, rozvitá, s viacnásobným vetným členom)
2. súvetie (jednoduché, zložené)

Jednoduchá veta

Holá veta- má iba podmet a prísudok – (Janko píše.)

Rozvitá veta- okrem podmetu a prísudku je vo vete iný rozvíjajúci vetný člen – (Malý Janko píše list.)

Veta s viacnásobným vetným členom- (Janko a Ferko píšu.)

Súvetie

Jednoduché- súvetie zložené z dvoch viet...

Prišiel domov a hneď šiel spať.

Zložené- súvetie zložené z viac ako dvoch

viet... Sľúbil, že sa ukáže, no neukázal sa.

Jednoduchá veta podľa členitosti

1. jednočlenná –má vetný základ, nepoznáme vykonávateľa deja

– slovesná (Prší!) a neslovesná (Potraviny.)

1. dvojčlenná – podmet a prísudok, poznáme vykonávateľa deja
   • úplná (Jano príde.) a neúplná ( (ja) Neprídem.)

Súvetie

1. priraďovacie – 2 hlavné vety, ktoré sú rovnocenné – zlučovacie, 

stupňovacie,

odporovacie,

vylučovacie

1. podraďovacie – hlavná a vedľajšia veta (nadradená a podradená veta) – vedľajšie vety – prísudková Čo robí?

– podmetová Kto čo?

– predmetová Koho čo?

– príslovková – miestna Kde?

– časová Kedy?

– spôsobová Ako?

– príčinná Prečo?

– prívlastková Aký?

Spojky v jednotlivých súvetiach

Priraďovacie súvetie:

Zlučovacie(a, i, aj, ani, aj...aj, najprv...potom,

tu...však) Prišiel a upratoval.

Najprv navaril, potom čítal.

Stupňovacie – dej sa stupňuje

(ba, ba aj, ešte, nielen, ale aj)

Prišiel ba aj poupratoval.

Neupratal, ale aj prišiel neskoro.

Odporovacie- obsahy viet si navzájom odporujú

(ale, no, lež, predsa, a jednako,

avšak) Mama varí, ale nečíta.

Prešiel okolo, no nepozdravil.

Vylučovacie- obsahy viet sa vylučujú

(alebo, buď, či, alebo...alebo)

Alebo prídeš na čas, alebo ani nechoď.

Podraďovacie súvetia s vedľajšou vetou:

Základné vetné členy sú:

• v dvojčlennej vete – podmet aprísudok,
• v jednočlennej vete – vetný základ.

PODMET

Podmet môže byť:

• jednoduchý – Dieťa sa usmialo.
• rozvitý – Malé dieťa sa usmialo.
• nevyjadrený – Usmialo sa. (dieťa)
• viacnásobný – Dieťa aj matka sa usmiali.

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč vo vetách jednotlivé druhy podmetov:

Podmet môže byť vyjadrený:

• podstatným menom v nominatíve: Archeológovia objavili vzácny nález.
• zámenomv nominatíve: Ty už neprídeš? Ja som to vyrobila.
• spodstatneným prídavným menom v nominatíve: Zmrznutý sa onedlho zohrial.
• číslovkou: Mnohí tiež získali diplom. Ani jeden neprišiel.

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, ktorým slovným druhom je podmet vyjadrený:

PRÍSUDOK

Prísudok môže byť:

• jednoduchý – Lampa Matka pracuje.
• rozvitý – Lampa svieti už pridlho. Matka ťažko pracuje.
• viacnásobný - Lampa svieti, bliká. Matka pracuje azarába.

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o jednoduchý, rozvitý alebo viacnásobný prísudok:

Prísudok môže byť:

1. slovesný

• vyjadrený určitým tvarom plnovýznamového slovesa: Varím dnes rizoto. Vyučujem
• vyjadrený určitým tvarom neplnovýznamového slovesa + neurčitkom plnovýznamového slovesa: Vonku začína mrholiť. Nechcem prísť

1. menný

• vyjadrený určitým tvarom neplnovýznamového slovesa byť + podstatným menom, prídavným menom, zámenom alebo číslovkou: Otec je profesor. Priatelia sú potrební. Dieťa je tvoje. Pavol bol tretí.

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či je prísudok slovesný alebo menný:

Vetný základ

Vetný základ v jednočlenných vetách môže byť:

• jednoduchý(holý) – Sneží. Mrholí. Neklopať!
• rozvitý– Vonku fúka. Stále mrzne. Nefajčiť v miestnosti!
• viacnásobný – Fúka a prší.

Vetný základ v jednočlenných vetách môže byť vyjadrený:

• slovesom (slovesný) – Nekričať!
• podstatným menom (menný) – Peter!, Potraviny
• prídavným menom – Fantastické! Odporné!
• príslovkou– Strašne. Nesprávne.
• citoslovcom – Fuj! Hurá!

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, ktorým slovným druhom je vyjadrený vetný základ:

Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy sú:

• prívlastok,
• predmet,
• príslovkové určenie,
• prístavok.

PRÍVLASTOK

Prívlastok je vetný člen, ktorý rozvíja podmet, predmet alebo príslovkové určenie vyjadrené podstatným menom.

Prívlastok môže byť:

• zhodný,
• nezhodný.

Zhodný prívlastokbýva vyjadrený:

• prídavným menom – staré šaty,
• zámenom – v jej dome,
• činným príčastím – zmrákajúca sa obloha,
• trpným príčastím – postavený dom,
• číslovkou – trojnásobný víťaz.

Nezhodný prívlastok býva vyjadrený:

• podstatným menom – kytica kvetov,
• príslovkou – cesta vpravo.

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či je prívlastok zhodný alebo nezhodný:

PREDMET

Predmet je rozvíjací vetný člen, ktorým sa dopĺňa, bližšie určuje význam slovesa v prísudku.

Predmet môže byť vyjadrený:

• podstatným menom – varím obed,
• zámenom – vyhreš ich,
• spodstatneným prídavným menom – zaplatil poštovné.

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, čím je predmet vyjadrený:

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE

Príslovkové určenie je rozvíjací vetný člen, ktorý vyjadruje, za akých okolností sa uskutočňuje dej prísudku.

Rozlišujeme tieto druhy príslovkového určenia:

• príslovkové určenie miesta–Vrátil sa domov.
• príslovkové určenie času –Vrátil sa včas.
• príslovkové určenie spôsobu –Vrátil sa opatrne.
• príslovkové určenie príčiny–Vrátil sa pre chorobu.

Príslovkové určenie býva vyjadrené:

• príslovkou – Už je doma.
• predložkovým pádom podstatného mena – Už vošiel do domu.

Cvičenie: Zakry si pravý stĺpec a urč o aký druh príslovkového určenia ide:

PRÍSTAVOK

Prístavok je vetný člen, ktorý vyjadruje význam niektorého vetného člena novým spôsobom. Prístavok stojí pri podstatnom mene, ktoré môže plniť úlohu hociktorého vetného člena:

• podmetu – Zuzana, žiačka našej školy, vyhrala prvé miesto.
• predmetu – Zuzanu, žiačku našej školy, odmenili.
• príslovkového určenia – Navštívili sme Holandsko, krajinu tulipánov.

Prístavok býva vyjadrený:

• podstatným menom – Samo Chalúpka, slovenský básnik, patrí medzi Štúrovcov.

Sklady

• najjednoduchšia syntaktická konštrukcia
• spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré sú obsahovo a gramaticky zviazané

1, prisudzovací – Po + Pr – predikatívna syntagma

2, určovací: Pk+Po, Pk+Pt, Pr+Pu, Pr+Pt – determinatívna syntagma

3, priraďovací: 2 rovnocenné (rovnaké) vetné členy: brat a sestra

• koordinatívna syntagma

– z formálnej stránky: 1, zhoda

2, väzba

3, primkýnanie

ZHODA

2 slová – 1 z nich je nadradené, 2. podradené, pričom nadradené slovo určuje podradenému rod/osobu, číslo a pád

• medzi podmetom a prísudkom: Janko píše
• medzi podstatným menom a zhodným prívlastkom: malý Janko, peknú kresbu

VäZBA

2 slová vo vete: 1 – nadradené, 2. – podradené, pričom nadradené určuje podradenému slovu pád

• medzi slovesom a predmetom: sadí strom, hovorí o zemi

PRIMKýNANIE

2 slová vo vete: 1 – nadradené, 2. – podradené, pričom nadradené určuje podradenému slovu miesto vo vete

• medzi podstatným menom a nezhodným prívlastkom: chlapec z mesta
• medzi podstatným menom, slovesom a doplnkom: počul som mamu spievať, Zuzka prišla nahnevaná
• medzi slovesom a príslovkovým určením: sedieť v záhrade, prísť neskoro
• medzi viacnásobným vetným členom: chlapci a dievčatá, zaujímavo, poučne a nápadito

1.Urč vetu podľa obsahu: V žalúdku ju stále tlačí.

1. a) opytovacia
2. b) oznamovacia
3. c) želacia

2.Urč vetu podľa členitosti: Bolel ju zub.

1. dvojčlenná, neúplná veta
2. jednočlenná, slovesná, holá

3.Urč vetu podľa zloženia: Za ďalekými horami žili tri sestry.

1. a) súvetie priraďovacie, zlučovacie
2. b) zložené súvetie
3. c) jednoduchá, rozvitá veta

5.Pomocou ktorej spojky by si vytvoril stupňovacie súvetie?

1. a) nielen b) aby c) že d) ale

6.Ktoré súvetie je zlučovacie?

1. Vtáča zúfalo hľadelo na svojho záchrancu.
2. Povedal, ale nesplnil svoj sľub.
3. Umývala hrniec i zabránila nešťastiu.

7.Nazrela dnu, lež nič nevidela. Je súvetie?

1. Podraďovacie s vedľajšou vetou podmetovou.
2. Priraďovacie, odporovacie súvetie

8.Urč vety!

1. Číta a nohy má vyložené na samom stole.
2. Nezodral sa pri práci, ale na ihrisku.
3. A bolo tu jedál a nápojov, po akých len srdce túži.
4. Mama sa hnevá.
5. Otec len mlčky prikyvuje.

a)priraďovacie súvetie zlučovacie

b)jednoduchá veta

c)Podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou prívlastkovou

d)Jednoduchá, jednočlenná, neslovesná – vyjadrená podstatným menom, holá

e)Jednoduchá, dvojčlenná, holá

f)jednoduchá, dvojčlenná, rozvitá.

Kto sa bojí, nesmie do lesa.

* Prísudok (spona + meno)

Bola hlúpa. – Bola taká, že nevedela do troch narátať.

* Vetný základ (spona + meno)

Vonku bolo škaredo. – Vonku bolo tak, že by človek ani

psa von nevyhnal.

* Predmet

Nech si zje navarené! – Čo si navaril, nech si aj zje!

* Prívlastok zhodný

Túlavá ovca je mrcha. – Mrcha ovca, čo od čriedy uteká.

* Prívlastok nezhodný

Niet pesničky bez konca. – Niet takej pesničky, čo by

konca nemala.

* Príslovkové určenie

Nech potom psom tráva rastie! – Nech psom tráva rastie,

keď kone podochnú!

1. Uveďte, ako sa v slovenčine delia vety podľa zloženia, členitosti a obsahu. Určte druhy viet v ukážke podľa uvedených kritérií.

Malý Janko napísal list a naučil sa básničku.

Mexiko sa pripravuje na ďalší hurikán.

Bola taká, že nevedela do troch narátať.

Zajtra pricestuje oficiálna návšteva z Turecka a priletieť by mala aj delegácia z Belgicka, no a účasť prisľúbili aj predstavitelia Francúzska.

Nekrič! Kiež by prišiel!

Nemôžem ísť do kina, lebo som chorý. Nielenže sa neučili, ale boli ešte aj drzí.

Sneží. Fantastické! Píše list.

Sedeli ticho?